Autori fresky Possonia v Palazzo Vecchio sa inšpirovali vedutou Bratislavy z letáka z roku 1563 signovanou iniciálkami HM
Autor TASR
Bratislava 26. apríla (TASR) - Jedno z najstarších zobrazení Bratislavy, pod jej historickým názvom Possonia, sa nachádza v talianskej Florencii. Pri príležitosti 450. výročia zhotovenia fresky v roku 1565 ju tunajšia radnica dala zreštaurovať ako prvú spomedzi 14 fresiek miest habsburskej monarchie na prvom nádvorí radnice – Palazzo Vecchio. TASR o tom informovala Iveta Kešeľáková z bratislavského magistrátu.
Veduty miest habsburskej monarchie a Svätej ríše rímskej nemeckého národa, čiže aj Bratislavy, boli svadobným darom k sobášu dcéry Ferdinanda I. Habsburského - Johanny Rakúskej (Giovanna D'Austria) s Františkom Medicim v roku 1565. Bratom Johanny bol prvý uhorský kráľ korunovaný v Bratislave – Maximilián II.
"Okrem Bratislavy sú na nádvorí vyobrazené ďalšie mestá – Praha, Passau, Klosterneuburg, Stein am Rhein, Graz, Innsbruck, Linz, Freiburg im Breisgau, Kostnica, Hall, Eberndorf, Viedenské Nové Mesto (Wiener Neustadt), Viedeň. Práve freska Bratislavy je jednou z lepšie zachovaných, čo umožnilo identifikovať jej predlohu ako podklad pre reštaurovanie," vysvetlila Kešeľáková.
Autori fresky Possonia v Palazzo Vecchio sa inšpirovali vedutou Bratislavy z letáka z roku 1563 signovanou iniciálkami HM. "Podľa niektorých bádateľov je autorom pôvodnej predlohy Hans Mayr, lipský grafik a maliar, ktorá zobrazuje korunovačné slávnosti cisára Maximiliána II. v Bratislave v roku 1563," priblížila Kešeľáková s tým, že iní ju prisudzujú Martinovi a Donatovi Hübschmannovcom.
Bratislavský magistrát spolu s Florenťanmi, Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Taliansku, Slovenským inštitútom či Slovenským historickým ústavom v Ríme a s ďalšími partnermi usporiadajú vo Florencii 4. mája konferenciu "Veduta Bratislavy v Palazzo Vecchio vo Florencii (jej skrytý príbeh)". Otvoria taktiež rovnomennú výstavu. Delegáciu zástupcov mesta Bratislavy povedie námestníčka bratislavského primátora Iveta Plšeková.
Veduty miest habsburskej monarchie a Svätej ríše rímskej nemeckého národa, čiže aj Bratislavy, boli svadobným darom k sobášu dcéry Ferdinanda I. Habsburského - Johanny Rakúskej (Giovanna D'Austria) s Františkom Medicim v roku 1565. Bratom Johanny bol prvý uhorský kráľ korunovaný v Bratislave – Maximilián II.
"Okrem Bratislavy sú na nádvorí vyobrazené ďalšie mestá – Praha, Passau, Klosterneuburg, Stein am Rhein, Graz, Innsbruck, Linz, Freiburg im Breisgau, Kostnica, Hall, Eberndorf, Viedenské Nové Mesto (Wiener Neustadt), Viedeň. Práve freska Bratislavy je jednou z lepšie zachovaných, čo umožnilo identifikovať jej predlohu ako podklad pre reštaurovanie," vysvetlila Kešeľáková.
Autori fresky Possonia v Palazzo Vecchio sa inšpirovali vedutou Bratislavy z letáka z roku 1563 signovanou iniciálkami HM. "Podľa niektorých bádateľov je autorom pôvodnej predlohy Hans Mayr, lipský grafik a maliar, ktorá zobrazuje korunovačné slávnosti cisára Maximiliána II. v Bratislave v roku 1563," priblížila Kešeľáková s tým, že iní ju prisudzujú Martinovi a Donatovi Hübschmannovcom.
Bratislavský magistrát spolu s Florenťanmi, Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Taliansku, Slovenským inštitútom či Slovenským historickým ústavom v Ríme a s ďalšími partnermi usporiadajú vo Florencii 4. mája konferenciu "Veduta Bratislavy v Palazzo Vecchio vo Florencii (jej skrytý príbeh)". Otvoria taktiež rovnomennú výstavu. Delegáciu zástupcov mesta Bratislavy povedie námestníčka bratislavského primátora Iveta Plšeková.