Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Posledná rozlúčka bude v pondelok 30. októbra o 13.15 h v bratislavskom krematóriu.
Autor TASR
Bratislava 25. októbra (TASR) - Vo veku 87 rokov zomrel v stredu popredný slovenský scénograf Prof. Otto Šujan. Posledná rozlúčka bude v pondelok 30. októbra o 13.15 h v bratislavskom krematóriu. TASR informovala tlačová tajomníčka Slovenského národného divadla (SND) Izabela Pažítková.
Otto Šujan sa narodil 2. júna 1930 vo Zvolene. Študoval architektúru na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT, 1949 – 1951) a scénografiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU, 1951 – 1955). Ako žiak prof. Ladislava Vychodila bol jedným z prvých troch absolventov tohto odboru na VŠMU, kde sám neskôr pôsobil ako pedagóg a svoje bohaté skúsenosti odovzdával aj ako kolega súčasným popredným scénografom.
Šujan bol majstrom "vízie priestoru", ktorý akoby raz rozšíril, inokedy prehĺbil či predĺžil, ako jeden z prvých prepojil javisko s hľadiskom a do hry tak aktívne zapojil aj diváka. Výnimočný slovenský scénograf pracoval pre činoherné, hudobné divadlo, operetu, muzikál i operu, navrhol scény pre vyše 300 divadelných domácich i zahraničných inscenácií a s jeho menom sa spájajú scénické návrhy legendárnych televíznych pondelkov, pre STV pripravil takmer 100 scénických návrhov.
Scénograf spolupracoval s viacerými slovenskými a českými divadlami, najdlhšie – vyše 35 rokov (od roku 1956) – pôsobil na Novej scéne v Bratislave, kde sa stal v roku 1971 umeleckým šéfom výpravy. Divadelnú víziu inscenácií formoval spolu s významnými slovenskými režisérmi (Jozefom Pálkom, Milošom Pietorom, Magdou Husákovou-Lokvencovou, Vladimírom Strniskom, Branislavom Kriškom, Bedřichom Kramosilom, Petrom Opáleným, Mariánom Chudovským).
Umelec bol častým hosťom aj v SND, kde spolupracoval okrem už spomenutých režisérov aj s Tiborom Rakovským, Mikulášom Hubom, Petrom Mikulíkom, Júliusom Gyermekom. So scénickým "rukopisom" Otta Šujana sa môžeme v SND stále stretnúť – v repertoári je inscenácia dvoch jednoaktových opier Pietra Mascagniho Sedliacka česť a Ruggiera Leoncavalla Komedianti.
Otto Šujan svoju „divadelnú víziu priestoru“ realizoval aj na viacerých významných zahraničných scénach najmä v spolupráci s režisérom Paulom Fliederom (Grosses Festspielhaus Salzburg, Festspielhaus Bregenz, Stadtheater St. Gallen, Theater Orpheum Granz, Kammeroper Wien, Deustche Oper Berlín, ďalších divadlách v Nemecku, Švédsku, Taliansku, Grécku, Mongolsku a inde).
V rokoch 1975 – 1988 bol predsedom Československej scénografickej komisie, členom Medzinárodnej organizácie scénografov, architektov a divadelných technikov (OISTAT). V roku 1987 bol generálnym komisárom Pražského Quadriennale; s mimoriadnym úspechom vystavoval na Bienále v Sao Paule (1961, 1965), zúčastňoval sa na výstavách v Argentíne, Brazílii, vo Francúzsku, v Nemecku, Poľsku, Maďarsku a ďalších krajinách.
Otto Šujan sa narodil 2. júna 1930 vo Zvolene. Študoval architektúru na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT, 1949 – 1951) a scénografiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU, 1951 – 1955). Ako žiak prof. Ladislava Vychodila bol jedným z prvých troch absolventov tohto odboru na VŠMU, kde sám neskôr pôsobil ako pedagóg a svoje bohaté skúsenosti odovzdával aj ako kolega súčasným popredným scénografom.
Šujan bol majstrom "vízie priestoru", ktorý akoby raz rozšíril, inokedy prehĺbil či predĺžil, ako jeden z prvých prepojil javisko s hľadiskom a do hry tak aktívne zapojil aj diváka. Výnimočný slovenský scénograf pracoval pre činoherné, hudobné divadlo, operetu, muzikál i operu, navrhol scény pre vyše 300 divadelných domácich i zahraničných inscenácií a s jeho menom sa spájajú scénické návrhy legendárnych televíznych pondelkov, pre STV pripravil takmer 100 scénických návrhov.
Scénograf spolupracoval s viacerými slovenskými a českými divadlami, najdlhšie – vyše 35 rokov (od roku 1956) – pôsobil na Novej scéne v Bratislave, kde sa stal v roku 1971 umeleckým šéfom výpravy. Divadelnú víziu inscenácií formoval spolu s významnými slovenskými režisérmi (Jozefom Pálkom, Milošom Pietorom, Magdou Husákovou-Lokvencovou, Vladimírom Strniskom, Branislavom Kriškom, Bedřichom Kramosilom, Petrom Opáleným, Mariánom Chudovským).
Umelec bol častým hosťom aj v SND, kde spolupracoval okrem už spomenutých režisérov aj s Tiborom Rakovským, Mikulášom Hubom, Petrom Mikulíkom, Júliusom Gyermekom. So scénickým "rukopisom" Otta Šujana sa môžeme v SND stále stretnúť – v repertoári je inscenácia dvoch jednoaktových opier Pietra Mascagniho Sedliacka česť a Ruggiera Leoncavalla Komedianti.
Otto Šujan svoju „divadelnú víziu priestoru“ realizoval aj na viacerých významných zahraničných scénach najmä v spolupráci s režisérom Paulom Fliederom (Grosses Festspielhaus Salzburg, Festspielhaus Bregenz, Stadtheater St. Gallen, Theater Orpheum Granz, Kammeroper Wien, Deustche Oper Berlín, ďalších divadlách v Nemecku, Švédsku, Taliansku, Grécku, Mongolsku a inde).
V rokoch 1975 – 1988 bol predsedom Československej scénografickej komisie, členom Medzinárodnej organizácie scénografov, architektov a divadelných technikov (OISTAT). V roku 1987 bol generálnym komisárom Pražského Quadriennale; s mimoriadnym úspechom vystavoval na Bienále v Sao Paule (1961, 1965), zúčastňoval sa na výstavách v Argentíne, Brazílii, vo Francúzsku, v Nemecku, Poľsku, Maďarsku a ďalších krajinách.
