Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Samuel Činčurák z Ozdína opisuje v knihe 51 mesiacov strávených na fronte ako "pucflek" svojho veliteľa. Píše o tom, ako dôstojníci okrádali mužstvo, o rabovaní či znásilňovaní, o chaose.
Autor TASR
Ozdín 16. septembra (TASR) - Nadšenci literatúry a histórie z Novohradu pripravili a v týchto dňoch vydali zaujímavú knihu. Sú ňou zápisky z bojiska prvej svetovej vojny od obyvateľa Ozdína Samuela Činčuráka. Opisuje v nich 51 mesiacov strávených na fronte ako "pucflek" svojho veliteľa.
"Dalo by sa povedať, že ide o akúsi obdobu príbehov českého Švejka," hovorí fanúšik regionálnej histórie Mišo Šesták, ktorý sa k menu Činčurák dostal pátraním v ozdínskej kronike. Postupne sa dostal k jeho vnukovi, profesorovi Ivanovi Mojmírovi Zoborskému a 300-stranovému denníku z prvej svetovej vojny.
"Slovo dalo slovo a mohla vzniknúť kniha, ktorá je so svojím pohľadom na prvú svetovú vojnu a tiež rozsahom vskutku jedinečná," pokračuje Šesták. "Tristo strán rukopisu dáva záruku, že zápisky Samuela Činčuráka nekĺžu po povrchu, ale vtiahnu čitateľa priamo do virvaru prvej svetovej vojny. Jeho nechcené 51-mesačné dobrodružstvo sa začalo v Srbsku, pokračovalo na ruskom fronte na Ukrajine a skončilo v Taliansku. Činčurák zovšadiaľ ponúka podrobné svedectvá," opisuje rukopis Šesták.
Čitateľa pri čítaní knihy Samuel Činčurák: Vojna. Malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914 – 1918 viac razy napadne paralela so Švejkom. "Kým je však Švejk napísaný s humorom, Činčurákove spomienky zachytávajú realitu naturalisticky verne. Píše o tom, ako dôstojníci okrádali mužstvo, o správaní vojakov voči civilistom, smilstve a znásilňovaní, rabovaní, chaose," pripomína Šesták. Samuel Činčurák bol literárne nadaný, vďaka čomu sa jeho spomienky čítajú veľmi dobre a plynulo.
Dolnozemský Slovák Samuel Činčurák sa narodil v roku 1883 v Pivnici v Báčke (dnešné Srbsko), neskôr žil v Iloku na pravej strane Dunaja, kde sa vyučil za kolára. V roku 1903 narukoval do Székesfehérváru, vrátil sa na jar 1905. Jeho túžbou bolo dostať sa na Slovensko. To sa mu aj podarilo. Od roku 1912 sa natrvalo usadil na Slovensku, keď sa oženil so Zuzanou Betinovou z Ozdína v okrese Poltár. Mal päť detí a okrem toho, že sa zaoberal roľníctvom, stál v obci na čele pobočky Modrého kríža.
V literárnej tvorbe Samuela Činčuráka prevažuje náboženská tematika. Súhrn jeho prozaickej tvorby vyšiel od roku 1909 do roku 1948 v štrnástich tituloch. Zomrel v roku 1952. Pochovaný je v Ozdíne.
Neformálna skupina ľudí, združená okolo hradištského obecného časopisu Frfľoš, stojí zatiaľ za asi desiatkou kníh o histórii regiónu horného Novohradu. Časť nákladu každej knihy darujú vždy tamojším školám. "Považujeme totiž za dôležité, aby deti a študenti získavali vzťah k svojmu kraju, zvlášť keď je to jedna z najchudobnejších oblastí na Slovensku," podotýka šesták.
"Dalo by sa povedať, že ide o akúsi obdobu príbehov českého Švejka," hovorí fanúšik regionálnej histórie Mišo Šesták, ktorý sa k menu Činčurák dostal pátraním v ozdínskej kronike. Postupne sa dostal k jeho vnukovi, profesorovi Ivanovi Mojmírovi Zoborskému a 300-stranovému denníku z prvej svetovej vojny.
"Slovo dalo slovo a mohla vzniknúť kniha, ktorá je so svojím pohľadom na prvú svetovú vojnu a tiež rozsahom vskutku jedinečná," pokračuje Šesták. "Tristo strán rukopisu dáva záruku, že zápisky Samuela Činčuráka nekĺžu po povrchu, ale vtiahnu čitateľa priamo do virvaru prvej svetovej vojny. Jeho nechcené 51-mesačné dobrodružstvo sa začalo v Srbsku, pokračovalo na ruskom fronte na Ukrajine a skončilo v Taliansku. Činčurák zovšadiaľ ponúka podrobné svedectvá," opisuje rukopis Šesták.
Čitateľa pri čítaní knihy Samuel Činčurák: Vojna. Malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914 – 1918 viac razy napadne paralela so Švejkom. "Kým je však Švejk napísaný s humorom, Činčurákove spomienky zachytávajú realitu naturalisticky verne. Píše o tom, ako dôstojníci okrádali mužstvo, o správaní vojakov voči civilistom, smilstve a znásilňovaní, rabovaní, chaose," pripomína Šesták. Samuel Činčurák bol literárne nadaný, vďaka čomu sa jeho spomienky čítajú veľmi dobre a plynulo.
Dolnozemský Slovák Samuel Činčurák sa narodil v roku 1883 v Pivnici v Báčke (dnešné Srbsko), neskôr žil v Iloku na pravej strane Dunaja, kde sa vyučil za kolára. V roku 1903 narukoval do Székesfehérváru, vrátil sa na jar 1905. Jeho túžbou bolo dostať sa na Slovensko. To sa mu aj podarilo. Od roku 1912 sa natrvalo usadil na Slovensku, keď sa oženil so Zuzanou Betinovou z Ozdína v okrese Poltár. Mal päť detí a okrem toho, že sa zaoberal roľníctvom, stál v obci na čele pobočky Modrého kríža.
V literárnej tvorbe Samuela Činčuráka prevažuje náboženská tematika. Súhrn jeho prozaickej tvorby vyšiel od roku 1909 do roku 1948 v štrnástich tituloch. Zomrel v roku 1952. Pochovaný je v Ozdíne.
Neformálna skupina ľudí, združená okolo hradištského obecného časopisu Frfľoš, stojí zatiaľ za asi desiatkou kníh o histórii regiónu horného Novohradu. Časť nákladu každej knihy darujú vždy tamojším školám. "Považujeme totiž za dôležité, aby deti a študenti získavali vzťah k svojmu kraju, zvlášť keď je to jedna z najchudobnejších oblastí na Slovensku," podotýka šesták.
