Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Narodil sa v rodine mlynárskeho robotníka a vzdelanie získaval v Banskej Bystrici, Svite a v Prahe na filozofickej fakulte Karolovej univerzity, kde študoval odbory filozofia a psychológia.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 17. augusta (TASR) - Vo veku 84 rokov zomrel v stredu 16. augusta v Bratislave významný slovenský dramatik Osvald Zahradník. TASR to potvrdil divadelný kritik a historik Milan Polák.
V dramatickej tvorbe sa Osvald Zahradník najskôr prezentoval ako autor rozhlasových hier, v ktorých predniesol svoju výnimočnú invenčnosť a zároveň umenie citlivo vnímať dialóg prezentujúci nesúlad v medziľudských vzťahoch (citová kríza v manželstve, konflikt s etikou prostredia, návrat z väzenia do bežného života) a viaceré jeho diela majú i detektívnu zápletku. V ďalšej tvorbe sa venoval konfrontácii sveta ilúzií a skutočnosti, sveta starých ľudí a najmladšej generácie, ale tiež sa vracal k takým témam, ako bola vojna, Slovenské národné povstanie (SNP) a rodinné problémy.
Osvald Zahradník sa narodil 16. novembra 1932 vo Veľkom Bočkove na Zakarpatskej Ukrajine v bývalom Československu (v súčasnosti Ukrajina). Absolvent Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, kde v roku 1957 vyštudoval filozofiu a psychológiu, pracoval do roku 1961 ako dramaturg v Koncertnej agentúre v Prahe. Začiatkom 50. rokov 20. storočia začal uverejňovať v novinách a časopisoch krátke prozaické útvary. V rokoch 1961 - 1971 bol režisérom Československého rozhlasu v Banskej Bystrici a neskôr redaktorom Československého rozhlasu v Bratislave. V rokoch 1973 - 1976 bol vedúcim divadelného oddelenia Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky (MK SSR).
Do Slovenského národného divadla (SND) prišiel v roku 1976. Pôsobil ako šéf Činohry SND do roku 1979. Od roku 1979 bol činný vo Zväze slovenských dramatických umelcov v Bratislave. Na javisku SND debutoval v roku 1972 prvou divadelnou hrou Sólo pre bicie (hodiny). Svoju osobitú filozofiu a poetiku prameniacu z poézie medziľudských vzťahov predstavil i v nasledujúcich divadelných hrách: Sonatína pre páva (1975), Zurabája alebo Epitaf pre živého (1973), Prekroč svoj tieň (1974), Návraty (1977). Jeho tvorba prenikla na javiská mnohých krajín - Ruska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Fínska a iných.
V januári 2003 mu prezident SR Rudolf Schuster udelil za významné zásluhy o rozvoj slovenskej dramatickej tvorby štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. V tom istom roku získal na XVIII. festivale rozhlasovej hry Bojnice 2003 ocenenie v kategórii pôvodná rozhlasová hra 2001 - 2002 pre dospelých za hry Milénium, Pár-nepár, Únos.
Dramatik Osvald Zahradník sa v júni 2008 zúčastnil na banskobystrickej premiére svojej hry Rozlúčka. Na slovenskej scéne sa premiéra jeho drámy objavila po 19 rokoch.
V dramatickej tvorbe sa Osvald Zahradník najskôr prezentoval ako autor rozhlasových hier, v ktorých predniesol svoju výnimočnú invenčnosť a zároveň umenie citlivo vnímať dialóg prezentujúci nesúlad v medziľudských vzťahoch (citová kríza v manželstve, konflikt s etikou prostredia, návrat z väzenia do bežného života) a viaceré jeho diela majú i detektívnu zápletku. V ďalšej tvorbe sa venoval konfrontácii sveta ilúzií a skutočnosti, sveta starých ľudí a najmladšej generácie, ale tiež sa vracal k takým témam, ako bola vojna, Slovenské národné povstanie (SNP) a rodinné problémy.
Osvald Zahradník sa narodil 16. novembra 1932 vo Veľkom Bočkove na Zakarpatskej Ukrajine v bývalom Československu (v súčasnosti Ukrajina). Absolvent Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, kde v roku 1957 vyštudoval filozofiu a psychológiu, pracoval do roku 1961 ako dramaturg v Koncertnej agentúre v Prahe. Začiatkom 50. rokov 20. storočia začal uverejňovať v novinách a časopisoch krátke prozaické útvary. V rokoch 1961 - 1971 bol režisérom Československého rozhlasu v Banskej Bystrici a neskôr redaktorom Československého rozhlasu v Bratislave. V rokoch 1973 - 1976 bol vedúcim divadelného oddelenia Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky (MK SSR).
Do Slovenského národného divadla (SND) prišiel v roku 1976. Pôsobil ako šéf Činohry SND do roku 1979. Od roku 1979 bol činný vo Zväze slovenských dramatických umelcov v Bratislave. Na javisku SND debutoval v roku 1972 prvou divadelnou hrou Sólo pre bicie (hodiny). Svoju osobitú filozofiu a poetiku prameniacu z poézie medziľudských vzťahov predstavil i v nasledujúcich divadelných hrách: Sonatína pre páva (1975), Zurabája alebo Epitaf pre živého (1973), Prekroč svoj tieň (1974), Návraty (1977). Jeho tvorba prenikla na javiská mnohých krajín - Ruska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Fínska a iných.
V januári 2003 mu prezident SR Rudolf Schuster udelil za významné zásluhy o rozvoj slovenskej dramatickej tvorby štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. V tom istom roku získal na XVIII. festivale rozhlasovej hry Bojnice 2003 ocenenie v kategórii pôvodná rozhlasová hra 2001 - 2002 pre dospelých za hry Milénium, Pár-nepár, Únos.
Dramatik Osvald Zahradník sa v júni 2008 zúčastnil na banskobystrickej premiére svojej hry Rozlúčka. Na slovenskej scéne sa premiéra jeho drámy objavila po 19 rokoch.
