Po morálnej stránke považujú Abrahama Lincolna za jedného z najbezúhonnejších prezidentov USA.
Autor TASR
Hodgenville/Bratislava 12. februára (TASR) - Abraham Lincoln bol 16. prezidentom USA a zároveň prvým prezidentom USA Republikánskej strany. Od jeho narodenia uplynie v stredu 12. februára 205 rokov.
Abraham Lincoln (s výškou 1,93 metra doteraz najvyšší prezident USA), ktorý zvíťazil v roku 1860 v prezidentských voľbách, stál na čele USA v rokoch 1861 až 1865 počas americkej občianskej vojny. Z jeho predvolebnej kampane pochádza pretrvávajúca tradícia prezidentských debát. Lincoln v roku 1858 absolvoval so svojím protikandidátom, demokratom Stephanom Douglasom až sedem trojhodinových debát. Témou debaty bolo otroctvo v Spojených štátoch amerických a perspektíva únie. V boji o úrad v Bielom dome zažil Abraham Lincoln aj osobné útoky. Oponenti o ňom tvrdili, že je klamár, hypochonder a zlodej.
Po morálnej stránke považujú Abrahama Lincolna za jedného z najbezúhonnejších prezidentov USA.
Narodil sa 12. februára 1809 v americkom Hodgenville (v ten istý deň sa narodil aj tvorca evolučnej teórie Charles Darwin). Kým ho však zvolili za prezidenta, bolo v jeho živote niekoľko zvláštnych epizód. V záchvate zlosti raz tak divoko triasol svojím politickým protivníkom, že mu takmer zlomil väzy. Vedci z univerzít v Bostone a Minnesote sa pozreli na tento problém podrobnejšie. Zistili, že Lincoln vtedy bral tabletky obsahujúce ortuť, ktorými chcel liečiť svoju melanchóliu. Tieto tabletky mali jeden vedľajší účinok - človek bol po nich agresívny, napísali vedci v časopise Perspectives in Biology and Medicine v roku 2001. Vedci použili na rekonštrukciu lieku recept z 19. storočia. Ortuťové výpary, ktoré by dve tabletky pripravené podľa neho uvoľnili v žalúdku, 40-násobne prekročili bezpečnostnú hranicu stanovenú americkým Inštitútom pre pracovnú medicínu.
Sám Lincoln si nebezpečnosť lieku uvedomil. Niekoľko mesiacov po uvedení do funkcie ho vysadil, pretože z neho robil, ako sám napísal, "zlého" človeka. V období občianskej vojny už bolo obdivované Lincolnovo sebaovládanie pri provokáciách. Keby si Lincoln neuvedomil škodlivosť tabletiek a neprestal ich používať, nebol by taký pokojný.
Aj prvý občan takej veľmoci akou sú USA bol len človek so svojimi silnými i slabými stránkami. O 16. americkom prezidentovi Abrahamovi Lincolnovi je známe, že nosil vysoký cylinder, do ktorého si odkladal úradné spisy.
Pamiatku na významného prezidenta majú Američania dodnes. Možno tak označiť jednotné oslavy Dňa vďakyvzdania, významného sviatku od samých počiatkov osídľovania Ameriky. Práve prezident Lincoln ustanovil v roku 1864 jeho slávenie na štvrtý novembrový štvrtok.
Abraham Lincoln zomrel 15. apríla 1865. Deň predtým spáchal naňho atentát fanatický zástanca porazeného "Juhu" a pomätený herec John Wilkes Booth vo Fordovom divadle počas predstavenia komédie Náš americký rodák. Lincoln sa dožil 56 rokov. Necelé tri mesiace pred jeho smrťou americký Kongres 13. dodatkom k ústave oficiálne zrušil otroctvo. Oslobodenie otrokov v južných štátoch, ktoré si aj za cenu krvavého ozbrojeného konfliktu chceli udržať nezávislosť od severu proklamoval Lincoln v roku 1862.
Abraham Lincoln (s výškou 1,93 metra doteraz najvyšší prezident USA), ktorý zvíťazil v roku 1860 v prezidentských voľbách, stál na čele USA v rokoch 1861 až 1865 počas americkej občianskej vojny. Z jeho predvolebnej kampane pochádza pretrvávajúca tradícia prezidentských debát. Lincoln v roku 1858 absolvoval so svojím protikandidátom, demokratom Stephanom Douglasom až sedem trojhodinových debát. Témou debaty bolo otroctvo v Spojených štátoch amerických a perspektíva únie. V boji o úrad v Bielom dome zažil Abraham Lincoln aj osobné útoky. Oponenti o ňom tvrdili, že je klamár, hypochonder a zlodej.
Po morálnej stránke považujú Abrahama Lincolna za jedného z najbezúhonnejších prezidentov USA.
Narodil sa 12. februára 1809 v americkom Hodgenville (v ten istý deň sa narodil aj tvorca evolučnej teórie Charles Darwin). Kým ho však zvolili za prezidenta, bolo v jeho živote niekoľko zvláštnych epizód. V záchvate zlosti raz tak divoko triasol svojím politickým protivníkom, že mu takmer zlomil väzy. Vedci z univerzít v Bostone a Minnesote sa pozreli na tento problém podrobnejšie. Zistili, že Lincoln vtedy bral tabletky obsahujúce ortuť, ktorými chcel liečiť svoju melanchóliu. Tieto tabletky mali jeden vedľajší účinok - človek bol po nich agresívny, napísali vedci v časopise Perspectives in Biology and Medicine v roku 2001. Vedci použili na rekonštrukciu lieku recept z 19. storočia. Ortuťové výpary, ktoré by dve tabletky pripravené podľa neho uvoľnili v žalúdku, 40-násobne prekročili bezpečnostnú hranicu stanovenú americkým Inštitútom pre pracovnú medicínu.
Sám Lincoln si nebezpečnosť lieku uvedomil. Niekoľko mesiacov po uvedení do funkcie ho vysadil, pretože z neho robil, ako sám napísal, "zlého" človeka. V období občianskej vojny už bolo obdivované Lincolnovo sebaovládanie pri provokáciách. Keby si Lincoln neuvedomil škodlivosť tabletiek a neprestal ich používať, nebol by taký pokojný.
Aj prvý občan takej veľmoci akou sú USA bol len človek so svojimi silnými i slabými stránkami. O 16. americkom prezidentovi Abrahamovi Lincolnovi je známe, že nosil vysoký cylinder, do ktorého si odkladal úradné spisy.
Pamiatku na významného prezidenta majú Američania dodnes. Možno tak označiť jednotné oslavy Dňa vďakyvzdania, významného sviatku od samých počiatkov osídľovania Ameriky. Práve prezident Lincoln ustanovil v roku 1864 jeho slávenie na štvrtý novembrový štvrtok.
Abraham Lincoln zomrel 15. apríla 1865. Deň predtým spáchal naňho atentát fanatický zástanca porazeného "Juhu" a pomätený herec John Wilkes Booth vo Fordovom divadle počas predstavenia komédie Náš americký rodák. Lincoln sa dožil 56 rokov. Necelé tri mesiace pred jeho smrťou americký Kongres 13. dodatkom k ústave oficiálne zrušil otroctvo. Oslobodenie otrokov v južných štátoch, ktoré si aj za cenu krvavého ozbrojeného konfliktu chceli udržať nezávislosť od severu proklamoval Lincoln v roku 1862.