Nagyharsány/Bratislava 12. augusta (TASR) – Od bitky pri dnešnej maďarskej obci Nagyharsány, pri ktorej kresťanská armáda cisára Leopolda I. Habsburského, vedená Karolom V. Lotrinským a Maximiliánom II. Emanuelom, porazila tureckú islamskú armádu osmanského sultána Sulejmana II. uplynie dnes 330 rokov.

Hoci Habsburgovci plánovali vytlačiť Turkov z územia Uhorska pomocou dohody už po ich víťazstve v bitke pri Viedni (11.-12. septembra 1683), veľkovezír Kara Mustafa ponuku cisárskeho dvora odmietol. Vojvoda Karol V. Lotrinský preto podnikol voči Turkom ešte v roku 1683 novú ofenzívu. Zvíťazil v bitke pri Parkáni (dnes Štúrovo, Slovensko), následne vyhnal Turkov z Ostrihomu (dnes Maďarsko). Cisár Leopold I. strategicky uzavrel v roku 1684 s Poľskom, Benátskou republikou a rímskym pápežom tzv. Svätú ligu a pokračoval v boji proti Turkom.

Spojenecké vojská Svätej ligy v roku 1685 dobyli pevnosť v dnešných Nových Zámkoch na území Slovenska a v roku 1686 podnikli útok na Budín (dnes časť Budapešti, Maďarsko). V tom istom roku bolo od Turkov oslobodené Päťkostolie (Pécs, mesto v súčasnom Maďarsku).

Stošesťdesiat rokov od momentu, ako 29. augusta 1526 pri dnešnom maďarskom meste Moháč vojská osmanského sultána Sulejmana I. porazili uhorské vojsko kráľa Ľudovíta II. Jagelovského, sa nadvláda Osmanskej ríše na území Uhorska postupne začala stávať minulosťou.

Neďaleko Nagyharsány, obci vzdialenej 40 kilometrov od Moháča, sa odohrala kľúčová bitka s Turcami, pri ktorej sa vyznamenal najmä princ Eugen Savojský. Osmanskí Turci boli následkom porážky nútení opustiť celú Slavóniu, územie medzi riekami Dráva, Sáva a Dunajom (dnešné územie Chorvátska a Srbska).

Pod vplyvom týchto udalostí a víťazstva nad Turcami sa ešte v roku 1687 uskutočnilo v dnešnej Bratislave zasadnutie Uhorského snemu, na ktorom bola zrušená zásada voliteľnosti panovníka a uzákonená dedičnosť dynastie Habsburgovcov na uhorskom tróne. Zároveň bolo zrušené aj právo uhorských stavov povstať proti panovníkovi, keby rušil a nedodržiaval ich dohody a privilégiá (31. Článok Zlatej buly Ondreja II. z roku 1222). Cisár Leopold I. Habsburský zabezpečil absolutistickú nadvládu Habsburgovcov nad Uhorským kráľovstvom 9. decembra 1687 v dnešnom bratislavskom Dóme sv. Martina, keď dal svojho deväťročného syna Jozefa I. korunovať za kráľa Uhorska.

Eugen Savojský ukončil nadvládu Turkov v Uhorsku zdrvujúcou porážkou osmanských vojsk sultána Mustafu II. 11. septembra 1697 v bitke pri dnešnom meste Senta v srbskej Vojvodine.

Definitívnou bodkou za prítomnosťou Osmanskej ríše v Uhorsku bol 26. januára 1699 v Sriemskych Karloviciach (dnešné Srbsko) uzatvorený tzv. karlovický mier medzi Osmanskou ríšou a Svätou ligou, následkom ktorého habsburskej monarchii, vedenej cisárom Leopoldom I. Habsburským, pripadlo územie Sedmohradska, Chorvátsko a Slavónia.

Bitka pri Nagyharsány býva nazývaná "druhou bitkou pri Moháči", či "Moháčom 2", aj preto, lebo bola akýmsi pomyselným víťazným odčinením traumatizujúcej porážky Uhorska pri Moháči v roku 1526