Praha/Brno 9. marca (TASR) - Novinám a časopisom verí len tretina Čechov, televízii o dve percentá viac, rádiám 45 percent. Podľa štúdie Masarykovej univerzity v Brne vyčítajú čitatelia novinárom predovšetkým to, že sú príliš bulvárni - a takisto podplatiteľní. Informoval o tom dnes na svojom portáli Český rozhlas (ČRo).

V marci 2004 dve tretiny opýtaných Čechov agentúre CVVM uviedli, že veria tomu, čo vidia a počujú v televíznych správach. Vlani v októbri odpovedala na túto otázku kladne iba tretina ľudí. Ostatné masmédiá strácajú dôveru verejnosti len o trochu pomalšie.

Príčiny poklesu dôvery hľadala Masarykova univerzita a venovala tomu štúdiu, ktorú zverejnili Václav Moravec, Marína Urbaníková a Jaromír Volek. Podľa štúdie sú niektoré príčiny súčasnej krízy žurnalistiky jasné, niektoré odborníci "len tušia". Jednotlivé prejavy úpadku žurnalistiky v čase jej najväčšej technologickej explózie súvisia s dvojitou stratou dôvery - klesá nielen dôvera verejnosti voči práci novinárov, respektíve spravodajských médií, ale súčasne narastá aj skepsa samotných novinárov voči súčasnému smerovaniu spravodajských médií, uvádza sa v štúdii.

Výskumníci analyzovali prieskumy verejnej mienky z rokov 2004 a 2016. Podľa výsledkov nastal prudký pokles dôvery najmä u najmladšej sledovanej skupiny, teda u mladých dospelých vo veku 18 až 29 rokov. Pred 13 rokmi médiám neverilo 18 percent týchto mladých ľudí, vlani už nadpolovičná väčšina.

Nedôvera voči médiám sa čoraz častejšie spája s dvoma ďalšími faktormi: s nízkym vzdelaním a so "slabou konzumáciou", teda s tým, ako často respondenti skutočne sledujú nejaké médium. V súčasnosti teda nedôverujú médiám konzumenti s najnižším formálnym vzdelaním, u nich narástla nedôvera najvýraznejšie - z 19 percent na 49 percent.

Vôbec najčastejšia je nedôvera voči médiám medzi nezamestnanými a nízkopríjmovými skupinami obyvateľstva. "Novinári pracujúci pre 'veľké médiá' sú vnímaní ako tí, čo stoja na strane úspešných ľudí," uvádza sa v štúdii.

Nedôveru voči médiám majú podstatne častejšie voliči ľavice, ktorí sú zároveň v populácii mierne početnejší. Novinári sú navyše vnímaní ako súčasť establishmentu. Avšak je tu aj ďalší pozorovaný jav: medzi samotnými novinármi je ľavicová politická orientácia pomerne zriedkavá, novinári sú skôr zástancami stredopravicovej liberálnej ideológie.

V českom verejnom mediálnom priestore teda stále trvá hodnotová asymetria. Ľavicovo orientovaní ľudia majú podľa štúdie pocit, že ich záujmy sú nedostatočne reprezentované, a logicky reagujú silnejšou nedôverou aj voči novinárskej profesii.

Českí novinári vynaložili veľa profesijných síl na podporu nového politického režimu, s ktorým podstatná časť žurnalistov spojila svoje kariéry aj životy. Ich silné stotožnenie sa s budovaním pluralitnej demokracie sa však postupne začalo vzďaľovať od väčšinovej populácie, v ktorej narastala nespokojnosť z nerealizovaných očakávaní a nenaplnených sľubov. Mediálni konzumenti vnímali novinárov v prvom ponovembrovom desaťročí ako ľudí, ktorých mali na svojej strane; potom sa však toto vnímanie zmenilo.

Najnovšie údaje ale ukazujú, že v posledných rokoch sa situácia vyrovnáva: od roku 2003 výrazne ubudlo novinárov, ktorí sa hlásia k pravici.

Respondenti odpovedali aj na otázku, ako si predstavujú typického novinára. A medzi negatívnymi prívlastkami uviedli bulvárnosť - tak označila žurnalistov takmer polovica populácie.

Takmer polovica obyvateľstva pokladá novinárov za nezávislých, teda oligarchizáciu českých médií nepovažujú Česi za ohrozenie novinárskej autonómie, napísali autori štúdie.

"Stabilný je aj podiel respondentov, ktorí vidia novinárov ako podplatiteľných. Je to stále druhý najnegatívnejší prívlastok spájaný s obrazom novinárov," dodali autori, ktorých citoval portál Českého rozhlasu.

Podľa výskumníkov je drastický prepad dôvery voči spravodajským médiám možné pozorovať aj v mnohých západných krajinách s rozvinutou demokraciou. Médiá a ich novinári tam strácajú pozíciu obhajcov ľudí v núdzi a pozíciu strážcov demokracie, uzavreli experti v štúdii.