Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V novembri 1952 bol v rámci procesu s Rudolfom Slánským odsúdený za velezradu, vyzvedačstvo a sabotáže na doživotie.
Autor TASR
Holíč/Bratislava 14. mája (TASR) - Eugen Löbl sa zapísal do histórie ako príslušník tretej vlny povojnovej emigrácie, jeden z tvorcov novej ekonomickej a finančnej politiky, odborný publicista, spoluzakladateľ a niekdajší podpredseda Svetového kongresu Slovákov. Patril medzi prvých straníkov, čo si mohli na vlastnej koži "vychutnať" čaro totalitnej vyšetrovacej a súdnej mašinérie. Od jeho narodenia uplynulo dnes 110 rokov.
Eugen Löbl, rodák z Holíča, sa narodil 14. mája 1907 v židovskej obchodníckej rodine. Pred nacistickou okupáciou ušiel do Veľkej Británie. Bol národohospodárskym poradcom exilového československého ministra zahraničia Jana Masaryka. Zúčastnil sa v dňoch 10. novembra až 1. decembra 1943 otváracej konferencie UNRRA (United Nations Relief and Rehabilitation Administration) v Atlantic City, kde bolo viac ako 40 zástupcov krajín a budúcich signatárov Organizácie Spojených národov (OSN). V tom istom roku ho londýnska vláda menovala za hlavného úradníka ministerstva pre hospodársku obnovu a za poradcu pre agendu UNRRA. Bol zároveň predvojnovým členom Komunistickej strany Československa (KSČ). Od roku 1945 pôsobil ako námestník ministra v rezorte zahraničného obchodu v českej Prahe a v tejto funkcii zotrval až do svojho zatknutia v roku 1949.
V novembri 1952 bol v rámci procesu s Rudolfom Slánským odsúdený za velezradu, vyzvedačstvo a sabotáže na doživotie. Eugen Löbl sa z väzenia dostal v roku 1960, bol rehabilitovaný a mohol vykonávať svoju prácu ekonomického špecialistu. Do služieb Štátnej banky československej, krajská pobočka Bratislava, nastúpil v apríli 1964 ako jej riaditeľ.
Uvoľnenie cenzúry a krátky závan slobody v roku 1968 mu umožnili napísať knihu o svojom utrpení. Kniha pod názvom Svedectvo o procese s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským sa stala obrovským bestsellerom, vyšla aj v češtine a popri knihe Ladislava Mňačka Ako chutí moc sa stala obľúbeným "povinným čítaním" pre každého, kto chcel poznať pravdu o podstate komunistickej ideológie.
Po udalostiach v auguste 1968 v bývalom Československu však Löbl tušil, že jeho predstavy o realizácii ekonomickej reformy sú nadobro pochované a preto sa rozhodol navždy opustiť republiku. Usadil sa v USA, kde v rokoch 1969-1976 pôsobil ako profesor ekonómie a politických vied na viacerých univerzitách. Stal sa podpredsedom Svetového kongresu Slovákov, kde pracoval ako hlavný národohospodársky odborník. Bol blízkym spolupracovníkom predsedu a zakladateľa Svetového kongresu Slovákov Štefana Boleslava Romana, s ktorým napísal populárno - vedeckú knihu The Responsible Society (Zodpovedná spoločnosť).
Politik, finančník a pedagóg Eugen Löbl zomrel 8. augusta 1987 vo veku 80 rokov v americkom New Yorku na zástavu srdca.
Eugen Löbl, rodák z Holíča, sa narodil 14. mája 1907 v židovskej obchodníckej rodine. Pred nacistickou okupáciou ušiel do Veľkej Británie. Bol národohospodárskym poradcom exilového československého ministra zahraničia Jana Masaryka. Zúčastnil sa v dňoch 10. novembra až 1. decembra 1943 otváracej konferencie UNRRA (United Nations Relief and Rehabilitation Administration) v Atlantic City, kde bolo viac ako 40 zástupcov krajín a budúcich signatárov Organizácie Spojených národov (OSN). V tom istom roku ho londýnska vláda menovala za hlavného úradníka ministerstva pre hospodársku obnovu a za poradcu pre agendu UNRRA. Bol zároveň predvojnovým členom Komunistickej strany Československa (KSČ). Od roku 1945 pôsobil ako námestník ministra v rezorte zahraničného obchodu v českej Prahe a v tejto funkcii zotrval až do svojho zatknutia v roku 1949.
V novembri 1952 bol v rámci procesu s Rudolfom Slánským odsúdený za velezradu, vyzvedačstvo a sabotáže na doživotie. Eugen Löbl sa z väzenia dostal v roku 1960, bol rehabilitovaný a mohol vykonávať svoju prácu ekonomického špecialistu. Do služieb Štátnej banky československej, krajská pobočka Bratislava, nastúpil v apríli 1964 ako jej riaditeľ.
Uvoľnenie cenzúry a krátky závan slobody v roku 1968 mu umožnili napísať knihu o svojom utrpení. Kniha pod názvom Svedectvo o procese s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským sa stala obrovským bestsellerom, vyšla aj v češtine a popri knihe Ladislava Mňačka Ako chutí moc sa stala obľúbeným "povinným čítaním" pre každého, kto chcel poznať pravdu o podstate komunistickej ideológie.
Po udalostiach v auguste 1968 v bývalom Československu však Löbl tušil, že jeho predstavy o realizácii ekonomickej reformy sú nadobro pochované a preto sa rozhodol navždy opustiť republiku. Usadil sa v USA, kde v rokoch 1969-1976 pôsobil ako profesor ekonómie a politických vied na viacerých univerzitách. Stal sa podpredsedom Svetového kongresu Slovákov, kde pracoval ako hlavný národohospodársky odborník. Bol blízkym spolupracovníkom predsedu a zakladateľa Svetového kongresu Slovákov Štefana Boleslava Romana, s ktorým napísal populárno - vedeckú knihu The Responsible Society (Zodpovedná spoločnosť).
Politik, finančník a pedagóg Eugen Löbl zomrel 8. augusta 1987 vo veku 80 rokov v americkom New Yorku na zástavu srdca.
