Londýn 2. septembra (TASR) - Priemerná výška európskych mužov sa zvýšila o prekvapivých 11 centimetrov od začiatku 70. rokov 19. storočia do roku 1980 v dôsledku výrazného zlepšenia ich zdravia. Vyplýva to z dnes zverejnených výsledkov štúdie, ktorú viedla britská Univerzita v Essexe, v časopise Oxford Economic Papers.

V protiklade k očakávaniam štúdia zistila, že rast priemernej výšky sa zrýchlil v období dvoch svetových vojen a Veľkej hospodárskej krízy, kedy mohli chudoba, potravinové prídely a ťažkosti vojny obmedziť rast ľudí, informovala agentúra Reuters.

Rýchly pokrok mohol byť dôsledkom rozhodnutia ľudí mať v tomto čase menej detí. Menší rozsah rodín bol už predtým dávaný do súvislosti s nárastom priemernej výšky.

"Nárast výšky u človeka je zásadný indikátor zlepšenia priemerného zdravia populácií," konštatoval profesor ekonomiky Univerzity v Essexe Timothy Hatton. Čísla, podľa ktorých narástla priemerná výška mužov v Európe zo 167 na 178 centimetrov za vyše 100 rokov naznačujú, že zlepšenie zdravia a zmenšenie chorobnosti "je jediný najvýznamnejší faktor ovplyvňujúci zvyšovanie výšky človeka".

Štúdia analyzovala údaje o priemernej výške 21-ročných mužov v sledovanom období rokov 1870-1980 v 15 európskych krajinách. Venovala sa iba mužom, pretože podrobné údaje o výške žien v minulosti nie sú k dispozícii.

V novšom období využili vedci údaje z všeobecných prehľadov, v skorších rokoch údaje o výške brancov a odvedencov pri nástupe na vojnu.

Štúdia ukázala, že v priemere vzrástla výška európskych mužov o 11 centimetrov, zistila však veľké rozdiely u jednotlivých krajín.

Napríklad v Španielsku stúpla priemerná výška mužov o 12 cm - z necelých 163 cm rokoch 1871-1875 na takmer 175 cm v rokoch 1971-5, zatiaľ čo vo Švédsku sa v rovnakom období zvýšila priemerná výška mužov iba o desať centimetrov - na takmer 180 cm.

V mnohých európskych krajinách vrátane Británie, Írska, Belgicka, Holandska, Škandinávie, Rakúska a Nemecka sa "výrazne zrýchlil" rast mužov v období svetových vojen a Veľkej hospodárskej krízy. "To je pozoruhodné, pretože toto obdobie predchádza širokému uplatneniu veľkých objavov modernej medicíny v národných zdravotných službách," napísali autori štúdie. Podľa Hattona mohol byť jednou z možných príčin prudkého rastu priemernej mužskej výšky, okrem poklesu detskej úmrtnosti, aj silný znižujúci sa trend plodnosti v tom čase - menší rozsah rodiny bol už predtým spojený s nárastom výšky.

Ďalšie faktory ovplyvňujúce rast výšky zahŕňajú vyššie príjmy na osobu, rozšírenie hygienicky vyhovujúceho bývania, zlepšenie vzdelávania o zdraví a správnej výžive, lepšie sociálne služby a zdravotná starostlivosť.