Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
K slávnostnej inaugurácii sochy, ktorú navštevuje ročne viac ako milión turistov všetkých vierovyznaní, došlo 12. októbra 1931.
Autor TASR
Rio de Janeiro/Bratislava 12. októbra (TASR) - Na vrchu Corcovado v brazílskom meste Rio de Janeiro sa už 85 rokov nachádza najznámejší brazílsky symbol kresťanstva - socha Krista Spasiteľa s otvorenou náručou. Jej autorom je francúzsky sochár Paul Landowski. K slávnostnej inaugurácii sochy, ktorú odvtedy navštevuje ročne viac ako milión turistov všetkých vierovyznaní, došlo 12. októbra 1931.
Najväčšia socha na svete v štýle art deco bola vyhotovená a vztýčená na popud brazílskeho architekta Heitora da Silva Costu. Arcidiecéza v Riu de Janeiro si ju objednala v roku 1920. Obkladový plášť sochy vážiacej 635 ton a vysokej 30 metrov je z odolného mastenca, kostru sochy tvorí vystužený betón. Umelcovi trvala jej príprava päť rokov. Časti sochy aj robotníkov dopravovali na miesto železnicou.
V roku 2006 vysvätili pri nohách sochy kaplnku, ktorá je pekným miestom pre katolícke sobáše a krsty. V portugalskom Lisabone 7. júla 2007 zaradili sochu Krista Spasiteľa v Rio de Janeiro medzi nových sedem divov sveta, ku ktorým patria aj Veľký čínsky múr, zvyšky jordánskeho mesta Petra, peruánske Machu Picchu, mexická pyramída Chichén Itzá, rímske Koloseum a indický Tádž Mahál. Socha sa v júli 2012 dostala na zoznam Svetového dedičstva Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO - United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization). UNESCO vtedy zaradilo do zoznamu nielen sochu, ale aj tamojšie špecifické členité kopcovité pobrežie Atlantického oceánu, kde sa príroda spája s mestom, teda aj pláž Copacabana a horu Pao de Açúcar (Cukrová homoľa).
Počas rokov socha periodicky podstupovala rekonštrukcie a opravy. Veľké čistenie napríklad nastalo v roku 1980 ako príprava na návštevu pápeža Jána Pavla II. v Brazílii. Eskalátory a panoramatické výťahy pribudli v roku 2002, dovtedy bolo nutné prekonať k dosiahnutiu sochy 200 schodov. V apríli 2010 bola socha po prvýkrát počas jej histórie uzatvorená pre verejnosť. Spôsobili to dlhotrvajúce katastrofálne dažde, ktoré vyvolali v oblasti rozsiahle zosuvy a narušili ozubnicovú železnicu prepravujúcu turistov. K rekonštrukcii sochy poškodenej veľkou búrkou pristúpili tiež v roku 2010. Okrem rekonštrukcie sa odborníci vtedy museli popasovať aj s výčinmi vandalov, ktorí lešenie využili na tvorbu grafitov na hlave a pravej ruke sochy. Celková rekonštrukcia s nákladmi približne tri milióny eur sa skončila v júni 2010.
Od júla 2014 je socha lepšie chránená pred búrkami a bleskami. Opravy sa začali po trojhodinovej búrke, pri ktorej blesky poškodili dva prsty na jej pravej ruke a čiastočne aj jej hlavu. Počas opráv za 850.000 amerických dolárov (624.000 eur) robotníci nainštalovali na sochu aj nové bleskozvody.
Organizačný výbor Olympijských hier (OH) v Rio de Janeiro v auguste 2016 počas konania OH posilnil ochranu okolia gigantickej sochy, aby sa predišlo možným teroristickým útokom.
Podľa jedného zo zoznamov najvyšších sôch Ježiša Krista na svete zaujíma socha Krista Spasiteľa z Brazílie štvrté miesto. Dostali sa pred ňu skulptúry Kristus Vung Tau (32 m) vo Vietname, Kristus Kráľ (33 m) v Poľsku a Kristus mieru (34 m) v Bolívii.
Najväčšia socha na svete v štýle art deco bola vyhotovená a vztýčená na popud brazílskeho architekta Heitora da Silva Costu. Arcidiecéza v Riu de Janeiro si ju objednala v roku 1920. Obkladový plášť sochy vážiacej 635 ton a vysokej 30 metrov je z odolného mastenca, kostru sochy tvorí vystužený betón. Umelcovi trvala jej príprava päť rokov. Časti sochy aj robotníkov dopravovali na miesto železnicou.
V roku 2006 vysvätili pri nohách sochy kaplnku, ktorá je pekným miestom pre katolícke sobáše a krsty. V portugalskom Lisabone 7. júla 2007 zaradili sochu Krista Spasiteľa v Rio de Janeiro medzi nových sedem divov sveta, ku ktorým patria aj Veľký čínsky múr, zvyšky jordánskeho mesta Petra, peruánske Machu Picchu, mexická pyramída Chichén Itzá, rímske Koloseum a indický Tádž Mahál. Socha sa v júli 2012 dostala na zoznam Svetového dedičstva Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO - United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization). UNESCO vtedy zaradilo do zoznamu nielen sochu, ale aj tamojšie špecifické členité kopcovité pobrežie Atlantického oceánu, kde sa príroda spája s mestom, teda aj pláž Copacabana a horu Pao de Açúcar (Cukrová homoľa).
Počas rokov socha periodicky podstupovala rekonštrukcie a opravy. Veľké čistenie napríklad nastalo v roku 1980 ako príprava na návštevu pápeža Jána Pavla II. v Brazílii. Eskalátory a panoramatické výťahy pribudli v roku 2002, dovtedy bolo nutné prekonať k dosiahnutiu sochy 200 schodov. V apríli 2010 bola socha po prvýkrát počas jej histórie uzatvorená pre verejnosť. Spôsobili to dlhotrvajúce katastrofálne dažde, ktoré vyvolali v oblasti rozsiahle zosuvy a narušili ozubnicovú železnicu prepravujúcu turistov. K rekonštrukcii sochy poškodenej veľkou búrkou pristúpili tiež v roku 2010. Okrem rekonštrukcie sa odborníci vtedy museli popasovať aj s výčinmi vandalov, ktorí lešenie využili na tvorbu grafitov na hlave a pravej ruke sochy. Celková rekonštrukcia s nákladmi približne tri milióny eur sa skončila v júni 2010.
Od júla 2014 je socha lepšie chránená pred búrkami a bleskami. Opravy sa začali po trojhodinovej búrke, pri ktorej blesky poškodili dva prsty na jej pravej ruke a čiastočne aj jej hlavu. Počas opráv za 850.000 amerických dolárov (624.000 eur) robotníci nainštalovali na sochu aj nové bleskozvody.
Organizačný výbor Olympijských hier (OH) v Rio de Janeiro v auguste 2016 počas konania OH posilnil ochranu okolia gigantickej sochy, aby sa predišlo možným teroristickým útokom.
Podľa jedného zo zoznamov najvyšších sôch Ježiša Krista na svete zaujíma socha Krista Spasiteľa z Brazílie štvrté miesto. Dostali sa pred ňu skulptúry Kristus Vung Tau (32 m) vo Vietname, Kristus Kráľ (33 m) v Poľsku a Kristus mieru (34 m) v Bolívii.
