Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hronec pochádza z Hronseku, kde sa narodil v rodine evanjelického farára 22. decembra 1940.
Autor TASR
Hronsek/Bratislava 22. decembra (TASR) – Skladateľ tanečných piesní, klavirista a dirigent Braňo Hronec sa v utorok 22. decembra dožíva 75 rokov.
Branislav (Braňo) Hronec pochádza z Hronseku, kde sa narodil v rodine evanjelického farára 22. decembra 1940. Muzikálnosť zdedil po rodičoch, už ako 13 ročný hrával na organe v krtíšskom evanjelickom kostole. V rokoch 1955-1961 študoval na bratislavskom konzervatóriu hru na klavír a akordeón. Počas školy hrával v amatérskom jazzovom zoskupení a jam sessions v kaviarni Reduta (1957-1958) a Tatra revue (1959-1961). Bol zakladateľom a členom formácie West Coast Combo a takisto Bratislavského jazzového štúdia zameraného na mainstream. S ním vyhral v rokoch 1961 a 1962 aj prvé miesto v Súťaži tvorivosti mládeže.
Svoj hudobný talent ďalej Hronec rozvíjal na Vysokej škole múzických umení (VŠMU, 1961-1969) v Bratislave. U profesora Alexandra Moyzesa študoval kompozíciu a dirigovanie. Na jeseň 1963 si založil Skupinu Braňa Hronca. Najskôr to bolo sexteto, neskôr Orchester Braňa Hronca. Spolu s ním precestoval takmer celú Európu, strednú Áziu a Kubu. Odohral mnohé úspešné koncerty, s jeho orchestrom účinkovalo mnoho slovenských populárnych spevákov: Jana Beláková, Eva Kostolányiová, Eva Máziková, Vlado Chválny a i. V rokoch 1968, 1970-1973 a 1975 prispel Orchester Braňa Hronca k vysokej hudobnej úrovni Bratislavskej lýry. Na svojich koncertoch využíval scénické, pohybové, akustické prvky a svetelné efekty, ktoré v tej dobe nemali v Československu obdobu.
So svojím orchestrom bol Hronec úspešný aj na zahraničných pódiách. Kvalitnou hrou a atraktívnou šou sa vypracovali na špičkovú kapelu. Kapelník i muzikanti odmietali ponuky hrať v zahraničných skupinách. Stali sa testovacou kapelou nemeckej firmy Dynacord, potom, čo v roku 1965 predviedol gitarista a elektrotechnik kapely Gábor Koval vývojovým inžinierom firmy pódiový mixážny pult. V roku 1981 rozpustil Hronec orchester a začal komponovať hudbu k rozhlasovým a televíznym hrám.
V rokoch 1985-1990 bol Braňo Hronec dirigentom Tanečného orchestra Československej televízie a hudobným režisérom v Slovenskom rozhlase. V rokoch 1990-1997 vyučoval kompozíciu na VŠMU. Od roku 1997 sa venuje komponovaniu. Počas svojej dlhoročnej hudobnej kariéry zložil takmer 300 skladieb. Medzi nimi bola i prvá slovenská bigbítová pieseň, prvá twistová i prvá disco pesnička v Československu. Vo vydavateľstve Opus mu vyšli platne Braňo Hronec uvádza (1971), Srdečný pozdrav (1972), Natrhaj mi dážď (1976). Koncom 90. rokov minulého storočia mu vyšlo výberové CD z jeho tvorby.
Braňo Hronec je ženatý s herečkou Juditou Vargovou. Spolu sa venovali hotelierstvu a podľa zahraničných skúseností vybudovali v Bratislave Penzión No 16.
Branislav (Braňo) Hronec pochádza z Hronseku, kde sa narodil v rodine evanjelického farára 22. decembra 1940. Muzikálnosť zdedil po rodičoch, už ako 13 ročný hrával na organe v krtíšskom evanjelickom kostole. V rokoch 1955-1961 študoval na bratislavskom konzervatóriu hru na klavír a akordeón. Počas školy hrával v amatérskom jazzovom zoskupení a jam sessions v kaviarni Reduta (1957-1958) a Tatra revue (1959-1961). Bol zakladateľom a členom formácie West Coast Combo a takisto Bratislavského jazzového štúdia zameraného na mainstream. S ním vyhral v rokoch 1961 a 1962 aj prvé miesto v Súťaži tvorivosti mládeže.
Svoj hudobný talent ďalej Hronec rozvíjal na Vysokej škole múzických umení (VŠMU, 1961-1969) v Bratislave. U profesora Alexandra Moyzesa študoval kompozíciu a dirigovanie. Na jeseň 1963 si založil Skupinu Braňa Hronca. Najskôr to bolo sexteto, neskôr Orchester Braňa Hronca. Spolu s ním precestoval takmer celú Európu, strednú Áziu a Kubu. Odohral mnohé úspešné koncerty, s jeho orchestrom účinkovalo mnoho slovenských populárnych spevákov: Jana Beláková, Eva Kostolányiová, Eva Máziková, Vlado Chválny a i. V rokoch 1968, 1970-1973 a 1975 prispel Orchester Braňa Hronca k vysokej hudobnej úrovni Bratislavskej lýry. Na svojich koncertoch využíval scénické, pohybové, akustické prvky a svetelné efekty, ktoré v tej dobe nemali v Československu obdobu.
So svojím orchestrom bol Hronec úspešný aj na zahraničných pódiách. Kvalitnou hrou a atraktívnou šou sa vypracovali na špičkovú kapelu. Kapelník i muzikanti odmietali ponuky hrať v zahraničných skupinách. Stali sa testovacou kapelou nemeckej firmy Dynacord, potom, čo v roku 1965 predviedol gitarista a elektrotechnik kapely Gábor Koval vývojovým inžinierom firmy pódiový mixážny pult. V roku 1981 rozpustil Hronec orchester a začal komponovať hudbu k rozhlasovým a televíznym hrám.
V rokoch 1985-1990 bol Braňo Hronec dirigentom Tanečného orchestra Československej televízie a hudobným režisérom v Slovenskom rozhlase. V rokoch 1990-1997 vyučoval kompozíciu na VŠMU. Od roku 1997 sa venuje komponovaniu. Počas svojej dlhoročnej hudobnej kariéry zložil takmer 300 skladieb. Medzi nimi bola i prvá slovenská bigbítová pieseň, prvá twistová i prvá disco pesnička v Československu. Vo vydavateľstve Opus mu vyšli platne Braňo Hronec uvádza (1971), Srdečný pozdrav (1972), Natrhaj mi dážď (1976). Koncom 90. rokov minulého storočia mu vyšlo výberové CD z jeho tvorby.
Braňo Hronec je ženatý s herečkou Juditou Vargovou. Spolu sa venovali hotelierstvu a podľa zahraničných skúseností vybudovali v Bratislave Penzión No 16.
