Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá letný čas na našom území sedem mesiacov.
Autor TASR
Brusel/Praha/Moskva/Kyjev/Bratislava 27. marca (TASR) - V noci na nedeľu 29. marca začne v roku 2015 platiť v európskych štátoch aj na Slovensku stredoeurópsky letný čas (SELČ). Znamená to, že ľudia v Európe aj na Slovensku si pospia o hodinu kratšie. Stredoeurópsky letný čas bude trvať od 29. marca do 24. októbra 2015. V nedeľu 25. októbra 2015 sa aj Slovensko opäť vráti k stredoeurópskemu času.
O zavedení letného času na území SR rozhodla vláda svojím nariadením z 1. februára 2012 podľa § 1 zákona č. 54/1946 Zb. na roky 2012 až 2016. Týmto nariadením prebralo Slovensko právne záväzné akty Európskej únie.
Pôvodne Európska únia plánovala koniec zmien letného času na stredoeurópsky v roku 2011. Potom plán zmien predlžila o ďalších päť rokov.
V nedeľu 29. marca 2015 prejde na SELČ aj Ukrajina. Krym a Sevastopol prešli na moskovský čas.
V Ruskej federácii v rokoch 2011 až do októbra 2014 platil stále letný čas. V nedeľu 26. októbra 2014 prešla Ruská federácia "navždy na zimný čas". V krajine si posunuli ručičky hodiniek o 02.00 hod moskovského času na 01.00 hod a viac sa čas meniť nemá. Rozhodli o tom v júli 2014 v Moskve zákonodarcovia prijatím Federálneho zákona o výpočte času.
Bývalý český europoslanec, v súčasnosti senátor Parlamentu Českej republiky a zakladateľ Iniciatívy Pre iba jeden čas (Iniciativa Pro pouze jeden čas) Petr Šilar zastáva názor, že striedanie času je nezmyselný prežitok. Na webovej stránke foronlyonetime.eu Petr Šilar konštatuje, že prvotné ekonomické dôvody na zmeny času sa ukázali ako mylné, zmeny času preukázateľne ovplyvňujú zdravie detí, dospelých aj seniorov navyše posúvanie hodín pravidelne narúša organizáciu práce v mnohých odvetviach v celej Európe.
Myšlienka zmeny času, respektíve času, ktorý by šetril denné svetlo, sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (doslovne: Mrhanie denným svetlom).
Na území dnešnej Slovenskej republiky (SR) zaviedli striedanie letného a stredoeurópskeho času prvýkrát počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa SELČ uplatňuje každý rok, pričom do roku 1995 trval na území SR šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá letný čas na našom území sedem mesiacov.
Zmena času pôsobí na ľudí individuálne. Odporcovia posunu hodinových ručičiek tvrdia, že striedanie letného a stredoeurópskeho času vyvoláva u niektorých ľudí psychické poruchy, depresie a únavu. Zmenu biorytmu cítia údajne aj domáce zvieratá. Podľa psychológov možno tieto problémy zvládnuť už v priebehu niekoľkých dní vhodne zvoleným relaxom a odpočinkom.
O zavedení letného času na území SR rozhodla vláda svojím nariadením z 1. februára 2012 podľa § 1 zákona č. 54/1946 Zb. na roky 2012 až 2016. Týmto nariadením prebralo Slovensko právne záväzné akty Európskej únie.
Pôvodne Európska únia plánovala koniec zmien letného času na stredoeurópsky v roku 2011. Potom plán zmien predlžila o ďalších päť rokov.
V nedeľu 29. marca 2015 prejde na SELČ aj Ukrajina. Krym a Sevastopol prešli na moskovský čas.
V Ruskej federácii v rokoch 2011 až do októbra 2014 platil stále letný čas. V nedeľu 26. októbra 2014 prešla Ruská federácia "navždy na zimný čas". V krajine si posunuli ručičky hodiniek o 02.00 hod moskovského času na 01.00 hod a viac sa čas meniť nemá. Rozhodli o tom v júli 2014 v Moskve zákonodarcovia prijatím Federálneho zákona o výpočte času.
Bývalý český europoslanec, v súčasnosti senátor Parlamentu Českej republiky a zakladateľ Iniciatívy Pre iba jeden čas (Iniciativa Pro pouze jeden čas) Petr Šilar zastáva názor, že striedanie času je nezmyselný prežitok. Na webovej stránke foronlyonetime.eu Petr Šilar konštatuje, že prvotné ekonomické dôvody na zmeny času sa ukázali ako mylné, zmeny času preukázateľne ovplyvňujú zdravie detí, dospelých aj seniorov navyše posúvanie hodín pravidelne narúša organizáciu práce v mnohých odvetviach v celej Európe.
Myšlienka zmeny času, respektíve času, ktorý by šetril denné svetlo, sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (doslovne: Mrhanie denným svetlom).
Na území dnešnej Slovenskej republiky (SR) zaviedli striedanie letného a stredoeurópskeho času prvýkrát počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa SELČ uplatňuje každý rok, pričom do roku 1995 trval na území SR šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá letný čas na našom území sedem mesiacov.
Zmena času pôsobí na ľudí individuálne. Odporcovia posunu hodinových ručičiek tvrdia, že striedanie letného a stredoeurópskeho času vyvoláva u niektorých ľudí psychické poruchy, depresie a únavu. Zmenu biorytmu cítia údajne aj domáce zvieratá. Podľa psychológov možno tieto problémy zvládnuť už v priebehu niekoľkých dní vhodne zvoleným relaxom a odpočinkom.
