Mnohé majú protirakovinové účinky a dajú sa aj umelo pestovať.
Autor TASR
Kočovce 26. júla (TASR) – Tradičná čínska medicína v značnej miere využíva liečivé huby, ktoré však rastú aj na Slovensku. Len ich zatiaľ vo väčšej miere nevyužívame na liečbu alebo prevenciu rôznych chorôb tak intenzívne ako v Číne a ďalších ázijských krajinách. Hoci huby a hubárčenie má u nás veľké tradície. Tvrdí to poradca zdravého životného štýlu Martin Kanovský z Novej Vsi nad Váhom, ktorý vo svojej ambulancii v susednej obci Kočovce svojim klientom pri zdravotných problémoch často odporúča liečivé huby.
Tradičnú čínsku medicínu študoval na Karlovej univerzite v Prahe a potom absolvoval aj štúdium a stáž na klinike v čínskom meste Tianjin. Uprednostňované sú predovšetkým huby rastúce na dreve. „Hubou číslo jedna a najvýznamnejšou liečivou hubou je aj u nás rastúca huba lesklokôrovka hnedočervená (Ganoderma lucidum – pozn. TASR), ktorú tam nazývajú hubou večnej mladosti. Nie je to prehnané, pretože priaznivo pôsobí na pečeň, ovplyvňuje tvorbu červených aj bielych krviniek a kostnej drene. Takže keď podporujeme pečeň, prakticky regenerujeme celé telo a predchádzame tak starnutiu. Je to inak tvrdá huba s typickým lesklým, akoby nalakovaným klobúkom, takže sa nedá konzumovať v neupravenom stave. Robia sa z nej výluhy, vrátane alkoholických, alebo sa melie na biomasu, uparí sa a pridáva sa do rôznych pokrmov, v Číne aj do kávy, čaju, do krémov, ba aj zubných pást,“ prezradil Kanovský.
V čínskej medicíne sa využívajú stovky ďalších druhov liečivých húb. Takou je napríklad uchovka bazová (Auriculária auricula – júdae), známa aj ako „judášovo ucho“. Túto chrupavkovitú hubu bežne používajú pri príprave jedál v čínskych reštauráciách. „Je to huba, ktorá ma takisto vplyv na výmenu krvi aj po úrazoch, pomáha pri liečbe hemoroidov, rozpúšťa tromby a pomáha pri liečbe zápalov. Takisto ma priaznivé účinky pri znižovaní cholesterolu. Ale takých húb, ktoré sa v Číne využívajú, sú stovky. Mnohé majú protirakovinové účinky a dajú sa aj umelo pestovať. Napríklad takisto dôležitou liečivou hubou je shiitake, po slovensky húževnatec jedlý (Lentinula edodes – pozn. TASR). Má pritom príjemnú chuť a možno ju bežne konzumovať. Jej najväčším pestovateľom je okrem Číny aj Japonsko, Južná Kórea a Taiwan. Podporuje imunitný systém človeka a klinické pokusy preukázali aj jej protinádorové schopnosti,“ upozorňuje Kanovský.
Odporúča však aj hubu, ktorá bežne rastie na Slovensku a je jedna z mála, ktoré sa aj u nás bežne pestujú. Je to hliva ustricovitá (Pleurotus ostreatus) a jej príbuzné druhy, kotúčová, buková, dubová, lievikovitá, u ktorých sa takisto preukázali liečivé účinky, najmä pri liečbe niektorých civilizačných chorôb a chorôb tráviaceho traktu.
Podľa Kanovského priaznivé účinky na zdravie človeka však majú aj také huby, ktoré sú jedlé a vyskytujú sa v slovenskej prírode, ako je sírovec obyčajný, trsovnica lupeňovitá, plamienka zimná, rôzne druhy pečiarok aj bežne zbierané hríbovité huby. „Rôzne prípravky s výťažkami húb sa v poslednom období odporúčajú ako výživové doplnky,“ uzavrel Kanovský.
Tradičnú čínsku medicínu študoval na Karlovej univerzite v Prahe a potom absolvoval aj štúdium a stáž na klinike v čínskom meste Tianjin. Uprednostňované sú predovšetkým huby rastúce na dreve. „Hubou číslo jedna a najvýznamnejšou liečivou hubou je aj u nás rastúca huba lesklokôrovka hnedočervená (Ganoderma lucidum – pozn. TASR), ktorú tam nazývajú hubou večnej mladosti. Nie je to prehnané, pretože priaznivo pôsobí na pečeň, ovplyvňuje tvorbu červených aj bielych krviniek a kostnej drene. Takže keď podporujeme pečeň, prakticky regenerujeme celé telo a predchádzame tak starnutiu. Je to inak tvrdá huba s typickým lesklým, akoby nalakovaným klobúkom, takže sa nedá konzumovať v neupravenom stave. Robia sa z nej výluhy, vrátane alkoholických, alebo sa melie na biomasu, uparí sa a pridáva sa do rôznych pokrmov, v Číne aj do kávy, čaju, do krémov, ba aj zubných pást,“ prezradil Kanovský.
V čínskej medicíne sa využívajú stovky ďalších druhov liečivých húb. Takou je napríklad uchovka bazová (Auriculária auricula – júdae), známa aj ako „judášovo ucho“. Túto chrupavkovitú hubu bežne používajú pri príprave jedál v čínskych reštauráciách. „Je to huba, ktorá ma takisto vplyv na výmenu krvi aj po úrazoch, pomáha pri liečbe hemoroidov, rozpúšťa tromby a pomáha pri liečbe zápalov. Takisto ma priaznivé účinky pri znižovaní cholesterolu. Ale takých húb, ktoré sa v Číne využívajú, sú stovky. Mnohé majú protirakovinové účinky a dajú sa aj umelo pestovať. Napríklad takisto dôležitou liečivou hubou je shiitake, po slovensky húževnatec jedlý (Lentinula edodes – pozn. TASR). Má pritom príjemnú chuť a možno ju bežne konzumovať. Jej najväčším pestovateľom je okrem Číny aj Japonsko, Južná Kórea a Taiwan. Podporuje imunitný systém človeka a klinické pokusy preukázali aj jej protinádorové schopnosti,“ upozorňuje Kanovský.
Odporúča však aj hubu, ktorá bežne rastie na Slovensku a je jedna z mála, ktoré sa aj u nás bežne pestujú. Je to hliva ustricovitá (Pleurotus ostreatus) a jej príbuzné druhy, kotúčová, buková, dubová, lievikovitá, u ktorých sa takisto preukázali liečivé účinky, najmä pri liečbe niektorých civilizačných chorôb a chorôb tráviaceho traktu.
Podľa Kanovského priaznivé účinky na zdravie človeka však majú aj také huby, ktoré sú jedlé a vyskytujú sa v slovenskej prírode, ako je sírovec obyčajný, trsovnica lupeňovitá, plamienka zimná, rôzne druhy pečiarok aj bežne zbierané hríbovité huby. „Rôzne prípravky s výťažkami húb sa v poslednom období odporúčajú ako výživové doplnky,“ uzavrel Kanovský.