Na Slovensku je najkratším dňom roka 21. december. Symbolické znovuzrodenie Slnka si ľudia uctievali už odpradávna.
Autor TASR/Kristína Jurzová
Bratislava 21. decembra (TASR/Teraz.sk) - Zimný slnovrat je astronomický termín pre okamih, keď sa Slnko na oblohe najviac vzdiali od svetového rovníka smerom na juh. Stred slnečného kotúča sa vtedy nachádza nad obratníkom Kozorožca, Slnko dosahuje na pravé poludnie na južnej pologuli najväčšiu výšku nad obzorom a začína sa symbolicky vracať späť k obratníku Raka. Na Slovensku v roku 2016 nastane okamih zimného slnovratu v stredu 21. decembra o 11:44 hod stredoeurópskeho času (SEČ), informoval astroportal.sk.
Podľa koordinovaného svetového času (Universal Coordinated Time) v tomto roku nastane zimný slnovrat 21. decembra o 10:44 hod UTC.
Slnovrat je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. V čase zimného slnovratu začína na severnej pologuli zima, na južnej pologuli leto. Práve v tomto období sa naša planéta na svojej ročnej púti priblíži k Slnku najviac a v tejto polohe zostane približne dva týždne.
Deň zimného slnovratu je na severnej pologuli najkratší deň v roku (čím severnejšie, tým kratší čas slnečného svitu), na južnej pologuli zas najdlhší deň (čím južnejšie, tým dlhší čas slnečného svitu).
V týchto dňoch vládne na severnej pologuli zima. Deň zimného slnovratu je pre túto časť planéty predzvesťou toho, že sila Slnka sa opäť začína navracať a dni sa začnú predlžovať.
U Keltov je známy ako Alban Arthuan, čo v preklade znamená "sviatok Artuša". Legenda totiž vraví, že práve vo sviatok ohňa sa narodil slávny kráľ Artuš. Tento sviatok ohňa oslavovali už starí druidi, ktorí si uctievali najkratší deň v roku.
U Slovanov je známy ako Kračúň, čo je pravdepodobne odvodené od slova krátiť (v zmysle skracovania dní). Maďarský názov Karácsony bol zrejme prebraný od Slovanov, no má byť aj upomienkou na boha Kraka.
Slovania považovali zimný slnovrat za magický deň a pripisovali mu osobitý účinok. Podľa pohanských legiend v tento deň porodila bohyňa Zem svojho syna – Slnečného boha, ktorý utešene rastie a zosilnieva. Kresťanský svet si v období zimného slnovratu pripomína narodenie Ježiša Krista.
Symbolické znovuzrodenie Slnka si ľudia uctievali už od pradávna. Deň zimného slnovratu patril k najväčším sviatkom v roku a spájal sa s rituálmi, ktoré mali človeku zabezpečiť zdravie, silu, bohatú úrodu a odvrátiť nešťastie a choroby od rodiny. Ľudia si na začiatku zimy vysväcovali príbytky a hospodárske budovy, uctievali si zvieratá, privolávali hojnú úrodu a vyháňali z domov zlých duchov. Dievčatá sa venovali ľúbostným čarám, ktoré im mali zabezpečiť dobrý vydaj. K zvykom patrilo uzmierovanie rozhádaných susedov.
Nový rok sa nemal začínať hádkami a zlobou. Slovania verili v silu slova a jeho mágiu. Preto boli obľúbené rôzne slovné vinšovačky, ale aj koledovanie. Tento zvyk sa vykonával po dobu dvanásť dní, a to až do 6. januára. Počas tohto obradu dve ženy - jedna škaredo a druhá pekne oblečená - zvykli obchádzať príbytky, pričom obe boli zahalené v plachte. Ak hospodár odokryl tú peknú, bola predzvesťou úrodného roka, no ak pod plachtou našiel tú škaredú, mal mať zlú úrodu a nepokoj v domácnosti. V okolí Detvy zvykli pri tejto príležitosti spievať: "Ide Kračúň, ide."
Slovania verili aj v upírov, víly, vlkodlakov a iné strašidlá. Aby odohnali týchto zlých démonov, nosili na tvári rôzne strašidelné masky. Čím hrozivejšia maska bola, tým bola menšia šanca, že si na dotyčného démon trúfne. Obľúbené boli predovšetkým masky medveďov, vlkov, koňov a turov. Ďalším spôsobom očisty bolo aj pálenie ohňov.
"Pri slávení zimného slnovratu Slovania prinášali Slnku obety, na obetnom mieste zarezávali hydinu a kozy, ich krv nechávali vytiecť na zem, aby sa prebudila a na jar rodila. Konzumovali sa rituálne jedlá - okrúhle koláče, tvarom pripomínajúce slnko, veľké asi ako koleso od voza a plnené hrozienkami, medom, tvarohom a makom," píše Katarína Nádaská v knihe Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a tradíciách. Ešte i dnes je bežné, že v niektorých slovenských domácnostiach pečú okrúhly koláč známy ako kračúň, do ktorého sa pridávajú tri stručky cesnaku, no zvykne sa jesť až na Nový rok.
Podľa koordinovaného svetového času (Universal Coordinated Time) v tomto roku nastane zimný slnovrat 21. decembra o 10:44 hod UTC.
Slnovrat je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. V čase zimného slnovratu začína na severnej pologuli zima, na južnej pologuli leto. Práve v tomto období sa naša planéta na svojej ročnej púti priblíži k Slnku najviac a v tejto polohe zostane približne dva týždne.
Deň zimného slnovratu je na severnej pologuli najkratší deň v roku (čím severnejšie, tým kratší čas slnečného svitu), na južnej pologuli zas najdlhší deň (čím južnejšie, tým dlhší čas slnečného svitu).
Slnečný boh či Krak?
V týchto dňoch vládne na severnej pologuli zima. Deň zimného slnovratu je pre túto časť planéty predzvesťou toho, že sila Slnka sa opäť začína navracať a dni sa začnú predlžovať.
U Keltov je známy ako Alban Arthuan, čo v preklade znamená "sviatok Artuša". Legenda totiž vraví, že práve vo sviatok ohňa sa narodil slávny kráľ Artuš. Tento sviatok ohňa oslavovali už starí druidi, ktorí si uctievali najkratší deň v roku.
U Slovanov je známy ako Kračúň, čo je pravdepodobne odvodené od slova krátiť (v zmysle skracovania dní). Maďarský názov Karácsony bol zrejme prebraný od Slovanov, no má byť aj upomienkou na boha Kraka.
Slovania považovali zimný slnovrat za magický deň a pripisovali mu osobitý účinok. Podľa pohanských legiend v tento deň porodila bohyňa Zem svojho syna – Slnečného boha, ktorý utešene rastie a zosilnieva. Kresťanský svet si v období zimného slnovratu pripomína narodenie Ježiša Krista.
Symbolické znovuzrodenie Slnka si ľudia uctievali už od pradávna. Deň zimného slnovratu patril k najväčším sviatkom v roku a spájal sa s rituálmi, ktoré mali človeku zabezpečiť zdravie, silu, bohatú úrodu a odvrátiť nešťastie a choroby od rodiny. Ľudia si na začiatku zimy vysväcovali príbytky a hospodárske budovy, uctievali si zvieratá, privolávali hojnú úrodu a vyháňali z domov zlých duchov. Dievčatá sa venovali ľúbostným čarám, ktoré im mali zabezpečiť dobrý vydaj. K zvykom patrilo uzmierovanie rozhádaných susedov.
Nový rok sa nemal začínať hádkami a zlobou. Slovania verili v silu slova a jeho mágiu. Preto boli obľúbené rôzne slovné vinšovačky, ale aj koledovanie. Tento zvyk sa vykonával po dobu dvanásť dní, a to až do 6. januára. Počas tohto obradu dve ženy - jedna škaredo a druhá pekne oblečená - zvykli obchádzať príbytky, pričom obe boli zahalené v plachte. Ak hospodár odokryl tú peknú, bola predzvesťou úrodného roka, no ak pod plachtou našiel tú škaredú, mal mať zlú úrodu a nepokoj v domácnosti. V okolí Detvy zvykli pri tejto príležitosti spievať: "Ide Kračúň, ide."
Slovania verili aj v upírov, víly, vlkodlakov a iné strašidlá. Aby odohnali týchto zlých démonov, nosili na tvári rôzne strašidelné masky. Čím hrozivejšia maska bola, tým bola menšia šanca, že si na dotyčného démon trúfne. Obľúbené boli predovšetkým masky medveďov, vlkov, koňov a turov. Ďalším spôsobom očisty bolo aj pálenie ohňov.
"Pri slávení zimného slnovratu Slovania prinášali Slnku obety, na obetnom mieste zarezávali hydinu a kozy, ich krv nechávali vytiecť na zem, aby sa prebudila a na jar rodila. Konzumovali sa rituálne jedlá - okrúhle koláče, tvarom pripomínajúce slnko, veľké asi ako koleso od voza a plnené hrozienkami, medom, tvarohom a makom," píše Katarína Nádaská v knihe Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a tradíciách. Ešte i dnes je bežné, že v niektorých slovenských domácnostiach pečú okrúhly koláč známy ako kračúň, do ktorého sa pridávajú tri stručky cesnaku, no zvykne sa jesť až na Nový rok.