Bratislava 16. júla (Teraz.sk/TASR) - Pred päťdesiatimi rokmi 16. júla 1969 nosná raketa Saturn 5 s posádkou Apolla 11 vzlietla na misiu na Mesiac.
Prvý človek, ktorý vstúpil na povrch Mesiaca bol americký astronaut Neil Armstrong. V pondelok 20. júla uplynie 50 rokov od momentu, keď o 03.56 h SEČ vstúpil na povrch Mesiaca prvý človek - americký astronaut Neil Armstrong so slovami: Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo. Nasledoval ho Edwin Aldrin a v priamom televíznom prenose sledovalo historickú udalosť až 500 miliónov divákov.
Na archívnej snímke zo 16. júla 1969 je štart nosnej rakety Saturn 5 s posádkou Apolla 11 počas štartu na misiu na Mesiac.Foto: TASR/AP
Reálny rozvoj kozmonautiky začal v 50. rokoch 20. storočia, kedy v Spojených štátoch amerických (USA) aj v Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR, dnes Ruská federácia) vyvinuli technológiu konštrukcie bezposádkových kozmických lodí, nazývaných družice (satelity), ktoré mohli krúžiť okolo Zeme.
Na archívnej snímke z 20. júla 1969 sedí 10-ročný syn Buzza Aldrina Andy v kôlni rodičovského domu, zatiaľ čo ostatní členovia rodiny sledujú priamy prenos s pristátia posádky Neil Armstrong a Buzz Aldrin na Mesiaci. Foto: TASR/AP
Úspechy, ktoré v tejto oblasti dosiahol ZSSR a vyslanie prvého človeka do vesmíru, podnietili 35. amerického prezidenta (1961-1963) Johna Fitzgeralda Kennedyho, aby vo svojom prejave z 25. mája 1961 oznámil, že USA by mohli do roku 1970 dopraviť človeka na Mesiac a zabezpečiť aj jeho návrat na Zem. Stalo sa tak už v roku 1969 v rámci amerického vesmírneho programu Apollo.
Na archívnej snímke zo 16. júla 1969 muži sledujú v obchodnom dome vo White Plains v štáte New York priamy televízny prenos štartu nosnej rakety Saturn 5 s posádkou Apolla 11, na misiu na Mesiac. Foto: TASR/AP
Z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride v USA vypustili 16. júla 1969 raketu Saturn 5, ktorá vyniesla kozmickú loď Apollo 11 na obežnú dráhu s posádkou v zložení Neil Armstrong, Edwin Aldrin a Michael Collins. Po 102 hodinách, 45 minútach a 42 sekundách letu pristál o 03.56 h SEČ 21. júla 1969 mesačný modul Apolla 11 s Armstrongom a Aldrinom na mesačnom povrchu. "Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo", mohol onedlho komentovať svoje prvé kroky po Mesiaci Neil Armstrong.
Na archívnej snímke NASA z 30. marca 1969 je posádka Apolla 11 zľava veliteľ Neil Armstrong, pilot Michael Collins a pilot lunárneho modulu Edwin E. "Buzz" Aldrin. Posádka Apolla 11 bola prvou, ktorej členovia pristáli na Mesiaca.Foto: TASR/AP
Nasledoval ho Edwin Aldrin. Spolu strávili chôdzou po povrchu Mesiaca takmer tri hodiny a umiestnili tam pamätnú dosku s nápisom: "Tu ľudia z planéty Zem prvýkrát položili nohu na Mesiac. Júl 1969 n. l. Prišli v mieri v mene celého ľudstva".
Na archívnej snímke NASA z 20. júla 1969 pózuje Buzz Aldrin Neilovi Armstrongovi pri americkej zástave počas vychádzky na povrchu Mesiaca. Foto: TASR/AP
Po splnení cieľa vytýčeného 35. prezidentom USA Kennedym a výstupu prvého človeka na Mesiac, podpora pre americký program letov na Mesiac zoslabla. Misia Apollo bola predčasne ukončená - aj napriek tomu, že sa mali uskutočniť ešte tri lety, program sa skončil v decembri 1972 letom misie Apollo 17.
Na archívnej snímke NASA z 20. júla 1969 kontrolné stredisko letov NASA sleduje aktivity Neila Armstronga a Buzza Aldrina počas vychádzky na povrchu Mesiaca. Foto: TASR/AP
Jednou z príčin predčasného ukončenia letov k Mesiacu boli rozpočtové škrty, spôsobené vojnou vo Vietname.
Pred poslednou misiou na Mesiaci v roku 1972 kráčalo celkovo po jeho povrchu 12 amerických astronautov.
Na archívnej snímke NASA z 24. júla 1969 sa potápač amerického námorníctva Clancy Hatleberg pripravuje na zoskok z vrtuľníka ku kabíne Apolla 11 s posádkou Neil Armstrong, Buzz Aldrin a Michael Collins po prístáti v Tichom oceáne po návrate s úspešnej misie na Mesiaci.Foto: TASR/AP
Na archívnej snímke z 24. júla 1969 je zdraví americký prezident Richard Nixon posádku Apolla 11 Neila Armstronga, Michael Collinsa a Edwina E. "Buzz" Aldrina na palube lietadlovej lode USS Hornet po pristátí vo vodách Tichého oceánu po úspešnej misii na Mesiaci. Foto: TASR/AP
Na kombinovanej snímke NASA je dvanásť amerických astronautov, ktorí v rámci programu Apollo pristáli na Mesiaci. Zľava horný rad - Neil Armstrong, Edwin "Buzz" Aldrin, Apollo 11 - 1969, Charles "Pete" Conrad, Alan L. Bean, Apollo 12 - 1969, zľava stredný rad: Alan Shepard, Edgar D. Mitchell, Apollo 14 - 1971, David Scott, James B. Irwin, Apollo 15 - 1971. Dolný rad zľava: John Young, Charles M. Duke Jr., Apollo 16 - 1972, Eugene A. Cernan, Harrison "Jack" Schmitt, Apollo 17 - 1972. Foto: TASR/AP
- Slovenskí hokejisti neuspeli ani vo svojom druhom zápase v rámci záverečného bloku prípravy MS 2025. Po štvrtkovej prehre 3:4 po predĺžení nestačili v Herisau na domáce Švajčiarsko ani v piatok, keď podľahli 3:5.
- Spoločná európska mena nadviazala na konci týždňa na štvrtkové (10. 4.) posilnenie a pokračovala v raste, pričom jej kurz sa dostal najvyššie od začiatku roka 2022.
- Čína v piatok oznámila odvetné opatrenia a od soboty (12. 4.) zvýši clá na tovar z USA z 84 % na 125 %. To ešte viac vystupňuje obchodnú vojnu medzi dvomi najväčšími ekonomikami sveta. TASR o tom informuje na základe správ AP a AFP.
- Transakčná daň škodí slovenským podnikom vo veľmi nevhodnejchvíli. Máme tu obchodnú vojnu, Trumpove clá a potrebujeme robiť všetko pre to, aby sme našu ekonomiku diverzifikovali a podporili, vyjadril sa Michal Truban z PS.
- Slovenská pošta vydá v piatok poštovú známku „Technické pamiatky: Bratislavský propeler“.
