Pozrite si unikátne fotografie, ktoré dokumentujú pristátie posádky Apolla 11 na Mesiaci.
Autor Teraz.sk/TASR
Bratislava 16. júla (Teraz.sk/TASR) - Pred päťdesiatimi rokmi 16. júla 1969 nosná raketa Saturn 5 s posádkou Apolla 11 vzlietla na misiu na Mesiac.
Prvý človek, ktorý vstúpil na povrch Mesiaca bol americký astronaut Neil Armstrong. V pondelok 20. júla uplynie 50 rokov od momentu, keď o 03.56 h SEČ vstúpil na povrch Mesiaca prvý človek - americký astronaut Neil Armstrong so slovami: Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo. Nasledoval ho Edwin Aldrin a v priamom televíznom prenose sledovalo historickú udalosť až 500 miliónov divákov.
Reálny rozvoj kozmonautiky začal v 50. rokoch 20. storočia, kedy v Spojených štátoch amerických (USA) aj v Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR, dnes Ruská federácia) vyvinuli technológiu konštrukcie bezposádkových kozmických lodí, nazývaných družice (satelity), ktoré mohli krúžiť okolo Zeme.
Úspechy, ktoré v tejto oblasti dosiahol ZSSR a vyslanie prvého človeka do vesmíru, podnietili 35. amerického prezidenta (1961-1963) Johna Fitzgeralda Kennedyho, aby vo svojom prejave z 25. mája 1961 oznámil, že USA by mohli do roku 1970 dopraviť človeka na Mesiac a zabezpečiť aj jeho návrat na Zem. Stalo sa tak už v roku 1969 v rámci amerického vesmírneho programu Apollo.
Z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride v USA vypustili 16. júla 1969 raketu Saturn 5, ktorá vyniesla kozmickú loď Apollo 11 na obežnú dráhu s posádkou v zložení Neil Armstrong, Edwin Aldrin a Michael Collins. Po 102 hodinách, 45 minútach a 42 sekundách letu pristál o 03.56 h SEČ 21. júla 1969 mesačný modul Apolla 11 s Armstrongom a Aldrinom na mesačnom povrchu. "Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo", mohol onedlho komentovať svoje prvé kroky po Mesiaci Neil Armstrong.
Nasledoval ho Edwin Aldrin. Spolu strávili chôdzou po povrchu Mesiaca takmer tri hodiny a umiestnili tam pamätnú dosku s nápisom: "Tu ľudia z planéty Zem prvýkrát položili nohu na Mesiac. Júl 1969 n. l. Prišli v mieri v mene celého ľudstva".
Po splnení cieľa vytýčeného 35. prezidentom USA Kennedym a výstupu prvého človeka na Mesiac, podpora pre americký program letov na Mesiac zoslabla. Misia Apollo bola predčasne ukončená - aj napriek tomu, že sa mali uskutočniť ešte tri lety, program sa skončil v decembri 1972 letom misie Apollo 17.
Jednou z príčin predčasného ukončenia letov k Mesiacu boli rozpočtové škrty, spôsobené vojnou vo Vietname.
Pred poslednou misiou na Mesiaci v roku 1972 kráčalo celkovo po jeho povrchu 12 amerických astronautov.
Prvý človek, ktorý vstúpil na povrch Mesiaca bol americký astronaut Neil Armstrong. V pondelok 20. júla uplynie 50 rokov od momentu, keď o 03.56 h SEČ vstúpil na povrch Mesiaca prvý človek - americký astronaut Neil Armstrong so slovami: Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo. Nasledoval ho Edwin Aldrin a v priamom televíznom prenose sledovalo historickú udalosť až 500 miliónov divákov.
Reálny rozvoj kozmonautiky začal v 50. rokoch 20. storočia, kedy v Spojených štátoch amerických (USA) aj v Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR, dnes Ruská federácia) vyvinuli technológiu konštrukcie bezposádkových kozmických lodí, nazývaných družice (satelity), ktoré mohli krúžiť okolo Zeme.
Úspechy, ktoré v tejto oblasti dosiahol ZSSR a vyslanie prvého človeka do vesmíru, podnietili 35. amerického prezidenta (1961-1963) Johna Fitzgeralda Kennedyho, aby vo svojom prejave z 25. mája 1961 oznámil, že USA by mohli do roku 1970 dopraviť človeka na Mesiac a zabezpečiť aj jeho návrat na Zem. Stalo sa tak už v roku 1969 v rámci amerického vesmírneho programu Apollo.
Z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride v USA vypustili 16. júla 1969 raketu Saturn 5, ktorá vyniesla kozmickú loď Apollo 11 na obežnú dráhu s posádkou v zložení Neil Armstrong, Edwin Aldrin a Michael Collins. Po 102 hodinách, 45 minútach a 42 sekundách letu pristál o 03.56 h SEČ 21. júla 1969 mesačný modul Apolla 11 s Armstrongom a Aldrinom na mesačnom povrchu. "Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo", mohol onedlho komentovať svoje prvé kroky po Mesiaci Neil Armstrong.
Nasledoval ho Edwin Aldrin. Spolu strávili chôdzou po povrchu Mesiaca takmer tri hodiny a umiestnili tam pamätnú dosku s nápisom: "Tu ľudia z planéty Zem prvýkrát položili nohu na Mesiac. Júl 1969 n. l. Prišli v mieri v mene celého ľudstva".
Po splnení cieľa vytýčeného 35. prezidentom USA Kennedym a výstupu prvého človeka na Mesiac, podpora pre americký program letov na Mesiac zoslabla. Misia Apollo bola predčasne ukončená - aj napriek tomu, že sa mali uskutočniť ešte tri lety, program sa skončil v decembri 1972 letom misie Apollo 17.
Jednou z príčin predčasného ukončenia letov k Mesiacu boli rozpočtové škrty, spôsobené vojnou vo Vietname.
Pred poslednou misiou na Mesiaci v roku 1972 kráčalo celkovo po jeho povrchu 12 amerických astronautov.