Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlavou štátu Maďarskej ľudovej republiky bol viac ako tri desaťročia v rokoch 1956-1988.
Autor TASR
Budapešť/Bratislava 26. mája (TASR) - Maďarský politik a štátnik János Kádár sa narodil 26. mája 1912 v Rijeke na území dnešného Chorvátska. Hlavou štátu Maďarskej ľudovej republiky (MĽR) bol viac ako tri desaťročia v rokoch 1956-1988. V piatok uplynie 105 rokov od jeho narodenia.
V celonárodnej ankete v roku 1999 Kádára zvolili za tretiu najvýznamnejšiu osobnosť Maďarov všetkých čias a vôbec najvýznamnejšieho Maďara 20. storočia.
János Kádár bol nemanželským synom slovenskej slúžky Barbary Czermanikovej, ktorá ho dala na výchovu k príbuzným, s ktorými žil v maďarskej Budapešti. Jeho rodné meno bolo János Czermanik, priezvisko si postupne zmenil na Csermanek a v roku 1944 v záujme uľahčenia politickej kariéry na typicky maďarské priezvisko Kádár.
Svoje stranícke pôsobenia začal v roku 1930 v ilegálnom Maďarskom združení mladých komunistických robotníkov a v Maďarskej strane komunistov. Kádár sa podieľal na nástupe stalinistického režimu komunistu Mátyása Rákosiho, na príprave vykonštruovaných procesov i na potlačení maďarskej revolúcie z roku 1956. Na druhej strane bol sám v rokoch 1951-1954 politickým väzňom Rákosiho režimu a po prevzatí moci v roku 1956 sa snažil dištancovať od stalinizmu.
Od novembra 1956 až do svojej smrti bol János Kádár považovaný za prvého muža MĽR. Jeho vládnutie prinieslo v 60. rokoch 20. storočia isté uvoľnenie spoločenskej situácie. V rámci krajín sovietskeho bloku bolo Maďarsko považované za jeden z najliberálnejších režimov. Kádár sa snažil získať legitimitu k svojmu vládnutiu postupným zlepšovaním životných podmienok obyvateľstva, ktoré však bolo dosiahnuté za cenu veľkého zahraničného zadlženia, ktoré v 80. rokoch 20. storočia priviedlo Maďarsko k ťažkej ekonomickej kríze. Tzv. "gulášový socializmus" umožnil v krajine relatívne hladký prechod k demokracii v rokoch 1988-1990.
János Kádár zomrel v Budapešti 6. júla 1989 v deň, v ktorý maďarský najvyšší súd vyniesol oslobodzujúci verdikt v obnovenom procese okolo prípadu po potlačení revolúcie popraveného premiéra Imre Nagya.
Dve publikácie o niekdajšom prvom mužovi MĽR Jánosovi Kádárovi sa v roku 2001 objavili na knižnom trhu v Maďarsku. Vydavateľstvo Osiris a Archív hlavného mesta Budapešť vydali spoločne 700-stránkový zväzok dokumentov o činnosti, živote Jánosa Kádára v rokoch 1949-1956 pod názvom János Kádár pred svojimi kritikmi (sudcami), raz hore, raz dolu (Kádár János bírái előtt, egyszer fent, egyszer lent). Zbierka, ktorú redakčne pripravil spisovateľ László Varga priniesla mnoho informácií, ktoré nepoznali ani blízki spolupracovníci Jánosa Kádára.
Bustu niekdajšieho dlhoročného prvého muža Maďarskej socialistickej strany (MSZP) odhalili 26. mája 2012 pri mieste jeho posledného odpočinku v Budapešti za účasti asi troch stovák ľudí. Stalo sa tak presne v deň nedožitých 100. narodenín kontroverzne vnímanej postavy novodobých maďarských dejín. Hrob Jánosa Kádára a jeho manželky na budapeštianskom cintoríne vyhlásila 12. februára 2014 Národná komisia pre pomníky a pietu za chránený.
V celonárodnej ankete v roku 1999 Kádára zvolili za tretiu najvýznamnejšiu osobnosť Maďarov všetkých čias a vôbec najvýznamnejšieho Maďara 20. storočia.
János Kádár bol nemanželským synom slovenskej slúžky Barbary Czermanikovej, ktorá ho dala na výchovu k príbuzným, s ktorými žil v maďarskej Budapešti. Jeho rodné meno bolo János Czermanik, priezvisko si postupne zmenil na Csermanek a v roku 1944 v záujme uľahčenia politickej kariéry na typicky maďarské priezvisko Kádár.
Svoje stranícke pôsobenia začal v roku 1930 v ilegálnom Maďarskom združení mladých komunistických robotníkov a v Maďarskej strane komunistov. Kádár sa podieľal na nástupe stalinistického režimu komunistu Mátyása Rákosiho, na príprave vykonštruovaných procesov i na potlačení maďarskej revolúcie z roku 1956. Na druhej strane bol sám v rokoch 1951-1954 politickým väzňom Rákosiho režimu a po prevzatí moci v roku 1956 sa snažil dištancovať od stalinizmu.
Od novembra 1956 až do svojej smrti bol János Kádár považovaný za prvého muža MĽR. Jeho vládnutie prinieslo v 60. rokoch 20. storočia isté uvoľnenie spoločenskej situácie. V rámci krajín sovietskeho bloku bolo Maďarsko považované za jeden z najliberálnejších režimov. Kádár sa snažil získať legitimitu k svojmu vládnutiu postupným zlepšovaním životných podmienok obyvateľstva, ktoré však bolo dosiahnuté za cenu veľkého zahraničného zadlženia, ktoré v 80. rokoch 20. storočia priviedlo Maďarsko k ťažkej ekonomickej kríze. Tzv. "gulášový socializmus" umožnil v krajine relatívne hladký prechod k demokracii v rokoch 1988-1990.
János Kádár zomrel v Budapešti 6. júla 1989 v deň, v ktorý maďarský najvyšší súd vyniesol oslobodzujúci verdikt v obnovenom procese okolo prípadu po potlačení revolúcie popraveného premiéra Imre Nagya.
Dve publikácie o niekdajšom prvom mužovi MĽR Jánosovi Kádárovi sa v roku 2001 objavili na knižnom trhu v Maďarsku. Vydavateľstvo Osiris a Archív hlavného mesta Budapešť vydali spoločne 700-stránkový zväzok dokumentov o činnosti, živote Jánosa Kádára v rokoch 1949-1956 pod názvom János Kádár pred svojimi kritikmi (sudcami), raz hore, raz dolu (Kádár János bírái előtt, egyszer fent, egyszer lent). Zbierka, ktorú redakčne pripravil spisovateľ László Varga priniesla mnoho informácií, ktoré nepoznali ani blízki spolupracovníci Jánosa Kádára.
Bustu niekdajšieho dlhoročného prvého muža Maďarskej socialistickej strany (MSZP) odhalili 26. mája 2012 pri mieste jeho posledného odpočinku v Budapešti za účasti asi troch stovák ľudí. Stalo sa tak presne v deň nedožitých 100. narodenín kontroverzne vnímanej postavy novodobých maďarských dejín. Hrob Jánosa Kádára a jeho manželky na budapeštianskom cintoríne vyhlásila 12. februára 2014 Národná komisia pre pomníky a pietu za chránený.
