Bratislava 28. novembra (TASR) - Pilot a veliteľ britskej 127. perute RAF (Royal Air Force) major Otto Smik zomrel 28. novembra pred 70 rokmi.

Talent, rýchlosť, presnosť

Mal výnimočný talent, vynikal rýchlosťou aj presnou streľbou. Počas druhej svetovej vojny patril medzi najlepších slovenských letcov bojujúcich v službách britského Kráľovského letectva. Ako dvadsaťdvaročný dostal hodnosť majora a vymenovali ho za veliteľa 127. stíhacej perute. Smikova neobyčajne úspešná operačná služba sa skončila po 263 operačných bojových letoch, keď jeho lietadlo 28. novembra 1944 zostrelili pri útoku na železničnú stanicu Zwolle na území Holandska.

Video o Ottovi Smikovi:

Vášeň pre letectvo

Otto Smik sa narodil 20. januára 1922 v gruzínskom meste Boržomi do rodiny Rudolfa Smika z Tisovca, príslušníka rakúsko-uhorskej armády, ktorý padol do zajatia cárskej ruskej armády. V roku 1934 sa manželia Smikovci spolu s deťmi presťahovali späť na Slovensko. Vášeň pre letectvo sa u Otta Smika prejavovala už odmalička. Rád staval rôzne modely lietadiel, s ktorými sa zúčastňoval súťaží leteckých modelárov. V roku 1939 absolvoval v Bratislave dvojročnú Obchodnú školu a nastúpil do zamestnania ako úradník na Ústrednom riaditeľstve slovenských elektrární. Jeho snom však ostávalo lietanie. Ako sedemnásťročný mal už na klzákoch a vetroňoch nalietaných 22 hodín. Po rozpade Československa a vypuknutí druhej svetovej vojny sa Otto Smik rozhodol pripojiť k zahraničnému odboju a 18. marca 1940 emigroval do Francúzska. Odtiaľ prešiel do Veľkej Británie.

Letecký výcvik v Británii

Foto: TASR

S vynikajúcim prospechom absolvoval československú leteckú školu a britský letecký výcvik. V službách  RAF (Royal Air Force) začínal od najnižšieho stupienka, v hodnosti vojaka - nováčika ako dôstojnícky sluha. Neskôr Smik skončil tiež intenzívny výcvik v Kanade s posudkom "vynikajúci žiak, nad priemerom" a v júli 1942 sa odplavil späť do Veľkej Británie.

Letecké eso

Mladý slovenský pilot sa stal esom československého letectva. Ako veliteľ letky podnikol v rokoch 1942 až 1944 desiatky letov nad fašistami okupovanou Európou a pomáhal likvidovať nemecké riadené strely V-1 najskôr zo základní vo Veľkej Británii a potom z Holandska.

Samé medaily

V neuveriteľne krátkom čase od septembra 1943 do januára 1944 dostal päť Československých vojnových krížov a jednu medailu Za chrabrosť, v novembri 1943 získal dokonca aj britský Záslužný letecký kríž. Pre svoje vynikajúce veliteľské schopnosti bol Otto Smik 13. novembra 1944 postavený na čelo 127. stíhacej perute britských RAF. Stal sa tak v poradí tretím československým dôstojníkom na takomto významnom poste v britskom letectve.

Zostrelili ho

Dvadsaťdvaročný Smik však v tejto vysokej funkcii pôsobil iba dva týždne. Osudným sa mu stal 28. november 1944. Pri bombardovaní dopravného uzla pri holandskom meste Zwolle neunikol rozbesnenému nemeckému útoku a bol zostrelený. Meno mladého pilota ostalo dlhé roky zabudnuté. Dostalo sa do povedomia verejnosti až v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa s úctou začalo spomínať na hrdinské činy západných československých letcov.

Mysleli si, že je to hrob neznámeho

Zložité okolnosti súvisia aj s miestom posledného odpočinku významného slovenského letca. Najskôr bol jeho hrob považovaný za hrob neznámeho Angličana, neskôr, keď ho nesprávne identifikovali, bol 20 rokov pochovaný pod cudzím menom. Keď sa objavili ostatky tejto osoby, bolo aj telo Otta Smika identifikované a prevezené na vojnový cintorín v Gente v Belgicku, kde spočívalo 30 rokov. Odtiaľ bolo v roku 1994 prevezené vládnym špeciálom na Slovensko. Odvtedy telo Otta Smika odpočíva na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí.

V Zwolle má ulicu

Po skončení druhej svetovej vojny bol Otto Smik ako popredná osobnosť československého letectva vo Veľkej Británii niekoľkokrát povýšený in memoriam. V roku 1946 bol in memoriam povýšený na nadporučíka a v roku 1991 na plukovníka. V roku 1995, po vzniku samostatného Slovenska, bol povýšený na generálmajora in memoriam. Ani v holandskom Zwolle nezabudli na slovenského hrdinu. Na mieste smrteľného pádu má pamätnú tabuľu a je po ňom pomenovaná aj jedna ulíc vo Zwolle.