Bratislava 11. apríla (Teraz.sk) - Pojem Slow TV sa vďaka nórskym producentom udomácnil už aj v našich končinách. Neboli to však Nóri, ktorí prišli s myšlienkou programu neprerušene vysielajúceho niekoľko hodín v reálnom čase ako prví. Tento nápad v skutočnosti „oprášili“ po viac než 40-tich rokoch.

V roku 1963 prišiel Andy Warhol so svojím prvým takzvaným „antifilmom“ Sleep (Spánok) znázorňujúc chrápajúceho muža viac ako päť hodín. O tri roky neskôr vznikol prvý program podobného formátu. Americká televízia WPIX predstavila program Yule Log (v preklade Vianočné drevo). Vysielala v ňom niekoľko hodín plejúce polená v kozube s vianočnými pesničkami v pozadí.



Kolotoč týchto programov sa však roztočil, respektíve spomalil až v roku 2009, kedy nórska verejnoprávna televízia NRK prišla so sedemhodinovou jazdou vlakom naprieč nórskymi železnicami. Formát tohto typu producenti nazvali Slow TV.





Vďaka nečakanému úspechu sa o dva roky neskôr pustili do rovnakého projektu, len s iným dopravným prostriedkom – loďou, pričom sa plavili pozdĺž nórskeho pobrežia. Program sa dodnes pýši rekordnou dĺžkou, a to 134 hodín bez zastavenia a tiež rekordnou sledovanosťou. Zaplo si ho až 3,2 milióna Nórov, čo je viac než polovica obyvateľstva.





Ako uvádza producent Thomas Hellum na konferencii TED, trasa mala aj svoje vtipné momenty. Z lode natočili napríklad ľudí na pevnine, ktorí im kývali do kamery, či povzbudzovali štáb rôznymi transparentmi. „Nemyslím si, že sme v Nórsku hlúpi alebo divní, aby sa nám takéto veci páčili,“ podotkol producent Hellum v rozhovore pre Washington Post, pričom dodal, že by podľa neho mohol tento formát fungovať aj v iných krajinách.



Túto jar s ním začína aj britská televízia BBC, ktorá sa chystá nielen na plavbu loďou, ale aj prechádzku po londýnskej Národnej galérii. Čo je na takomto formáte najzaujímavejšie, uzatvára nórsky producent pre Washington Post slovami: „Pravdepodobne sa za jednu hodinu nič nestane, ale človek nikdy nevie.“