Rimavská Baňa/Bratislava 27. februára (TASR) – Slovenský spisovateľ, pedagóg, prekladateľ a vydavateľ Juraj Palkovič bol aj bádateľom v oblasti jazykovedy. V stredu 27. februára uplynie 250 rokov od narodenia tejto významnej osobnosti národného obrodenia.

Juraj Palkovič sa narodil 27. februára 1769 v Rimavskej Bani do zemianskej rodiny. Absolvoval lýceum v Soprone (dnes Maďarsko) v rokoch 1786-1790. Vysokoškolské vzdelanie nadobudol v rokoch 1792-1794 na univerzite v nemeckej Jene, kde sa jeho osobnosť formovala pod vplyvom učiteľov - Johanna Jakoba Griesbacha a Karla Leonarda Reinholda. Istý čas pracoval ako pedagóg v Budikovanoch a na gymnáziu v Lučenci. Od novembra 1803 pôsobil ako profesor na Katedre reči a literatúry československej pri bratislavskom evanjelickom lýceu. V rokoch 1828-1829 bol predsedom Spoločnosti československej.

Ešte v čase štúdií sa oboznámil s filozofiou Immanuela Kanta, Jeana-Jacquesa Rousseaua a Johanna Gottfrieda von Herdera. Už na univerzitnej pôde začal literárne tvoriť, bližšie si všímal a prehodnocoval situáciu v českom a slovenskom národnom hnutí a zameriaval sa na jazykové problémy. V spolku Societas Slavica predniesol Pojednání o Slovácích a zvlášte jejich řečí, v ktorom formuloval myšlienky o rozvoji národnej literatúry prostredníctvom národného jazyka. Juraj Palkovič v tom čase recenzoval vydania Čerňanského prekladu Gellertových Hymien (1793), prekladal antickú literatúru a venoval sa básnickej tvorbe.

Bádateľ v oblasti jazykovedy bol presvedčený o potrebe jednotného spisovného jazyka pre Čechov, Moravanov a Slovákov. So slovenskými národovcami Bohuslavom Tablicom a Martinom Hamaliarom založili v roku 1803 Katedru reči a literatúry československej pri evanjelickom lýceu v Bratislave, kde bol Palkovič prvým profesorom. Neskôr sa stal jeho zástupcom Ľudovít Štúr. Palkovič postupne pri katedre vybudoval knižnicu aj archív.

Do literatúry vstúpil Juraj Palkovič ako básnik zbierkou Muza ze Slovenských hor (1801). Zaradil do nej práce zo študentských rokov. Vo svojej kolekcii básní, elégií a ód zachytil duševný nepokoj i lásku k rodnému kraju. Podnety k básnickej tvorbe čerpal zo svetovej literatúry, z anakreontskej poézie aj domácich prameňov. Popri poézii vydal aj veselohru Dva buchy a tri šuchy s námetom z dedinského prostredia.

Palkovič sa sústredil aj na vydavateľskú, prekladateľskú a osvetovú činnosť. Vlastným nákladom vydal Šrámkovu Československú gramatiku (1805), Čerňanského preklad Památné příhody hraběte Beňovského (1808), Braxatorisovu knižku Letopisové krupišní (1810). Širšie osvetové poslanie plnil najmä jeho Větší a zvláštnejší nový a starý kalendář (1805-1847). Zameriaval sa aj na založenie pravidelne vychádzajúcich novín. Jeho celoživotným dielom bol Česko-nemecko-latinský slovník (Böhmisch-Deutsch-Lateinisches Wörterbuch, 1820-1821).

V rokoch 1832-1836 bol poslancom uhorského snemu za kráľovské mesto Krupina.

Neskôr vydával aj časopis Tatranka, ktorý redigoval Ľudovít Štúr. Časopis obsahoval príspevky z oblasti literatúry, filozofie, histórie, geografie a hospodárstva.

Juraj Palkovič bol zástancom biblickej češtiny. Pozorne však sledoval aj snahy o zavedenie spisovného slovenského jazyka. Medzi ním a Ľudovítom Štúrom prišlo kvôli jazyku k sporom. Tie vyvrcholili Štúrovým odchodom z časopisu Tatranka.

Napriek sporom, Palkovič Štúrovi k založeniu (1845) prvých slovenských politických novín s názvom Slovenskje národňje novini zablahoželal.

V protimaďarizačnej obrane Abkunft dez Magyaren kritizoval Palkovič veľkomaďarskú ideu a obhajoval autochtónnosť Slovákov v Uhorsku.       Spisovateľ a jazykovedec zomrel 13. júna 1850 v Bratislave vo veku 81 rokov.