Bratislava 6. februára (TASR) - Horúce chvíle prežívali pred 40 rokmi pasažieri lietadla na pravidelnej linke Československých aerolínií (ČSA) OK 811 z východného Berlína (Nemecká demokratická republika - NDR) do Prahy (Československá socialistická republika - ČSSR). Lietadlo TU 134 uniesol 6. februára 1978 československý občan Ladislav Molnár do Frankfurtu nad Mohanom (západná Spolková republika Nemecko - SRN).

Západné Nemecko bolo v 70. a 80. rokoch uplynulého storočia pomerne často cieľovou krajinou pri únosoch lietadiel z bývalého Československa. Pre československé úrady boli únoscovia kriminálnikmi, chladnokrvne ohrozujúcimi životy iných, západné masmédiá ich nezriedka vykresľovali ako hrdinov, utekajúcich za slobodou.

Lietadlo TU-134 štartovalo vo východnom Berlíne a smerovalo do Prahy. Medzi pasažiermi lietadla bola aj skupina študentov jednej z bratislavských vysokých škôl, ktorá bola v tom čase v NDR na študijnom pobyte. Krátko po štarte jeden z mladíkov, Ladislav Molnár, išiel za pilotom s igelitovou taškou, v ktorej mal mať, ako tvrdil plastickú trhavinu. Pilota požiadal o zmenu kurzu stroja a pristátie v západnom Nemecku. Pohrozil, že ak sa tak nestane odpáli výbušninu. Pilot TU-134 sa riadil pokynmi pre takéto prípady a únoscu poslúchol. Po zmene kurzu stroj pristál na letisku v západonemeckom Frankfurte nad Mohanom. Ladislav Molnár sa vzdal nemeckým orgánom a požiadal nemecké úrady o politický azyl. Napriek tomu, že československá štátna moc žiadala o jeho vydanie, bývalá SRN študenta nevydala.

Pred týmto činom sa na území bývalého ČSSR stali aj ďalšie únosy.

Prvým bol únos lietadla z 8. júna 1970. Skupina ôsmich únoscov (štyria muži, štyri ženy) uniesla dopravné lietadlo Československých aerolínií (ČSA), letiace na vnútroštátnej linke Karlovy Vary-Praha. Pod hrozbou použitia zbrane prinútili únoscovia krátko po štarte posádku lietadla, aby zmenila smer letu a pristála v západonemeckom Norimbergu. Únoscovia boli vo veku 19-25 rokov, medzi nimi boli aj dva manželské páry, z ktorých jeden nastúpil do lietadla aj s dvojročnou dcérkou. Po pristátí požiadali únoscovia vo vtedajšej západnej Spolkovej republike Nemecko (SRN) o politický azyl. Na palube lietadla zostala trojčlenná posádka a 16 pasažierov, ktorí sa ešte v ten deň vrátili do Prahy.

Druhý únos bol zaznamenaný 8. júna 1972, keď sa skupina desiatich únoscov zmocnila lietadla L-410 A spoločnosti Slovair letiaceho na vnútroštátnej linke Mariánske Lázně-Praha-Bratislava-Lučenec. Vodca skupiny Ľubomír Adamica zastrelil prvého pilota kapitána Jána Mičicu, druhého pilota Dominika Chrobáka donútil, aby pristál v bavorskom západonemeckom meste Weiden. Únoscov po pristátí zatkla nemecká polícia, neskôr ich postavili pred nemecký súd. Vrah Ľubomír Adamica, ktorý bol drogovo závislý, sa neskôr v cele obesil. Ostaných členov skupiny odsúdili na troj- až sedemročné väzenie. Lietadlo L-410 A sa nachádza v malom Leteckom múzeu v Martine-Tomčanoch.

Tretí únos lietadla sa stal 28. októbra 1976. Vtedy 27-ročný Rudolf Bečvář donútil posádku lietadla Il-18 letiaceho na vnútroštátnej linke Praha-Bratislava-Košice, aby zmenila kurz letu. Únosca bol ozbrojený dvoma strelnými zbraňami a nožom. Niekoľko cestujúcich začalo klásť odpor, ale bandita ozbrojený ešte aj samopalom pohrozil, že keď sa neposadia, nechá vybuchnúť plastickú bombu, ktorú má v aktovke. Lietadlo s šesťčlennou posádkou a 104 cestujúcimi bezpečne pristálo na letisku Riem v západonemeckom Mníchove. Únoscu zatkla nemecká polícia, lietadlo sa na druhý deň vrátilo do Prahy. Kriminálny čin vyvolal vo vtedajšom Československu búrlivú kampaň, ktorej cieľom bolo vydanie Rudolfa Bečvářa na trestné stíhanie späť do ČSSR. Československá tlač vykreslila Bečvářa ako trestaného zločinca, navyše podozrivého z vraždy svojho brata. Nemeckej polícii sa únosca priznal, že ako 17-ročného ho odsúdili na deväť mesiacov väzenia za krádež automobilu, akúkoľvek účasť na vražde svojho brata ale rezolútne odmietol.