Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 24. február 2025Meniny má Matej
< sekcia Magazín

Expremiér Antall sa k politickým oponentom nesprával ako k nepriateľom

Portrét bývalého predsedu vlády Maďarskej republiky Józsefa Antalla. Foto: TASR - Pavol Funtál

Inicioval rozpustenie Varšavskej zmluvy - vojenskej aliancie štátov strednej a východnej Európy pod vedením ZSSR - v roku 1991, čo prispelo k ukončeniu studenej vojny.

Budapešť 8. apríla (TASR) - Maďarský historik a politik József Antall sa narodil 8. apríla 1932 v maďarskej Budapešti. Dnes by sa dožil 85 rokov.

József Antall, ktorého otec počas druhej svetovej vojny pomáhal poľským utečencom a židom, vyštudoval históriu, archívnictvo, knihovníctvo a muzeológiu. Vyučoval v Budapešti na strednej škole.

Za aktivitu počas ľudového povstania v roku 1956 proti vláde komunistickej strany a pomerom, ktoré Maďarsku vnucoval Sovietsky zväz, dostal zákaz vyučovania a publikovania. Zamestnanie našiel v knižnici a po uvoľnení zákazu v roku 1963 publikoval stovky odborných štúdií a článkov.

Od roku 1964 do roku 1990 pôsobil v budapeštianskom Semmelweisovom historickom lekárskom múzeu, knižnici a archíve a vypracoval sa na jeho generálneho riaditeľa.

Počas demokratizačných pohybov, ktoré v Maďarsku, ako aj v ostatných európskych štátoch s komunistickou diktatúrou nastali koncom 80. rokov, sa začal aktivizovať v politike. Pripojil sa k hnutiu Maďarské demokratické fórum (MDF), ktoré sa ešte počas komunistickej diktatúry stalo vplyvnou nezávislou politickou silou. Antall viedol delegáciu MDF počas rozhovorov s komunistami za okrúhlym stolom počas príprav Maďarska na prechod k demokracii.

Po zvolení za lídra MDF priviedol hnutie k volebnému víťazstvu v slobodných voľbách v roku 1990. Antall sa stal premiérom koaličnej vlády, ktorej členmi boli MDF, Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) a Nezávislá strana maloroľníkov (FKGP).

V Budapešti sa 15. februára 1991 ráno začala schôdzka najvyšších predstaviteľov ČSFR, Maďarska a Poľska. Delegácie zúčastnených krajín, reprezentované prezidentmi, predsedami vlád a ministrami zahraničných vecí sa v budove parlamentu zúčastnili na plenárnom rokovaní. ČSFR na rokovaní zastupoval Václav Havel, Marián Čalfa a Jiří Dientsbier. Na poludnie na hrade Višegrád sa konal slávnostný podpis dokumentov. Na snímke na hrade Višegrád po podpísaní slávnostného vyhlásenia v piatok 15. februára. Zľava československý premiér Marián Čalfa, prezident ČSFR Václav Havel, predseda maďarskej vlády József Antall, maďarský prezident Árpád Göncz, predseda poľskej vlády Jan Krzysztof Bielecki a poľský prezident Lech Walesa.
Foto: TASR/Pavel Neubauer


Konzervatívny József Antall sa na pozícii predsedu vlády zaoberal zachovaním politickej stability, obnovením historickej kontinuity prerušenej komunistickou érou a posilnením vzťahov s Maďarmi žijúcimi v zahraničí.

Nasmeroval krajinu k členstvu v Severoatlantickej aliancii a Európskej únii. Inicioval rozpustenie Varšavskej zmluvy - vojenskej aliancie štátov strednej a východnej Európy pod vedením ZSSR - v roku 1991, čo prispelo k ukončeniu studenej vojny.

József Antall, ktorému bola v roku 1990 udelená Cena Roberta Schumana za podiel na presadzovaní súdržnosti Európy, sa spolu s najvyššími predstaviteľmi ČSFR a Poľska Václavom Havlom a Lechom Walesom 16. februára 1991 podpísal pod vznik Vyšehradskej trojky, ktorá sa po rozdelení ČSFR (1993) zmenila na Vyšehradskú štvorku (V4).

Maďarský premiér József Antall, rešpektovaný za to, že sa k politickým oponentom nesprával ako k nepriateľom, zomrel 12. decembra 1993 po dlhej a ťažkej chorobe v Budapešti vo veku 61 rokov.

Pellegrini: Vojna na Ukrajine priniesla veľa nešťastia a obetí

Pellegrini verí, že diplomatické úsilie a dialóg, ktorý sa začal na medzinárodnej scéne, prinesú ukončenie vojny a nastolenie udržateľného mieru.

- Kežmarská polícia obvinila z trestného činu ublíženia na zdraví spáchaného v súbehu s trestným činom nebezpečného vyhrážania sa 15-ročného mladíka. Krajská policajná hovorkyňa z Prešova informovala, že udrel sekerou brata a vyhrážal sa zabitím aj svojmu otcovi.

- Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku obvinil 35-ročného muža z trestného činu ublíženia na zdraví. Krajská policajná hovorkyňa z Prešova Jana Ligdayová informovala, že muž z obce Veľká Lomnica v dome napadol ženu.

- Vyše 30 ľudí vrátane malých detí utrpelo v pondelok zranenia pri čelnej zrážke dvoch autobusov hromadnej dopravy v meste Saarbrücken na západe Nemecka.

- Ministerstvo obrany SR uzavrelo zmluvu na rekonštrukciu a vybudovanie nových rolovacích dráh na vojenskom letisku Sliač. Za práce, odborný dohľad a projektovú dokumentáciu skupine zhotoviteľov zaplatí takmer 50 miliónov eur.

- Utrpenie a obeta Ukrajincov sú nesmierne. Hanebné zločiny Putinovho režimu sa nedajú ničím ospravedlniť. Vyhlásil to líder opozičného hnutia PS Michal Šimečka.

- Mier na Ukrajine nemôže byť podľa českého prezidenta Petra Pavla prijatý za každú cenu a akákoľvek dohoda musí byť prijateľná pre Ukrajinu.

- Cesta k mieru na Ukrajine vedie cez rokovania. Ak chceme, aby u východných susedov zavládol skutočný a trvalý mier, je nevyhnutné, aby sa v určitej fáze rokovaní do nich zapojili aj zástupcovia Európskej únie. Povedal to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

- Ruský súd potvrdil v pondelok trojročný trest odňatia slobody pre francúzskeho vedca Laurenta Vinatiera, ktorého v októbri 2024 odsúdili za porušenie zákona o tzv. zahraničných agentoch.

- Pápež František, ktorý leží v nemocnici v kritickom stave pre obojstranný zápal pľúc, mal dobrú noc a odpočíva, informoval v pondelok Vatikán.

- Horský priechod Čertovica je pre nehodu neprejazdný. Žilinská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

- Krajský súd v Liberci poslal na tri roky do väzenia Artura Simona, ktorý sa chcel pridať k militantnému hnutiu Hizballáh, prípadne k Hamasu.

- Čína a Rusko sú skutoční priatelia, ktorí sa navzájom podporujú, vyhlásil podľa štátnych médií v pondelok prezident Si Ťin-pching počas telefonického rozhovoru so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, píše TASR.

- Česká pozícia v otázke vojny na Ukrajine zostáva podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského nemenná. ČR bude Ukrajinu naďalej podporovať všetkými spôsobmi.

- Úrad vlády (ÚV) SR podáva na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie pre podozrenie z nehospodárneho nakladania s majetkom štátu.

- Policajti z Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) zasahujú v pražskej Fakultnej nemocnici Motol.

- Epidemiológovia evidujú v okrese Prievidza k pondelku 68 ochorení na vírusovú hepatitídu typu A (VHA).

- Vojna na Ukrajine priniesla veľa nešťastia, obetí a zničenej zeme. Pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu to na sociálnej sieti uviedol prezident SR Peter Pellegrini.

- Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) v pondelok dopoludnia odletel do Varšavy, aby tam podpísal dohodu s poľským náprotivkom Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom. Ministri plánujú podpísať dohodu o spolupráci pri dodávkach munície pre poľskú armádu.

- Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová v utorok odcestuje do Washingtonu, kde bude rokovať so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom.

- Austrálsky regulátor pre online bezpečnosť eSafety udelil webovej platforme Telegram pokutu 957.780 austrálskych dolárov (584.000 eur) za oneskorenú správu o zamedzovaní šírenia terorizmu a zneužívania detí jeho používateľmi.