Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 24. február 2025Meniny má Matej
< sekcia Magazín

Expremiér Antall sa k politickým oponentom nesprával ako k nepriateľom

Portrét bývalého predsedu vlády Maďarskej republiky Józsefa Antalla. Foto: TASR - Pavol Funtál

Inicioval rozpustenie Varšavskej zmluvy - vojenskej aliancie štátov strednej a východnej Európy pod vedením ZSSR - v roku 1991, čo prispelo k ukončeniu studenej vojny.

Budapešť 8. apríla (TASR) - Maďarský historik a politik József Antall sa narodil 8. apríla 1932 v maďarskej Budapešti. Dnes by sa dožil 85 rokov.

József Antall, ktorého otec počas druhej svetovej vojny pomáhal poľským utečencom a židom, vyštudoval históriu, archívnictvo, knihovníctvo a muzeológiu. Vyučoval v Budapešti na strednej škole.

Za aktivitu počas ľudového povstania v roku 1956 proti vláde komunistickej strany a pomerom, ktoré Maďarsku vnucoval Sovietsky zväz, dostal zákaz vyučovania a publikovania. Zamestnanie našiel v knižnici a po uvoľnení zákazu v roku 1963 publikoval stovky odborných štúdií a článkov.

Od roku 1964 do roku 1990 pôsobil v budapeštianskom Semmelweisovom historickom lekárskom múzeu, knižnici a archíve a vypracoval sa na jeho generálneho riaditeľa.

Počas demokratizačných pohybov, ktoré v Maďarsku, ako aj v ostatných európskych štátoch s komunistickou diktatúrou nastali koncom 80. rokov, sa začal aktivizovať v politike. Pripojil sa k hnutiu Maďarské demokratické fórum (MDF), ktoré sa ešte počas komunistickej diktatúry stalo vplyvnou nezávislou politickou silou. Antall viedol delegáciu MDF počas rozhovorov s komunistami za okrúhlym stolom počas príprav Maďarska na prechod k demokracii.

Po zvolení za lídra MDF priviedol hnutie k volebnému víťazstvu v slobodných voľbách v roku 1990. Antall sa stal premiérom koaličnej vlády, ktorej členmi boli MDF, Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) a Nezávislá strana maloroľníkov (FKGP).

V Budapešti sa 15. februára 1991 ráno začala schôdzka najvyšších predstaviteľov ČSFR, Maďarska a Poľska. Delegácie zúčastnených krajín, reprezentované prezidentmi, predsedami vlád a ministrami zahraničných vecí sa v budove parlamentu zúčastnili na plenárnom rokovaní. ČSFR na rokovaní zastupoval Václav Havel, Marián Čalfa a Jiří Dientsbier. Na poludnie na hrade Višegrád sa konal slávnostný podpis dokumentov. Na snímke na hrade Višegrád po podpísaní slávnostného vyhlásenia v piatok 15. februára. Zľava československý premiér Marián Čalfa, prezident ČSFR Václav Havel, predseda maďarskej vlády József Antall, maďarský prezident Árpád Göncz, predseda poľskej vlády Jan Krzysztof Bielecki a poľský prezident Lech Walesa.
Foto: TASR/Pavel Neubauer


Konzervatívny József Antall sa na pozícii predsedu vlády zaoberal zachovaním politickej stability, obnovením historickej kontinuity prerušenej komunistickou érou a posilnením vzťahov s Maďarmi žijúcimi v zahraničí.

Nasmeroval krajinu k členstvu v Severoatlantickej aliancii a Európskej únii. Inicioval rozpustenie Varšavskej zmluvy - vojenskej aliancie štátov strednej a východnej Európy pod vedením ZSSR - v roku 1991, čo prispelo k ukončeniu studenej vojny.

József Antall, ktorému bola v roku 1990 udelená Cena Roberta Schumana za podiel na presadzovaní súdržnosti Európy, sa spolu s najvyššími predstaviteľmi ČSFR a Poľska Václavom Havlom a Lechom Walesom 16. februára 1991 podpísal pod vznik Vyšehradskej trojky, ktorá sa po rozdelení ČSFR (1993) zmenila na Vyšehradskú štvorku (V4).

Maďarský premiér József Antall, rešpektovaný za to, že sa k politickým oponentom nesprával ako k nepriateľom, zomrel 12. decembra 1993 po dlhej a ťažkej chorobe v Budapešti vo veku 61 rokov.

Vo voľbách zvíťazili CDU/CSU pred AfD, liberáli sú mimo parlamentu

Vstup do Spolkového snemu len tesne ušiel Aliancii Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá získala 4,972 percenta hlasov. K prekročeniu päťpercentnej hranice jej chýbalo necelých 14.000 hlasov.

- Policajti z Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) zasahujú v pražskej Fakultnej nemocnici Motol.

- Epidemiológovia evidujú v okrese Prievidza k pondelku 68 ochorení na vírusovú hepatitídu typu A (VHA).

- Vojna na Ukrajine priniesla veľa nešťastia, obetí a zničenej zeme. Pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu to na sociálnej sieti uviedol prezident SR Peter Pellegrini.

- Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) v pondelok dopoludnia odletel do Varšavy, aby tam podpísal dohodu s poľským náprotivkom Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom. Ministri plánujú podpísať dohodu o spolupráci pri dodávkach munície pre poľskú armádu.

- Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová v utorok odcestuje do Washingtonu, kde bude rokovať so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom.

- Austrálsky regulátor pre online bezpečnosť eSafety udelil webovej platforme Telegram pokutu 957.780 austrálskych dolárov (584.000 eur) za oneskorenú správu o zamedzovaní šírenia terorizmu a zneužívania detí jeho používateľmi.

- Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v pondelok vyhlásil, že Rusko si želá dlhodobú dohodu o mieri na Ukrajine, ktorá by riešila hlavné príčiny konfliktu.

- Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie v pondelok schválili 16. balík sankcií proti Rusku.

- Po ukrajinskom dronovom útoku vypukol požiar v ropnej rafinérii v Riazanskej oblasti južne od Moskvy, oznámili v pondelok miestne médiá a oblastný gubernátor Pavel Malkov.

- Ukrajinské zbrojárske firmy vyrobili vlani podľa prezidenta Volodymyra Zelenského 154 kusov delostreleckých húfnic, čo je podľa neho viac ako všetky krajiny NATO dohromady.

- Slovenský hokejový útočník Tomáš Tatar strelil svoj šiesty gól v prebiehajúcej sezóne NHL, ktorým zavŕšil víťazstvo New Jersey na ľade Nashvillu 5:0.

- Palestínske militantné hnutie Hamas zvažuje pozastaviť nepriame rokovania o prímerí s Izraelom, pokiaľ nebude prepustených vyše 600 palestínskych väzňov, ktorí mali byť na slobode ešte v sobotu.

- Nedeľňajšie predčasné parlamentné voľby v Nemecku sa skončili víťazstvom konzervatívneho bloku CDU/CSU pred Alternatívou pre Nemecko (AfD), sociálnymi demokratmi (SPD), Zelenými a stranou Ľavica.

- Konzervatívny víťaz nemeckých volieb Friedrich Merz v nedeľu večer povedal, že Európa musí vyvíjať vlastné obranné kapacity v čase rastúceho napätia so Spojenými štátmi v súvislosti s Ukrajinou a financovaním NATO.

- Zdravotný stav pápež Františka je naďalej kritický, vyplýva z najnovšej správy Vatikánu z nedeľňajšieho večera. U 88-ročného pápeža podľa nej krvné testy zistili "počiatočné mierne zlyhanie obličiek", na rozdiel od predošlého dňa však nemal respiračné záchvaty.

- Líder nemeckých kresťanských demokratov Friedrich Merz vyzval v nedeľu na čo najskoršie vytvorenie novej vlády po tom, ako prognózy ukázali víťazstvo jeho konzervatívnej únie CDU/CSU v parlamentných voľbách.

- Lídri členských štátov Európskej únie sa 6. marca zídu na mimoriadnom summite, na ktorom budú hovoriť o Ukrajine a európskej obrane. Oznámil to v nedeľu predseda Európskej rady (ER) António Costa, informuje TASR podľa agentúr Reuters a AFP.

- Izrael je pripravený kedykoľvek obnoviť intenzívne boje v Pásme Gazy, vyhlásil v nedeľu izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Prisľúbil, že vojnové ciele krajiny dosiahne buď prostredníctvom rokovaní, alebo inými prostriedkami.

- Nedeľňajšie predčasné parlamentné voľby v Nemecku sa podľa výsledkov exit pollov televízie ARD skončili víťazstvom kresťanských demokratov z únie CDU/CSU, ktorí dostali 29 percent hlasov. Nasleduje Alternatíva pre Nemecko (AfD) a sociálni demokrati (SPD).