Moskva 5. marca (TASR) – Bývalá sovietska kozmonautka Valentina Vladimirovna Tereškovová sa dožíva dnes 80 rokov.

V júni roku 1963 na kozmickej lodi Vostok 6 absolvovala 48 obletov Zeme, ako prvá žena na svete. Jej let trval 70 hodín a 41 minút.

Narodila sa 6. marca 1937 v rodine traktoristu a krajčírky v dedine Maslennikovo v Jaroslavľskej oblasti západného Ruska, vtedy patriaceho do Zväzu sovietskych socialistických republík. 

Popri práci v textilnom závode ďalej študovala prostredníctvom korešpondenčných kurzov. Po ukončení štúdií na strednej priemyselnej škole textilnej ju zapojili do komsomolskej, neskôr straníckej práce.

Od mladosti sa zaujímala o parašutizmus a lietanie. Obidva sny si v dospelosti splnila, keďže sa stala parašutistkou-amatérkou a študovala pilotáž.

V konečnom výbere sa o miesto prvej ženy smerujúcej do kozmu stretla s dvoma ďalšími uchádzačkami - Valentínou Ponomariovovou a Irinou Soloviovovou, nad ktorými ju pravdepodobne favorizoval aj jej robotnícky pôvod. O jej nominácii definitívne rozhodol vtedajší šéf Kremľa Nikita Sergejevič Chruščov.

Prvú sovietsku kozmonautku vyniesla na obežnú dráhu Zeme raketa Vostok 6. Let vtedy 26-ročnej Tereškovovej do vesmíru, ktorý sa začal 16. júna 1963, neprebiehal celkom hladko. Už jeho začiatok preložili kvôli technickým ťažkostiam i zvýšenej slnečnej aktivite. Riadiace stredisko odhalilo chybu v príprave a muselo preprogramovať motory, aby nedošlo k vážnej nehode pri pristávacom manévri.

Počas letu trápila Tereškovovú kozmická choroba a únava. Pobyt v bezváhovom stave znášala veľmi zle. Stavy nevoľnosti boli u nej natoľko vážne, že musela vypustiť všetky naplánované testy a pozemné riadiace stredisko dokonca uvažovalo o predčasnom ukončení letu.

Na palube, v malom stiesnenom priestore, vraj zaspávala, čo neskôr odborníci pripisovali psychickému stresu. Na Zemi pristála 19. júna 1963. Podobne ako Jurij Gagarin sa aj ona sa pri pristáti katapultovala. Z vesmíru sa hlásila ako Čajka - a vlajka s týmto vtákom dodnes zdobí strechu jej rodinného domu.

Foto: TASR/AP

V roku 1963 - tri mesiace po návrate zo svojej kozmickej misie - sa Tereškovová priamo v Kremli za prítomnosti Chruščova vydala za sovietskeho kozmonauta Andrijana Nikolajeva. Ten v roku 1962 pilotoval kozmickú loď Vostok 3 a v roku 1970 velil kozmickej lodi Sojuz 9.

O rok neskôr, v roku 1964, sa im narodila dcéra Jelena, ktorá sa tak stala prvým dieťaťom, ktorého obaja rodičia boli vo vesmíre. Jelena sa stala lekárkou. Tereškovovej manželstvo sa v roku 1980 rozpadlo a neskôr sa vydala za vojenského lekára Julija Šapošnikova, s ktorým žila až do jeho smrti v roku 1999. Ďalší let do vesmíru však už neabsolvovala.

Po návrate z kozmu vyhlásili Tereškovovú za Hrdinu Sovietskeho zväzu, povýšili ju do hodnosti kapitána a vymenovali do vysokej straníckej funkcie. Po roku 1966 bola poslankyňou Najvyššieho sovietu ZSSR, viedla Výbor sovietskych žien a od roku 1989 bola predsedníčkou Medzinárodnej demokratickej federácie žien.

V roku 1969 vyštudovala Akadémiu vojenského letectva Nikolaja Jegoroviča Žukovského a získala titul inžinier letec-kozmonaut. V armáde bola až do penzionovania v roku 1997, keď už mala dva roky hodnosť generálmajora letectva.

Valentina Vladimirovna Tereškovová dostala mnoho vyznamenaní – od Leninovho radu, cez Hrdinu Sovietskeho zväzu až po Zlatú mierovú medailu Organizácie Spojených národov. V roku 2000 jej v Londýne udelili titul Žena storočia a prejavom uznania bolo i pomenovanie krátera na Mesiaci jej menom.

Ruský prezident Vladimir Putin jej v roku 2013 udelil Rad Alexandra Nevského za zásluhy o vlasť.