Bratislava 20. februára (TASR) – Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella odštartoval do kozmu 20. februára 1999 z kozmodrómu v Bajkonure. V stredu 20. februára uplynie od tohto okamihu 20 rokov.

Pobyt prvého Slováka v histórii vo vesmíre dohodli ruská a slovenská strana v rámci realizácie medzivládnej dohody o vyrovnaní zadlženosti bývalého ZSSR a Ruskej federácie voči SR, teda v rámci tzv. deblokácie ruského dlhu. Rokovania prebiehali od roku 1997, kedy sa začal aj širší výber adeptov na kozmický let. Z troch desiatok uchádzačov sa výber zúžil na 11 ľudí a napokon na štvoricu plukovník Martin Babjak (38 rokov), podplukovník Michal Fulier (42 rokov), major Ivan Bella (33 rokov) a kapitán Milan Grošaft (31 rokov).


Kozmonauti v rámci prípravy museli podstúpiť množstvo lekárskych vyšetrení na Slovensku aj v Rusku. Naučili sa ovládať kozmickú loď, zvládnuť navigáciu podľa vesmírnych telies pre prípad, že by technika vypovedala službu. Vytrénovaní boli aj na prežitie niekoľkých dní v akýchkoľvek podmienkach, ak by neočakávane pristali v odľahlých končinách sveta. Súčasťou prípravy boli aj matematické testy vo výške 7500 metrov pri extrémne nízkom tlaku a v riedkom vzduchu.

Raketa s kozmickou loďou Sojuz TM-29 odštartovala 20. februára 1999 presne o 5. hodine 17. minúte stredoeurópskeho času (o 9. hodine 17. minúte miestneho času) z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Okrem Ivana Bellu na jej palube leteli veliteľ posádky Viktor Afanasiev (50) z Ruska a palubný inžinier Jean-Pierre Haigneré (50) z Francúzska.

Foto: TASR/Vladimír Benko

"Štart prebieha v plne automatickom režime, ale to neznamená, že kozmonauti majú veget a pohov. Každý kozmonaut zodpovedá za svoju oblasť prístrojov a ovládačov. Má pred sebou itinerár a v každom zlomku sekundy musí sledovať, či všetko prebieha, ako má. Keď nastane nesúlad, musí zasahovať ručne," priblížil kľúčové okamihy letu Ivan Bella.

Len 8 minút a 46 sekúnd trvala fáza letu, v ktorej raketa vyniesla kozmickú loď mimo zemskej atmosféry, do výšky asi 200-220 kilometrov nad zemským povrchom. "Bezváhový stav nastane veľmi prudko, intenzívne, až šokovo," povedal Ivan Bella v relácii Pohľad na oblohu na Tablet.TV.

Náročný bol približovací manéver kozmickej lode Sojuz TM-29 so stanicou Mir. Obe telesá sa vo výške 350 kilometrov nad Zemou spájali v rovnakej rýchlosti, akou sa pohybovali po obežnej dráhe, teda cca 28 tisíc km/h, čo je prvá kozmická rýchlosť. Pri zbližovaní sedem metrov dlhej a viac ako sedem ton vážiacej dopravnej lode so 140-metrovým a 130-tonovým Mirom mohli mať telesá vzájomnú rýchlosť najviac 10 cm/s. Keď sa loď priblížila na necelých 200 metrov, orbitálna stanica uskutočnila jeden kontrolný oblet okolo "zavisnutej" dopravnej lode a potom sa už začal samotný spojovací manéver. Po chvíli sa obe posádky privítali.

Ivan Bella sa podieľal na šiestich výskumných úlohách, ktoré navrhli Ministerstvo školstva SR v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied. Išlo o štyri projekty z oblasti medicíny a po jednom z oblasti biológie a fyziky. Vedecký program niesol názov Štefánik.

Súčasťou programu endotest boli opäť pravidelné odbery krvi, ktorej vzorky sa v zmrznutom stave previezli na Zem, kde boli predmetom ďalšieho skúmania. Cieľom pokusu bolo zistiť, ako ľudský organizmus reaguje na vonkajšie podnety a stresy v najťažšej fáze vesmírneho letu, teda v prvých dňoch, keď sa človek ocitne v bezváhovom stave.

V podmienkach bezváhového stavu veliteľ posádky Viktor Afanasiev zaviedol Bellovi kanilu a v priebehu približne troch hodín mu až päťkrát odobral vzorky krvi. V rámci výskumu musel tiež Ivan Bella svojmu organizmu spôsobovať šoky. Napríklad si podať inzulín, po ktorom sa mu znížil obsah cukru v krvi a v rámci experimentu sa potom sledovalo, ako sa cukor dostával späť do normy. Na ďalší deň musel zasa vypiť glukózu, aby sa zistilo, ako sa cukor v organizme odbúrava. Takisto v rámci experimentu Bella opäť riešil matematické rovnice, aby sa vyskúmalo, ako organizmus reaguje na stresové situácie.

Foto: TASR/Vladimír Benko

Ďalším programom bolo liahnutie japonských prepelíc v beztiažovom stave. Vyliahnuté prepelice sa podarilo prepraviť na Zem, pričom tri prežili extrémne podmienky a zimu pri pristávaní.

Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella po osemdňovom pobyte vo vesmíre úspešne pristál v zasneženej kazašskej stepi, približne 300 kilometrov juhozápadne od hlavného mesta Astany. Spúšťací aparát sa dotkol Zeme o 3.15 h SEČ. V mieste pristátia bolo o päť hodín viac. Spolu s Ivanom Bellom sa z orbitálnej stanice Mir vrátil aj ruský kozmonaut Gennadij Padalka, ktorý vo vesmíre strávil viac pol roka.

Vo vesmíre strávil Ivan Bella počas 125 obehov Zeme celkovo 7 dní 21 hodín 56 minút 19 sekúnd.

Na let bolo vyčlenených z deblokácie ruského dlhu 20 miliónov amerických dolárov. Náklady na vedecké experimenty predstavovali 15,585 milióna korún (cca 500.000 eur). Náklady boli hradené z rezervného fondu vlády SR.

Pri príležitosti 20. výročia svojej cesty do vesmíru sa Ivan Bella rozhodol zorganizovať v týchto dňoch v Bratislave stretnutie, na ktoré pozval pätnásť európskych kozmonautov vrátane členov posádky, s ktorými letel. "Ide o jedinečné podujatie, aké sa na Slovensku zatiaľ neuskutočnilo," uviedol Ivan Bella. "Cieľom je využiť toto výročie, aby do povedomia Slovákov vstúpilo, že na Slovensku sa oblasť výskumu a mierového využívania vesmíru nezačala mojím letom a ani sa ním neskončila, že môj let bola len určitá epizóda celého tohto cyklu," povedal Bella o stretnutí, ktoré podľa neho potvrdí, že Slovensko má svoje miesto vo vesmíre.

Chronológia udalostí predchádzajúcich štartu rakety s kozmickou loďou Sojuz TM-29:

29. apríla 1997 – Slovensko navštívil ruský premiér Viktor Černomyrdin. Počas návštevy spomenul možnosť letu kozmonauta zo Slovenska do vesmíru v rámci ruského programu kozmických letov, podľa slovenského premiéra Vladimíra Mečiara sa mala táto otázka upraviť zmluvne.

17. júna 1997 - Vláda SR prijala uznesenie k správe o priebehu a výsledkoch oficiálnej návštevy predsedu vlády Ruskej federácie Viktora Černomyrdina na Slovensku. Uznesenie uložilo ministerke školstva a predsedovi SAV pripraviť pre let slovenského kozmonauta program kozmického výskumu a ministrovi obrany zriadiť stredisko prípravy budúcich adeptov na tento let.

24. júna 1997 – Na zasadaní vlády poverili náčelníka štábu letectva a protivzdušnej obrany Generálneho Štábu (GŠ) Armády SR gen. Ing. Štefana Gombíka zriadením strediska prípravy slovenských kozmonautov od 1. augusta 1997. Štefan Gombík sa zároveň stal jeho veliteľom.

4. decembra 1997 - Na sedemdňovej komerčnej expedícii slovenského kozmonauta sa predbežne dohodli Rusko a Slovensko v Moskve. Prvý slovenský astronaut mal na palube ruskej orbitálnej stanice Mir pracovať vo februári 1999. Rusko a SR sa tiež dohodli, že Slovensko vyberie pre pobyt na stanici Mir štyroch kandidátov. Z nich budú potom za pomoci ruských expertov vybraní dvaja kandidáti - kozmonaut a jeho náhradník.

22. januára 1998 - Štvoricu adeptov na let do kozmu vytvorili 38-ročný plukovník Martin Babjak, 42-ročný podplukovník Michal Fulier, 33-ročný major Ivan Bella a 31-ročný kapitán Milan Grošaft. Vzišli z pôvodne 34-člennej skupiny a napokon z 11-člennej, ktorú testovali špecialisti vo Vojenskej leteckej nemocnici v Košiciach. Štyria kandidáti na slovenského kozmonauta intenzívne študovali technickú ruštinu na Vojenskej leteckej akadémii generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach.

5. februára 1998 - Štyria slovenskí piloti prileteli na podmoskovské letisko Čkalovskij ležiace neďaleko Hviezdneho mestečka. Plukovníka Martina Babjaka, podplukovníka Michala Fuliera, majora Ivana Bellu a kapitána Miroslava Grošafta čakala takmer trojtýždňová záverečná etapa prísnych lekárskych prehliadok a zdravotných testov.

25. februára 1998 - Hlavná lekárska komisia ruského Ministerstva obrany a Ministerstva zdravotníctva uznala za spôsobilých letu do kozmu troch zo štyroch slovenských kandidátov - Ivana Bellu, Michala Fuliera a Miroslava Grošafta. Štvrtý kandidát, plukovník Martin Babjak neprešiel náročnými zdravotnými testami, ktorých záverečnú etapu ukončili slovenskí kandidáti v podmoskovskom Hviezdnom mestečku.

2. marca 1998 - Symbolicky, v deň 20. výročia letu prvého československého kozmonauta Vladimíra Remeka, predstavili sa na tlačovej besede Ministerstva obrany SR v Bratislave dvaja adepti na prvého slovenského kozmonauta - podplukovník Michal Fulier a major Ivan Bella. Obaja boli absolventmi Vysokej vojenskej leteckej školy v Košiciach a pôsobili ako piloti nadzvukových lietadiel na 33. leteckej základni Armády SR v Malackách.

23. marca 1998 - Na záverečnú 10-mesačnú prípravu na let do kozmu pricestovali do podmoskovského Hviezdneho mestečka dvaja piloti Armády SR - podplukovník Michal Fulier a major Ivan Bella. Absolvovali tu prvú etapu náročnej teoreticko-technickej, lekársko-biologickej a jazykovej prípravy, po ktorej sa malo rozhodnúť, ktorý z nich poletí do vesmíru.

28. mája 1998 - Medzivládnu dohodu o zabezpečení letu prvého slovenského kozmonauta na ruskú orbitálnu stanicu Mir podpísali v Moskve obe zainteresované strany. Podpis dohody bol jedným z výsledkov dvojdňovej oficiálnej návštevy slovenského premiéra Vladimíra Mečiara v Ruskej federácii. Ruská kozmická agentúra (RKA) súhlasila s účasťou slovenského kozmonauta na palube vesmírnej stanice takmer okamžite po tom, ako o to Bratislava uplynulú jeseň požiadala.

1. júla 1998 - Dvaja slovenskí kozmonauti, ktorí sa v podmoskovskom Hviezdnom mestečku začali pripravovať od marca na let do vesmíru, absolvovali ďalší program v prítomnosti svojich manželiek a detí. Spolu s rodinnými príslušníkmi priletel do Moskvy aj náčelník štábu letectva a protivzdušnej obrany GŠ Armády SR generálmajor Štefan Gombík.

4. augusta 1998 - Major Ivan Bella sa stal slovenským kozmonautom číslo jeden a podplukovník Michal Fulier jeho náhradníkom. Informoval o tom v Moskve slovenský veľvyslanec v Rusku Roman Paldan, ktorý sprevádzal na rokovaniach v Hviezdnom mestečku štátneho tajomníka Ministerstva obrany SR Jozefa Gajdoša.

10. augusta 1998 - Slovenský kozmonaut major Ivan Bella bude vo februári 1999 členom poslednej posádky ruskej orbitálnej stanice Mir. Okrem neho budú posádku tvoriť dvaja kozmonauti z Francúzska a jej veliteľom by mal byť ruský kozmonaut Viktor Afanasiev. Podľa pôvodnej dohody mali kozmonauti zo Slovenska a Francúzska letieť v rámci dvoch rôznych posádok, ale kvôli šesťmesačnému skráteniu prevádzky stanice Mir sa rozhodli o spojení oboch misií.

16. septembra 1998 - Podplukovník Ivan Bella vyhlásil, že plánovaný termín letu spoločnej rusko-slovensko-francúzskej posádky na Mir zostáva nezmenený. "Mali by sme letieť presne podľa plánu, a to je začiatkom tretej februárovej dekády," povedal slovenský kozmonaut.

5. januára 1999 - Let slovenského kozmonauta Ivana Bellu na ruskú orbitálnu stanicu Mir, ktorého štart bol plánovaný na február, nazvali Štefánik na počesť významného slovenského diplomata, politika, vojaka, generála M. R. Štefánika.

6. januára 1999 - Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella by mal počas svojho asi týždňového pobytu na orbitálnej stanici Mir riešiť šesť z pôvodných 15 experimentov pre Slovenskú akadémiu vied. Sú to štyri projekty z oblasti medicínskeho výskumu, jeden biologický a jeden fyzikálny. Ich úlohy začali riešiť odborníci už pred dlhším obdobím a ukončenie sa predpokladá do dvoch rokov po skončení letu.

15. januára 1998 - Hlavná lekárska komisia ruského ministerstva obrany a ministerstva zdravotníctva vyniesla v podmoskovskom Hviezdnom mestečku záverečný verdikt o tom, že Ivan Bella spĺňa všetky predpoklady pre štart na vesmírnu stanicu Mir.

19. januára 1999 - Štart letu prvého slovenského kozmonauta z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane naplánovali na 20. februára o 05.15 h stredoeurópskeho času (SEČ) a moment spojenia s orbitálnou stanicou Mir podľa plánu mal nastať 22. februára o 06.39 h (SEČ). Pristátie bolo naplánované na 28. februára o 03.13 h (SEČ).

2. februára 1999 - Záverečnými komisionálnymi skúškami ukončili obaja slovenskí kozmonauti Ivan Bella a Michal Fulier komplexnú prípravu na let do vesmíru. Ich dvojdňový program zahŕňali posledné náročné previerky zvládnutia rôznych havarijných situácií, ktoré kozmonauti absolvovali na trenažéroch Miru a dopravnej lode Sojuz TM.

15. februára 1999 - Kozmonauti Viktor Afanasiev, Jean-Pierre Haigneré a Ivan Bella pricestovali na kozmodróm Bajkonur. Spolu s nimi prileteli aj členovia náhradnej rusko-francúzsko-slovenskej posádky, ktorú tvorili Saližan Šaripov, Claudie André-Deshaysová a Michal Fulier. Trojhodinový let z podmoskovského vojenského letiska Čkalovskij absolvovali kozmonauti z bezpečnostných dôvodov na dvoch lietadlách TU-134.

19. februára 1999 - Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella poslal z Bajkonuru "veľké pozdravy všetkým Slovákom", žijúcim na území Slovenskej republiky aj v zahraničí. K predštartovému posolstvu sa z kozmodrómu Bajkonur pripojil aj jeho náhradník Michal Fulier. Zajtrajšok je veľkým dňom "nielen pre mňa a Michala, ale aj pre všetkých Slovákov, ktorí žijú na našej krásnej matičke Zemi," povedal 34-ročný rodák z Brezna.

- Ivan Bella sa rozlúčil s deťmi Zuzkou a Ivanom, s manželkou Juditou a malým Erichom, a takisto s bratom Jánom a sestrou Erikou, ktorí prileteli do Bajkonuru v ten deň ráno.

Foto: TASR/Vladimír Benko

Chronológia celého vesmírneho letu Ivana Bellu až po jeho pristátie:

19. februára – Pred letom spal kozmonaut Ivan Bella a ďalší členovia posádky len päť a pol hodiny, od 18. hodiny miestneho času (14. hodín SEČ) do 23.30. Vyše deväť hodín času pred odpálením rakety zaplnili posledné lekárske prehliadky, raňajky, presun na štartovací komplex a následné bezprostredné prípravy na štart. Do skafandrov sa kozmonauti obliekali 3,5 hodiny pred štartom a do vesmírneho "korábu" nastupovali dve hodiny pred štartom.

20. februára – Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella úspešne odštartoval do kozmu. Raketa s kozmickou loďou Sojuz TM-29 odštartovala presne o 5. hodine 17. minúte SEČ (o 9. hodine 17. minúte miestneho času) z kozmodromu Bajkonur v Kazachstane. Okrem Ivana Bellu na jej palube leteli veliteľ posádky Viktor Afanasiev (50) z Ruska a palubný inžinier Jean-Pierre Haigneré (50) z Francúzska.

- Len 8 minút a 46 sekúnd trvala fáza letu, v ktorej raketa vyniesla kozmickú loď mimo zemskej atmosféry, do výšky asi 200-220 kilometrov nad zemským povrchom.

- Rodičia prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu, žijúci v Dolnej Lehote pri Podbrezovej, prijali štart kozmickej lode s veľkou radosťou. Udalosť sledovali v priamom prenose Slovenského rozhlasu spolu s nevestou Erikou. V rozhovore so spravodajcom TASR 61-ročný otec kozmonauta Marián Bella uviedol, že sú hrdí na najstaršie zo štyroch detí.

21. februára - Slovenský kozmonaut Ivan Bella po prvý raz telefonoval so svojou manželkou Juditou. Dvadsaťosemročná Judita Bellová hovorila s manželom priamo z Hviezdneho Mestečka. Podľa jej slov sa Ivan aj obaja jeho kolegovia Viktor Afanasiev a Jean-Pierre Haigneré cítili úplne v poriadku. Sobotňajší štart z kozmodrómu Bajkonur, ako aj následný prechod do stavu beztiaže zvládli bez najmenších problémov.

22. februára - Dopravná loď Sojuz TM-29 so Slovákom Ivanom Bellom na palube sa presne o 06.37 h SEČ úspešne spojila s ruskou orbitálnou stanicou Mir. Spojenie prebehlo bez akýchkoľvek problémov. 

- Priamy televízny prenos z tejto nanajvýš náročnej a dôležitej vesmírnej operácie sledovalo v podmoskovskom riadiacom centre vyše 200 hostí, medzi nimi aj náhradník Michal Fulier, obe ich manželky, veľvyslanci Slovenska a Francúzska, vrcholní predstavitelia ruskej kozmonautiky, Amerického úradu pre letectvo a vesmír (NASA), Európskej kozmickej agentúry a desiatky novinárov z mnohých štátov sveta.

22. februára - Posádka dopravnej lode Sojuz TM-29 v zložení Viktor Afanasiev, Ivan Bella a Jean-Pierre Haigneré sa po úspešnom spojení s orbitálnou stanicou Mir zvítala s kozmonautmi Gennadijom Padalkom a Sergejom Avdejevom. Prvého slovenského kozmonauta a jeho kolegov potom v mene vlády SR pozdravil veľvyslanec SR v Rusku Roman Paldan.

- Ako prvý "vplával" do Miru I.Bella so slovenskou vlajočkou, za ním nasledoval Haigneré, ktorý priniesol so sebou francúzske delikatesy v tubách. Prvá úloha novej posádky bola skontrolovať núdzový východ Miru. Potom začali prišelci s vybaľovaním svojej batožiny.

24. februára - Riaditeľ Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV Richard Kvetňanský vyjadril mimoriadnu spokojnosť s tým, ako Ivan Bella plnil v kozme úlohy národného vedeckého programu. Išlo o šesť programov, pričom jedným z najdôležitejších bol endotest, sledovanie parametrov organizmu pri záťaži v bezváhovom stave. Ďalší projekt mal názov Prepelica. Jeho cieľom je úspešné liahnutie a rast japonských prepelíc v beztiažovom stave.

25. februára - Tridsaťštyriročný Ivan Bella, ktorý sa ako prvý Slovák dostal do kozmu, zaslal z výšky 350 kilometrov nad Zemou srdečné pozdravy všetkým svojim krajanom doma aj v zahraničí. Vďaka telemostu sa zdôveril aj so svojimi prvými vesmírnymi pocitmi: "Už je to všetko v pohode, zvykol som si, len večer ma trošku pobolieva hlava. Všetko ide podľa plánu. Je tu vynikajúca partia, všetci si pomáhame, ako sa dá."

26. februára - Dvojica kozmonutov Ivan Bella a Genadij Padalka - ktorý je na orbite od augusta roka 1998 - sa začali pripravovať na návrat na Zem plánovaný v nedeľu o 03.14 h. SEČ.

27. februára - Kozmonauti spali, resp. odpočívali od 10.00 h do 18.00 h. Od 18.00 h do 20.40 h presúvali posledný materiál a prejdú do návratovej časti kozmickej lode Sojuz. O 20.50 h sa uzatvoril priechod medzi Mirom a Sojuzom a nasledovala kontrola hermetizácie. O 23.52 SEČ sa kabína oddelila od orbitálnej stanice.

28. februára – Kozmická loď po odpojení sa od Miru ešte dvakrát obletela zemeguľu, medzitým sa o 2.22 SEČ zapli brzdiace motory. Vo výške asi 80 km, krátko pred 3. hodinou SEČ, sa kozmonauti dostali do atmosféry. Od kozmickej lode už boli oddelené všetky jej súčasti, ktoré zhoreli v atmosfére. Od tohto momentu do pristátia zostávalo 24 minút.

- Takmer trojtonový spúšťací aparát deväť minút rýchlo klesal k Zemi a vo výške 11 kilometrov sa otvoril obrovský padák s plochou 1000 m štvorcových. Let s padákom trval 15 minút a rýchlosť pri dopade na Zem dosahovala sedem až osem metrov za sekundu, čo je o niečo viac než pri zoskokoch parašutistov.

- Kozmonauti v skanfandroch boli po celý čas pevne pripútaní v kreslách a mali neustále spojenie s pozemným riadiacim strediskom, aj so záchranným personálom na mieste pristátia. Záverečnú fázu letu zo vzduchu sledovali vrtuľníky.

28. februára - Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella po osemdňovom pobyte vo vesmíre úspešne pristál v zasneženej kazašskej stepi približne 300 kilometrov juhozápadne od hlavného mesta Astany. Spúšťací aparát sa dotkol Zeme o 03.15 h SEČ. V mieste pristátia bolo o päť hodín viac. Spolu s Ivanom Bellom sa z orbitálnej stanice Mir vrátil aj ruský kozmonaut Gennadij Padalka, ktorý vo vesmíre strávil vyše pol roka.

- Okamžite po pristátí takmer trojtonového pristávacieho modulu sa kozmonauti dostali do opatery lekárov a vo vyhriatom vojenskom stane sa podrobili prvej zdravotnej prehliadke. Obaja sú v poriadku, cítia sa dobre a už sa tešia na zvítanie so svojimi najbližšími.

- Celú operáciu zabezpečovalo priamo na mieste pristátia vyše 120 ľudí z federálnej letecko-kozmickej záchrannej služby ruského ministerstva obrany, ktorí mali k dispozícii 14 vrtuľníkov a lietadiel. Akciu viedol jej hlavný veliteľ generálmajor Alexander Puzanov. Slovenského kozmonauta ako prví pozdravili spravodajcovia TASR a STV.

- Po najnevyhnutnejšej lekárskej prehliadke a krátkom zvítaní so záchranármi sa I. Bella a G. Padalka vydali vrtuľníkmi na 300 kilometrov vzdialené letisko v kazašskej metropole Astana, odkiaľ hneď odleteli do Hviezdneho Mestečka, kde ich už čakali manželky.