Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hosťom moderátorky Kláry Grausovej v relácii ZDRAVIE je skúsený záchranár Mgr. Jozef Minár, lektor odbornej prípravy Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR.
Autor Tablet.TV
Bratislava 9. júna (TABLET.TV) - Letná sezóna so sebou každoročne prináša okrem príjemných slnečných dní a zážitkov z dovoleniek aj určité riziká. Hoci v kalendári nájdeme prvý letný deň 21. júna, prvé horúčavy prišli tento rok opäť o niečo skôr. A práve silné slnko a vysoké teploty sú jedným z faktorov, ktoré spôsobujú mnohým ľuďom ťažkosti. „Treba si hlavne uvedomiť, tí, ktorí sú chronicky chorí, napríklad tzv. kardiaci, ktorí sa liečia na srdiečko, alebo diabetici a podobne, aby sa vyvarovali dlhému pobytu na slnku. Potom sú to starší ľudia, ale aj detičky,“ upozorňuje záchranár Jozef Minár.
Dlhodobé vystavenie sa slnku a teplu môže u človeka vyvolať prehriatie alebo úpal. „Človek zostane taký unavený až spavý. Z toho tepla sa vám rozšíria cievy a je to taký predkolapsový stav. Môžete aj odpadnúť z toho tepla.“ V takom prípade treba urýchlene vyhľadať chládok a tekutiny.
Pitný režim je jedným z najdôležitejších faktorov, ktorý nám môže pomôcť prežiť v zdraví záťažové situácie v lete. Dodržiavať by sme ho mali celoročne, ale počas horúcich dní sú tekutiny ešte dôležitejšie. Dlhoročný záchranár odporúča vypiť denne priebežne 2,5 až 3,5 litra tekutín. „Naše bunky potrebujú výsostne k životu vodu. Hlavne starí ľudia nemajú pocit smädu a treba ich ponúkať. Tým, že málo pijeme, máme potom málo vody v tele, tak sa nám zahusťuje aj krv, dochádza k horšiemu prekrveniu mozgu a potom z toho bývajú tie kolapsové stavy.“ J. Minár odporúča piť hlavne čistú pitnú vodu, ale nevylučuje ani minerálne vody, džúsy a iné tekutiny s výnimkou alkoholu. Prirodzené množstvo vody obsahujú aj ovocie a zelenina a preto nám v lete taktiež prospievajú.
Záťaž pre ľudský organizmus predstavujú aj prechody z horúčavy do vychladených klimatizovaných priestorov. Vyhnúť sa tomu nedá, ale dôležité je vhodné nastavenie klimatizácie. „Ten rozdiel by nemal byť medzi vonkajšou teplotou a tou klimatizovanou miestnosťou extrémny. Mal by byť mierny, nejakých päť až šesť stupňov,“ radí Jozef Minár z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR.
Horúce letné dni zároveň lákajú ľudí k vode. Aj tu by sme podľa záchranára mali byť obozretní. Pamätať by sme podľa odborníka mali na to, že pokiaľ je naše telo rozhorúčené, mali by sme do vody vchádzať pomaly. „Cievny systém nám pracuje. Keď je chlad, tak cievy sa nám stiahnu. Keď skočíme do tej studenej vody s rozhorúčeným telom, keď cievy sú rozšírené, tam tieto prechody potom môžu skončiť vážne.“ Zároveň by sme si podľa J. Minára mali najskôr overiť, do akej vody skáčeme, či nie je plytká, čo je na dne, aby sme si nespôsobili vážne poranenia.
Asi dvojnásobnú pozornosť treba v lete venovať deťom. Okrem toho, že sú na slnko a horúčavy citlivejšie a ľahko sa môžu spáliť, prehriať alebo dostať úpal, často sa pri hre nevyhnú ani zraneniam. „Začína sa obdobie dovoleniek, deti majú prázdniny a deti sú veľmi hyperaktívne, zvedavé, skúšajú všetko nové. Pritom sa stane, že dôjde k úrazu,“ dodáva záchranár.
Dlhodobé vystavenie sa slnku a teplu môže u človeka vyvolať prehriatie alebo úpal. „Človek zostane taký unavený až spavý. Z toho tepla sa vám rozšíria cievy a je to taký predkolapsový stav. Môžete aj odpadnúť z toho tepla.“ V takom prípade treba urýchlene vyhľadať chládok a tekutiny.
Pitný režim je jedným z najdôležitejších faktorov, ktorý nám môže pomôcť prežiť v zdraví záťažové situácie v lete. Dodržiavať by sme ho mali celoročne, ale počas horúcich dní sú tekutiny ešte dôležitejšie. Dlhoročný záchranár odporúča vypiť denne priebežne 2,5 až 3,5 litra tekutín. „Naše bunky potrebujú výsostne k životu vodu. Hlavne starí ľudia nemajú pocit smädu a treba ich ponúkať. Tým, že málo pijeme, máme potom málo vody v tele, tak sa nám zahusťuje aj krv, dochádza k horšiemu prekrveniu mozgu a potom z toho bývajú tie kolapsové stavy.“ J. Minár odporúča piť hlavne čistú pitnú vodu, ale nevylučuje ani minerálne vody, džúsy a iné tekutiny s výnimkou alkoholu. Prirodzené množstvo vody obsahujú aj ovocie a zelenina a preto nám v lete taktiež prospievajú.
Záťaž pre ľudský organizmus predstavujú aj prechody z horúčavy do vychladených klimatizovaných priestorov. Vyhnúť sa tomu nedá, ale dôležité je vhodné nastavenie klimatizácie. „Ten rozdiel by nemal byť medzi vonkajšou teplotou a tou klimatizovanou miestnosťou extrémny. Mal by byť mierny, nejakých päť až šesť stupňov,“ radí Jozef Minár z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR.
Horúce letné dni zároveň lákajú ľudí k vode. Aj tu by sme podľa záchranára mali byť obozretní. Pamätať by sme podľa odborníka mali na to, že pokiaľ je naše telo rozhorúčené, mali by sme do vody vchádzať pomaly. „Cievny systém nám pracuje. Keď je chlad, tak cievy sa nám stiahnu. Keď skočíme do tej studenej vody s rozhorúčeným telom, keď cievy sú rozšírené, tam tieto prechody potom môžu skončiť vážne.“ Zároveň by sme si podľa J. Minára mali najskôr overiť, do akej vody skáčeme, či nie je plytká, čo je na dne, aby sme si nespôsobili vážne poranenia.
Asi dvojnásobnú pozornosť treba v lete venovať deťom. Okrem toho, že sú na slnko a horúčavy citlivejšie a ľahko sa môžu spáliť, prehriať alebo dostať úpal, často sa pri hre nevyhnú ani zraneniam. „Začína sa obdobie dovoleniek, deti majú prázdniny a deti sú veľmi hyperaktívne, zvedavé, skúšajú všetko nové. Pritom sa stane, že dôjde k úrazu,“ dodáva záchranár.
