Bratislava 23. októbra (Teraz.sk) – Ak sa vám niekedy zdalo, že vás niečo v noci dlávi či dokonca šteklí, mohla to byť tajomná Kikimora. Naši predkovia o tejto bytosti vravievali, že takýmto bizarným spôsobom dokázala zabiť dospelých. Aby sme boli presnejší, najmä mužov, pre ktorých bola najnebezpečnejšia.

Ženskí domáci duchovia mali zväčša zlý charakter. Kikimora ženy obťažovala najčastejšie tak, že im v noci zamotala priadzu, čo predstavovalo nešťastie. Ženské osadenstvo domu však oveľa viac zasiahlo to, ak im po nociach strašievala deti, alebo, ešte horšie, rovno ich uniesla.

Kikimora je u Slovanov známa aj ako marucha, mara či mora. Títo hrôzostrašní démoni zo záhrobia prinášali smrť. Podľa našich predkov to boli duchovia ešte nenarodených detí či nesprávne pokrstených novorodencov, ale aj duchovia ľudí, ktorí po smrti nenašli pokoj. Podľa povier sa morou môžete stať dokonca aj vy. Zo spiaceho človeka vraj môže odísť duša, ktorá sa v podobe tieňa či hmly usadí na hrudi spiaceho, aby ho mohla gniaviť, dusiť, cicať mu krv a ženám i mlieko. Takže ak sa ráno niekto zobudí zmorený, nevyspatý či s pocitom chorľavosti, vedzte, že za tým mohla byť aj mora.

Tento poločlovek-polodémon sa však mohol zjavovať aj v podobe zvierat či predmetov. A poniektorí mory spájajú dokonca s upírmi, bosorkami či vlkolakmi. No mohla to byť aj sexuálna túžba dievčaťa. Ako sa píše v knihe Čerti, bosorky, upíri a strašidlá (2015), na Zamagurí a na Kysuciach sa verilo, že "v niektorých prípadoch môže zažiadané dievča či žena ako mora takto navštevovať objekt svojich citov a moriť ho, čiže vyciciavať z neho životodarnú energiu. Jej pôsobenie sa prejavovalo bledosťou, nechutenstvom a úbytkom telesnej hmotnosti, smútkom a neznesiteľným tlakom v oblasti hrudníka." Aj proti morám sa však dalo brániť. Ak vás teda bude takto obťažovať nejaká tá žena, ochrániť sa môžete tým, že na prahu domu skrížite sekery alebo do kľúčovej dierky vopcháte ihlu.

Foto: giantbomb.com

Špecifickou bytosťou bola škaredá Kikimora. Podľa Slovanov bola ženou domáceho démona Domovoja – chlpatého ducha s rohami a chvostom. Kým Kikimora u nich obľúbená rozhodne nebola, Domovoja považovali za ochrancu príbytku a krbu. Naši predkovia si ho vážili a zvykli mu obradne nechávať jedlo a pitie alebo mu pripravovali aspoň teplý kúpeľ.

Kult domácich ochranných bôžikov vznikal už pri stavbe domu. V minulosti sa k základnému kameňu zvyklo dávať zabité jahňa či čierny kohút, no výnimočná nebola ani ľudská obeť. Ak sa Domovojovi nedostávalo patričnej úcty, mohol sa rozhnevať a spôsobiť škody. Popudiť ho mohlo i to, ak sa vydatá žena objavila pred cudzím mužom s nepokrytou hlavou. Každý Domovoj mal svoju obľúbenú farbu a ak sa vám ju podarilo rozpoznať, bola to šťastná farba domu. A ak sa rodina rozhodla presťahovať, automaticky s ňou šiel aj ich rodinný ochranca. Neraz sa preto stalo, že sa v novom príbytku stretli dvaja takíto duchovia, ktorí sa začali medzi sebou hašteriť a obyvatelia príbytku tak nemohli spávať. Šarvátku mohla gazdiná ukončiť tým, že udierala metlou do stien a prosila svojho Domovoja o pomoc, aby vyhnal z domu toho druhého. Ak vám teda budú noví susedia búchať metlou do steny, tak im možno nevadí hlasná hudba, ale možno sa snažia iba zbaviť domáceho Domovoja.

Foto: wikipedia.org

A domácich duchov mali naši predkovia neúrekom. Obľúbenému Domovojovi pomáhala aj Korgoruša v podobe mačky, ktorá prinášala hospodárovi peniaze a zásoby z iných obydlí. V pivnici sídlil Pivničiar, v chlieve Chlevnik. Na dvore zas žil Dvorovyj, ten však zvieratám nepomáhal, ale trápil ich. Stádo však zasa zvykol chrániť Šotek, resp. Šetek. Aj keď v noci dokázal vyvádzať rôzne šibalstvá, vedel aj rozmnožovať majetok. Ak si ho však niekto pohneval, mohol sa stať veľmi pomstychtivým. Pod prahom a pod pecou zas žil had hospodárik a bol zárukou rodinného blahobytu. Pri peci však mohol žiť aj Bannik, no svoje miesto si našiel aj pod lavicou či na mieste, kde sa ľudia kúpali. Pod rodinným krbom sa zas nachádzal Ovinnik. Jednoducho, domácich duchov – dobrých aj zlých – bolo veľa a možno aj vo vašej domácnosti sa nejeden skrýva.

Foto: Rebeka Jurčacková

Zdroje: Čerti, bosorky, upíri a strašidlá