Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Keďže nejde o osobnosti, ktoré poznáme z hodín dejepisu a literatúry, väčšine verejnosti sú ich mená úplne neznáme.
Autor TASR
Martin 30. mája (TASR) – Osem zabudnutých osobností 19. a 20. storočia predstavili v stredu na pôde Literárneho múzea Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine počas prezentácie knihy Neznáme osobnosti. TASR o tom informovala hovorkyňa SNK Katarína Štefanides Mažáriová.
"Keďže nejde o osobnosti, ktoré poznáme z hodín dejepisu a literatúry, väčšine verejnosti sú ich mená úplne neznáme. Aj napriek tomu títo muži ovplyvnili svojím konaním, talentom či tvorbou dianie na Slovensku, prípadne v okolitých štátoch v rôznych oblastiach života," uviedla hovorkyňa SNK.
Doplnila, že jedným z nich je kňaz Andrej Truchlý Sytniansky, ktorý zviazal život s literatúrou a len 28-ročného ho v roku 1869 navrhli za poslanca do uhorského snemu za Hontiansku župu. "Práve veľmi silná podpora mu 'zlomila väzy', pretože jeho protikandidát a vtedajší župan spojili sily a s výdatnou pomocou žandárov rozohnali dav Sytnianskeho voličov. V pomerne krátkom čase sa mu podarilo získať aj nálepku pansláv, čím sa stal veľmi nežiaducou osobou. Aj napriek tomu stál pri zrode jedného z troch prvých slovenských gymnázií v Kláštore pod Znievom i pri vzniku Spolku sv. Vojtecha. Prievidžania mu však vďačili aj za pomoc pri založení Prvej prievidzskej sporiteľne, ktorá drobným roľníkom a remeselníkom požičiavala za rozumné úroky. S bratom objavili v okolí Sitna viac ako 500 druhov lišajníkov a vyše 100 druhov machu, z ktorých viaceré boli úplnými novinkami aj takému vychýrenému znalcovi, akým bol Andrej Kmeť," dodala Štefanides Mažáriová.
Postava Ľudovíta Vansa je podľa nej asi najmenej známou osobnosťou z celej knihy. "Nebyť jeho známej švagrinej, spisovateľky Terézie Vansovej, ktorá o živote manžela a jeho brata Ľudovíta písala poviedky pre Slovenské pohľady (1926-28), ostal by jeho život zahalený rúškom tajomstva. Hudobne veľmi nadaný mladík však hudbu vyučoval, skladal a zbieral. Bol prvým, kto v 19. storočí skladal hudbu na texty slovenských básnikov – Kolo Tatier čierňava, Preletel sokolík či Hoj bystrý a smelý… Jeho rukopisná Sbierka slovenských ľudových piesní z rokov 1867–1873 obsahuje vyše 250 notovaných záznamov, čo ho radí medzi európske veľdiela," podotkla hovorkyňa SNK.
Polyhistor, politik a jeden zo signatárov Martinskej deklarácie v roku 1918, Karol Anton Medvecký, sa v mladosti rozhodol pre františkánsky odev. "Po desiatich rokoch za múrmi kláštora sa však – na prekvapenie svojho okolia - františkánom nestal, ale nastúpil na cestu diecézneho kňaza. Ako národovec to mal ťažké a vrchnosť sa snažila potlačiť v ňom akékoľvek 'panslávske výmysly a tendencie'. A tak menil farnosti pomaly častejšie, ako sa menili v Uhorsku ročné obdobia. Keď ho už ako kaplána poslali do Detvy, podarilo sa mu etnograficky spracovať celé Podpoľanie a v tridsiatich rokoch vydal na vlastné náklady monografiu Detva (1905), ktorá sa stala prvou monografiou o slovenskej obci v Uhorsku. Kniha preslávila nielen región, ale aj autora," uzavrela Štefanides Mažáriová.
"Keďže nejde o osobnosti, ktoré poznáme z hodín dejepisu a literatúry, väčšine verejnosti sú ich mená úplne neznáme. Aj napriek tomu títo muži ovplyvnili svojím konaním, talentom či tvorbou dianie na Slovensku, prípadne v okolitých štátoch v rôznych oblastiach života," uviedla hovorkyňa SNK.
Doplnila, že jedným z nich je kňaz Andrej Truchlý Sytniansky, ktorý zviazal život s literatúrou a len 28-ročného ho v roku 1869 navrhli za poslanca do uhorského snemu za Hontiansku župu. "Práve veľmi silná podpora mu 'zlomila väzy', pretože jeho protikandidát a vtedajší župan spojili sily a s výdatnou pomocou žandárov rozohnali dav Sytnianskeho voličov. V pomerne krátkom čase sa mu podarilo získať aj nálepku pansláv, čím sa stal veľmi nežiaducou osobou. Aj napriek tomu stál pri zrode jedného z troch prvých slovenských gymnázií v Kláštore pod Znievom i pri vzniku Spolku sv. Vojtecha. Prievidžania mu však vďačili aj za pomoc pri založení Prvej prievidzskej sporiteľne, ktorá drobným roľníkom a remeselníkom požičiavala za rozumné úroky. S bratom objavili v okolí Sitna viac ako 500 druhov lišajníkov a vyše 100 druhov machu, z ktorých viaceré boli úplnými novinkami aj takému vychýrenému znalcovi, akým bol Andrej Kmeť," dodala Štefanides Mažáriová.
Postava Ľudovíta Vansa je podľa nej asi najmenej známou osobnosťou z celej knihy. "Nebyť jeho známej švagrinej, spisovateľky Terézie Vansovej, ktorá o živote manžela a jeho brata Ľudovíta písala poviedky pre Slovenské pohľady (1926-28), ostal by jeho život zahalený rúškom tajomstva. Hudobne veľmi nadaný mladík však hudbu vyučoval, skladal a zbieral. Bol prvým, kto v 19. storočí skladal hudbu na texty slovenských básnikov – Kolo Tatier čierňava, Preletel sokolík či Hoj bystrý a smelý… Jeho rukopisná Sbierka slovenských ľudových piesní z rokov 1867–1873 obsahuje vyše 250 notovaných záznamov, čo ho radí medzi európske veľdiela," podotkla hovorkyňa SNK.
Polyhistor, politik a jeden zo signatárov Martinskej deklarácie v roku 1918, Karol Anton Medvecký, sa v mladosti rozhodol pre františkánsky odev. "Po desiatich rokoch za múrmi kláštora sa však – na prekvapenie svojho okolia - františkánom nestal, ale nastúpil na cestu diecézneho kňaza. Ako národovec to mal ťažké a vrchnosť sa snažila potlačiť v ňom akékoľvek 'panslávske výmysly a tendencie'. A tak menil farnosti pomaly častejšie, ako sa menili v Uhorsku ročné obdobia. Keď ho už ako kaplána poslali do Detvy, podarilo sa mu etnograficky spracovať celé Podpoľanie a v tridsiatich rokoch vydal na vlastné náklady monografiu Detva (1905), ktorá sa stala prvou monografiou o slovenskej obci v Uhorsku. Kniha preslávila nielen región, ale aj autora," uzavrela Štefanides Mažáriová.
