Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 6. november 2024Meniny má Renáta
< sekcia Magazín

Sonda Galileo ukončila svoju misiu pred desiatimi rokmi

Sonda Galileo Foto: share.dschola.it

Z paluby raketoplánu Atlantis odštartovala sonda Galileo 18. októbra 1989 a okolo Jupitera obiehala od decembra 1995. Na svojej ceste preletela 4,6 miliardy kilometrov.

Bratislava 20. septembra (TASR) - Sonda Galileo ukončila svoju misiu pred desiatimi rokmi zostupom do atmosféry Jupitera.

Po takmer 14 rokoch od štartu zanikla 21. septembra 2003. Sonda niesla meno astronóma Galilea Galileiho, ktorý objavil štyri hlavné mesiace Jupitera - Io, Europa, Ganymedes a Kalisto.

Sonda Galileo vstúpila do búrlivej atmosféry najväčšej planéty našej slnečnej sústavy o 20.57 h SELČ rýchlosťou 173.770 kilometrov za hodinu. Posledný signál sondy doletel na Zem o 52 minút neskôr.

Kontrolovaným zničením sondy chcel Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) zabrániť jej pádu na Jupiterov mesiac Europa, pokrytý ľadovým pancierom, pod ktorým sa predpokladá tekutý oceán. Astronómovia sa obávali, že sonda by mohla nedotknuté prostredie, v ktorom sa nevylučuje prítomnosť jednoduchých foriem života, kontaminovať choroboplodnými zárodkami.

Z paluby raketoplánu Atlantis odštartovala sonda Galileo 18. októbra 1989 a okolo Jupitera obiehala od decembra 1995. Na svojej ceste preletela 4,6 miliardy kilometrov. Celá misia stála 1,5 miliardy dolárov.

Bola vybavená nemeckým pohonom a 17 špeciálnymi prístrojmi, priniesla mnoho senzačných poznatkov o Jupiteri a jeho mesiacoch. Najviac pozornosti vzbudili údaje a snímky mesiaca Europa, ktoré podporili teóriu, že pod jeho ľadovým pancierom sa nachádza kvapalný oceán a oživili špekulácie o existencii primitívnych foriem života.

Odborníci sa kochali aj nádhernými zábermi Jupitera z tesnej blízkosti, snímkami jeho známych oblakov, či tzv. červenej škvrny v atmosfére, trikrát väčšej ako Zem, ktorá je v skutočnosti silnou búrkou, zúriacou už najmenej 300 rokov.
Na archívnej snímke je Mesiac Jupitera Io. Vesmírna sonda Galileo 10. októbra 1999 preletela vo vzdialenosti 380 míľ od tohto objektu, pričom bola vystavená žiareniu, ktoré mohlo ohroziť jej misiu.
Foto: TASR/AP



Začiatok letu sondy Galileo bol spojený s veľkými ťažkosťami. V apríli 1991 sa nedala úplne vysunúť hlavná anténa. Vedci NASA však našli po niekoľkých mesiacoch spôsob prenosu dát cez pomocnú anténu, pôvodne určenú len na komunikáciu v počiatočnej fáze letu a sonda Galileo mohla už na ceste k Jupiteru poslať pôsobivé zábery asteroidov Gaspra a Ida.

V júli 1994 sa sonda stala jediným svedkom pádu kométy Shoemaker-Levy 9 na odvrátenú stranu Jupitera. Na orbitu Jupitera sa sonda dostala 7. decembra 1995. V júli 1995 bola zo sondy Galileo vypustená minisonda, ktorá 90 minút vysielala údaje o Jupiterovej atmosfére, aby v nej potom zhorela.

Misia sondy Galileo patrí medzi najúspešnejšie projekty NASA. Sonda obletela Jupiter 35-krát namiesto plánovaných 24-krát a na Zem poslala obrovské množstvo vedeckých údajov.