Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dobrou správou pre tohtoročných laureátov OTO je, že už nehrozí opakujúce sa nefalšované prekvapenie nad jeho veľkou hmotnosťou, keď ho na pódiu dostanú do rúk. OTO schudol takmer o tretinu.
Autor TASR
Suchá nad Parnou 1. februára TASR) – Sošky OTO pre osobnosti televíznej obrazovky, ktoré urobia v marci radosť ďalším víťazom jednotlivých kategórií diváckej súťaže, pochádzajú zo Suchej nad Parnou pri Trnave. Tam v dielni Eugena Belicu každoročne vznikajú odliatky diela sochárky Lindy Vikovej znázorňujúce tri grácie súčasnej doby.
Dobrou správou pre tohtoročných laureátov OTO je, že už nehrozí opakujúce sa nefalšované prekvapenie nad jeho veľkou hmotnosťou, keď ho na pódiu dostanú do rúk. OTO "schudol" takmer o tretinu, jeho hmotnosť už neprekročí dva kilogramy. "Je to zmenou použitého kovu. Ročník 2017 je odlievaný z hliníkového bronzu," povedal Belica pre TASR. Spočiatku bol OTO vyrobený z oloveného bronzu, sfarbený do červena. V ďalších rokoch bol z mosadze s vyšším obsahom hliníka, so zlatistým nádychom, avšak kov bol krehký. "Soška OTO je zhotovená náročnejšou technológiou ako americký Oscar," konštatoval.
Belica je na soškách OTO podpísaný od roku 2005. Na začiatku ich odlieval na svojom pracovisku na pôde Materiálovotechnologickej fakulty (MtF) Slovenskej technickej univerzity v Trnave, kde pôsobí ako výskumník na katedre zlievarenstva Ústavu výrobných technológií. Podmienky na túto špecifickú prácu mu vytvoril jeho nadriadený, profesor Marián Murgaš. Od roku 2012 vznikajú OTOvia na súkromnej báze. No nezabudne ich vždy zobrať na Deň otvorených dverí MtF. "Aby naši budúci študenti mohli vidieť, čomu všetkému sa dá v škole venovať," povedal. Veľký záujem je zakaždým o fotografovanie s takouto trofejou.
Sošky pre jeden ročník OTO neodlieva Belica vo svojej dielni na dvore domu naraz, v jednej várke maximálne tri kúsky. Cesta plastík k finálnej podobe, akú majú na slávnostných večeroch, je dlhšia. "Používam vlastnú technológiu strateného vosku. Jej vtip spočíva v tom, že voskový model sošky sa vplyvom vysokej teploty z formy na odlievanie vytaví a uvoľní miesto tekutému kovu," opísal v skratke zlievač svoj postup. Po stuhnutí kovu sa odliata soška z formy opatrne vytlčie, po vybratí sa hrubý odliatok čistí a potom dokonale, niekoľkými opakovaniami obrúsi, až sa dosiahne vysoký zrkadlový lesk. "Po vyleštení má soška vzhľad 18-karátového zlata, napriek tomu, že tam žiadne nie je," povedal Belica. Hliníkový bronz je podľa jeho slov húževnatý materiál, odolný voči lámavosti. Na výrobu jednej sošky potrebuje zhruba do troch kilogramov materiálu.
Eugena Belicu neoslovila pre rokmi autorka návrhu OTO náhodou. Má za sebou spoluprácu aj s ďalšími sochármi ako Tibor Bártfay, Ľudmila Cvengrošová, Oto Bachorík. Jeho zlievačské umenie možno vidieť napríklad aj vo francúzskom Meudone, ktorého partnerské mesto Brezno postavilo "dvojča" breznianskej sochy Milana Rastislava Štefánika v nadživotnej veľkosti pri miestnej hvezdárni. Hoci ho práca na každom novom ročníku OTO baví, a pre rok 2017 ich vyrába sedemnásť, na galavečery spojené s odovzdávaním ocenení spravidla nechodí. "Nie je to príliš pre mňa, tento rok ma zastúpi manželka s dcérou," dodal Belica.
Dobrou správou pre tohtoročných laureátov OTO je, že už nehrozí opakujúce sa nefalšované prekvapenie nad jeho veľkou hmotnosťou, keď ho na pódiu dostanú do rúk. OTO "schudol" takmer o tretinu, jeho hmotnosť už neprekročí dva kilogramy. "Je to zmenou použitého kovu. Ročník 2017 je odlievaný z hliníkového bronzu," povedal Belica pre TASR. Spočiatku bol OTO vyrobený z oloveného bronzu, sfarbený do červena. V ďalších rokoch bol z mosadze s vyšším obsahom hliníka, so zlatistým nádychom, avšak kov bol krehký. "Soška OTO je zhotovená náročnejšou technológiou ako americký Oscar," konštatoval.
Belica je na soškách OTO podpísaný od roku 2005. Na začiatku ich odlieval na svojom pracovisku na pôde Materiálovotechnologickej fakulty (MtF) Slovenskej technickej univerzity v Trnave, kde pôsobí ako výskumník na katedre zlievarenstva Ústavu výrobných technológií. Podmienky na túto špecifickú prácu mu vytvoril jeho nadriadený, profesor Marián Murgaš. Od roku 2012 vznikajú OTOvia na súkromnej báze. No nezabudne ich vždy zobrať na Deň otvorených dverí MtF. "Aby naši budúci študenti mohli vidieť, čomu všetkému sa dá v škole venovať," povedal. Veľký záujem je zakaždým o fotografovanie s takouto trofejou.
Sošky pre jeden ročník OTO neodlieva Belica vo svojej dielni na dvore domu naraz, v jednej várke maximálne tri kúsky. Cesta plastík k finálnej podobe, akú majú na slávnostných večeroch, je dlhšia. "Používam vlastnú technológiu strateného vosku. Jej vtip spočíva v tom, že voskový model sošky sa vplyvom vysokej teploty z formy na odlievanie vytaví a uvoľní miesto tekutému kovu," opísal v skratke zlievač svoj postup. Po stuhnutí kovu sa odliata soška z formy opatrne vytlčie, po vybratí sa hrubý odliatok čistí a potom dokonale, niekoľkými opakovaniami obrúsi, až sa dosiahne vysoký zrkadlový lesk. "Po vyleštení má soška vzhľad 18-karátového zlata, napriek tomu, že tam žiadne nie je," povedal Belica. Hliníkový bronz je podľa jeho slov húževnatý materiál, odolný voči lámavosti. Na výrobu jednej sošky potrebuje zhruba do troch kilogramov materiálu.
Eugena Belicu neoslovila pre rokmi autorka návrhu OTO náhodou. Má za sebou spoluprácu aj s ďalšími sochármi ako Tibor Bártfay, Ľudmila Cvengrošová, Oto Bachorík. Jeho zlievačské umenie možno vidieť napríklad aj vo francúzskom Meudone, ktorého partnerské mesto Brezno postavilo "dvojča" breznianskej sochy Milana Rastislava Štefánika v nadživotnej veľkosti pri miestnej hvezdárni. Hoci ho práca na každom novom ročníku OTO baví, a pre rok 2017 ich vyrába sedemnásť, na galavečery spojené s odovzdávaním ocenení spravidla nechodí. "Nie je to príliš pre mňa, tento rok ma zastúpi manželka s dcérou," dodal Belica.
