Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
S Jánom Matlákom a Vladimírom Švancárom bol v roku 2008 na expedícii Annapurna televízny reportér Rasťo Ekkert. Ešte pred potvrdením smutnej správy o ich smrti nám Ekkert poskytol rozhovor.
Autor ....
,aktualizované Bratislava 16. októbra (Teraz.sk) – Dvaja Slováci Ján Matlák a Vladimír Švancár, ktorí zahynuli po výčinoch počasia pod horou Dhaulagiri v Nepále, patrili k mimoriadne skúseným slovenským horolezcom. Pred šiestimi rokmi boli súčasťou dvanásťčlenného tímu vojenskej horolezeckej expedície z občianskeho združenia Vojenský horolezecký klub Roháče na expedícii Annapurna 2008. Boli tam s nim aj traja ďalší, dnes už zachránení členovia aktuálnej expedície Dhaulágiri 2014: Andrej Harendarčík, Ján Šeminský a Ladislav Vargic. Do horolezeckého tímu vtedy zobrali aj známeho reportéra televízie JOJ Rasťa Ekkerta, ktorý postup expedície dokumentoval a informoval o ňom svet. V súvislosti s aktuálnymi dramatickými udalosťami v Himalájach nám Rasťo poskytol rozhovor (vznikol pred potvrdením smutnej správy).
Akí sú nezvestní horolezci Ján Matlák a Vladimír Švancár?
„Obaja sú absolútne skúsení horolezci, ktorí celý život zasvätili horám. Napriek tomu, že boli vo vyššom veku, neboli to žiadni 20-roční mladíci, boli vo výbornej kondícii. Hory poznajú dokonale. Jano Matlák je dlhoročný člen horskej služby. Vždy boli veľmi rozumní a dokázali mnoho vecí predvídať“.
„Aj k plánovaniu akcií na našej expedícii vždy pristupovali veľmi rozumne a zodpovedne. Zaskočilo ma, že práve oni dvaja sú nezvestní. Napríklad Švancar patril k vekovo starším, ale kondične bol na tom určite veľmi dobre a vždy bol hnací motor expedície. Vždy bol na čele, vždy hecoval ostatných ostatných, aby sa išlo ďalej“.
Vedia sa vynájsť v komplikovanej situácii?
„To je jasné. Sú to horali, poznajú hory veľmi dobre. Problém je v tom, že Himaláje sú hory, ktoré sú maximálne. Neodpúšťajú a nemajú zľutovanie. Znie to pateticky, ale je to tak. Keď prišli tie prvotné informácie, že sa nejakí horolezci stratili v snehovej víchrici a sú s nimi traja šerpovia, tak som si hovoril, že by to snáď nemuselo byť najhoršie. Tí šerpovia sú veľmi oddaní a zodpovední. Aj z vlastnej skúsenosti hovorím, že oni by horolezca nikdy neopustili. To je vec ich cti, aby pomáhali do poslednej chvíle. Horšie je to, že prišla tá druhá informácia, že spadla lavína. Neviem, či zostali pod lavínou, nemám o tom informácie. Ak sa to stalo, tak je to oveľa horšie. Mohla to byť obrovská lavína, ktorá by zasiahla celý tábor. Otázne by bolo, kde sú pod tou lavínou. Ak má človek šťastie, dostane sa do nejakej pukliny alebo trhliny, kde sa vytvorila vzduchová kapsa. V takom prípade je šanca na záchranu, ale čas hrá proti tomu“.
width="780" height="500" frameborder="0" allowfullscreen>
Aj počas vašej expedície 2008 vás prevádzali dramatické udalosti. Aké sú na to spomienky?
„V roku 2008 sme odišli na expedíciu Annapurna, ktorú sme chceli zdolať zo severnej strany. Bola to expedícia, zložená z vojakov a záchranárov Horskej záchrannej služby. Dva mesiace sme sa snažili vystúpiť zo severnej strany na Annapurnu. Nepodarilo sa nám to, lebo vtedy bolo netradične veľmi zlé počasie. Aj tam sme mali problémy so snehovými búrkami. Neúspech expedície zavinili dve obrovské lavíny, ktoré nám opakovane zmietli prvý tábor“.
„Tieto udalosti si vyžiadali zranenia. Pri tej prvej lavíne to zobralo celý tábor so šiestimi ľuďmi, z toho boli traja šerpovia. Stalo sa to o ôsmej večer, títo chlapi skončili doslova porozhadzovaní po svahu. Do rána museli čakať len v spodnej bielizni bez akýchkoľvek potrieb na byvakovanie na rozvidnenie. Potom sa rozbehla pátracia akcia. Našťastie to dopadlo tak, že všetci prežili, ale tí traja šerpovia boli veľmi vážne zranení. Káthmandu pre nich musel do základného tábora priletieť vrtuľník. Jeden zo šerpov prišiel o oko“.
„Už v tom období bolo v tých horách veľmi zlé počasie. Aj miestni to hovorili, že počasie nie je také stabilné, ako bývalo a postupne vplyvom globálneho otepľovania, alebo iných vplyvov, začína sa meniť k horšiemu“.
Čo robí televízny redaktor na výprave v Himalájach?
„Ja som tam bol ako reportér. Dohodli sme, že budem posielať reportáže do našej televízie. Bol to priekopnícky čin, lebo predtým sa to darilo len veľkým tímom, ako sú stanice BBC a CNN. Zo základného tábora som poslal 14 reportáží. Priamo cez satelit som dokumentoval dianie počas tých dvoch mesiacov expedície“.
O tragédii dvoch slovenských horolezcov sa dočítate TU.
Článok o dráme v Himalájach nájdete TU.
Akí sú nezvestní horolezci Ján Matlák a Vladimír Švancár?
„Obaja sú absolútne skúsení horolezci, ktorí celý život zasvätili horám. Napriek tomu, že boli vo vyššom veku, neboli to žiadni 20-roční mladíci, boli vo výbornej kondícii. Hory poznajú dokonale. Jano Matlák je dlhoročný člen horskej služby. Vždy boli veľmi rozumní a dokázali mnoho vecí predvídať“.
„Aj k plánovaniu akcií na našej expedícii vždy pristupovali veľmi rozumne a zodpovedne. Zaskočilo ma, že práve oni dvaja sú nezvestní. Napríklad Švancar patril k vekovo starším, ale kondične bol na tom určite veľmi dobre a vždy bol hnací motor expedície. Vždy bol na čele, vždy hecoval ostatných ostatných, aby sa išlo ďalej“.
Vedia sa vynájsť v komplikovanej situácii?
„To je jasné. Sú to horali, poznajú hory veľmi dobre. Problém je v tom, že Himaláje sú hory, ktoré sú maximálne. Neodpúšťajú a nemajú zľutovanie. Znie to pateticky, ale je to tak. Keď prišli tie prvotné informácie, že sa nejakí horolezci stratili v snehovej víchrici a sú s nimi traja šerpovia, tak som si hovoril, že by to snáď nemuselo byť najhoršie. Tí šerpovia sú veľmi oddaní a zodpovední. Aj z vlastnej skúsenosti hovorím, že oni by horolezca nikdy neopustili. To je vec ich cti, aby pomáhali do poslednej chvíle. Horšie je to, že prišla tá druhá informácia, že spadla lavína. Neviem, či zostali pod lavínou, nemám o tom informácie. Ak sa to stalo, tak je to oveľa horšie. Mohla to byť obrovská lavína, ktorá by zasiahla celý tábor. Otázne by bolo, kde sú pod tou lavínou. Ak má človek šťastie, dostane sa do nejakej pukliny alebo trhliny, kde sa vytvorila vzduchová kapsa. V takom prípade je šanca na záchranu, ale čas hrá proti tomu“.
Reportáž TV JOJ, v ktorej hovorí Ján Matlák (47 sekunda):
width="780" height="500" frameborder="0" allowfullscreen>
Aj počas vašej expedície 2008 vás prevádzali dramatické udalosti. Aké sú na to spomienky?
„V roku 2008 sme odišli na expedíciu Annapurna, ktorú sme chceli zdolať zo severnej strany. Bola to expedícia, zložená z vojakov a záchranárov Horskej záchrannej služby. Dva mesiace sme sa snažili vystúpiť zo severnej strany na Annapurnu. Nepodarilo sa nám to, lebo vtedy bolo netradične veľmi zlé počasie. Aj tam sme mali problémy so snehovými búrkami. Neúspech expedície zavinili dve obrovské lavíny, ktoré nám opakovane zmietli prvý tábor“.
„Tieto udalosti si vyžiadali zranenia. Pri tej prvej lavíne to zobralo celý tábor so šiestimi ľuďmi, z toho boli traja šerpovia. Stalo sa to o ôsmej večer, títo chlapi skončili doslova porozhadzovaní po svahu. Do rána museli čakať len v spodnej bielizni bez akýchkoľvek potrieb na byvakovanie na rozvidnenie. Potom sa rozbehla pátracia akcia. Našťastie to dopadlo tak, že všetci prežili, ale tí traja šerpovia boli veľmi vážne zranení. Káthmandu pre nich musel do základného tábora priletieť vrtuľník. Jeden zo šerpov prišiel o oko“.
„Už v tom období bolo v tých horách veľmi zlé počasie. Aj miestni to hovorili, že počasie nie je také stabilné, ako bývalo a postupne vplyvom globálneho otepľovania, alebo iných vplyvov, začína sa meniť k horšiemu“.
Čo robí televízny redaktor na výprave v Himalájach?
„Ja som tam bol ako reportér. Dohodli sme, že budem posielať reportáže do našej televízie. Bol to priekopnícky čin, lebo predtým sa to darilo len veľkým tímom, ako sú stanice BBC a CNN. Zo základného tábora som poslal 14 reportáží. Priamo cez satelit som dokumentoval dianie počas tých dvoch mesiacov expedície“.
O tragédii dvoch slovenských horolezcov sa dočítate TU.
Článok o dráme v Himalájach nájdete TU.
