Bratislava 24. augusta (Teraz.sk) – Prvý vrah, ktorého po Nežnej revolúcii odsúdili na doživotie, Ján Molnár, včera prekvapivo stiahol svoju žiadosť o podmienečné prepustenie. Prekvapivo preto, že prvý krát o prepustenie žiadal už v roku 2014, súd vtedy žiadosť zamietol preto, že ešte nemal „odsedených“ povinných 25 rokov.

Tentokrát už túto podmienku spĺňal... „Pán sudca je chcem len dve vety povedať. Aby sa to celé zastavilo a ja to odvolám. Nežiadam žiadne súdne pojednávanie, nič,“ zaskočil sudcu Molnár, len čo o paličke dokrivkal do pojednávacej miestnosti. Na ďalšiu otázku, či berie späť svoju žiadosť odpovedal podľa TASR jednoznačne: „Áno“.

„A ešte by som, ak dovolíte, toto by som vám chcel dať, že by ste si to potom pozreli a aby ste vedeli čo vlastne v skutočnosti sa stalo. Za toto som zavretý 26 rokov,“ dodal podľa TASR Molnár a predložil súdu viaceré písomnosti. Fakt je taký, že to, za čo bol „zavretý 26 rokov“, bola vražda a pokus o vraždu, ktorý na začiatku deväťdesiatych rokov svojou surovosťou a bezcitnou brutalitou doslova šokoval československú, aj rakúsku verejnosť.

Spoločne s ďalším recidivistom, Ľubošom Masárom, 23. augusta 1990 na parkovisku diaľnice A-25 zvanom Pucking v Rakúsku znásilnili a následne zaškrtili Holanďanku Gabriellu Widdershovenovú–Groenovú. Jej manžela Antonia J. Widdershovena zviazali, ťažko zranili a vyhodili z jeho vlastného Fordu Tranzit, ktorý ukradli. Ako uvádza TASR, manžel útok prežil a neskôr na súde proti páchateľom svedčil. Psychické následky prežitej hrôzy však boli doživotné.

Otázkou je, prečo sa vrah Molnár na poslednú chvíľu rozhodol žiadosť o podmienečné prepustenie stiahnuť. Môže to byť len taktika, vyplývajúca z toho, aké boli podľa samotného Molnára jeho vyhliadky v súdnom konaní. Alebo jednoducho strach 74 ročného recidivistu zo sveta za bránou väznice. Sveta, ktorý sa za 26 rokov neuveriteľným spôsobom zmenil a v ktorom pre neho už veľa miesta neostalo.

Foto: TASR/Peter Brenkus

Možnosť taktiky

Molnár pri odchode z pojednávacej miestnosti na otázku novinárov odpovedal, že na slobodu chce ísť, ale nie za takýchto podmienok. Z jeho slov vyplynulo, že pravdepodobne sa mu nepáčili posudky, ktoré o jeho osobe vypracovali. Vzhľadom na to, že Molnár bol už pred rokom 1990 odsúdený za vraždu na 15 rokov a keď sa vďaka amnestii Václava Havla dostal na slobodu, vraždil znovu, posudky nemuseli byť pre jeho osobu príliš priaznivé.

A pre šancu na prepustenie na slobodu majú práve tieto posudky veľký význam. "Vyjadrujú sa v čase, keď je ten človek súdený, aká je pravdepodobnosť, že sa napravil a z psychologického hľadiska by bolo vhodné, aby bol u toho človeka znovu posúdený efekt výkonu trestu," vysvetlil pre televíziu TA3 psychológ Anton Heretik.

Stiahnutím žiadosti si Molnár, paradoxne, zjednodušil možnosť podať ju v budúcnosti opäť. "Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne," vysvetlil pre TASR riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Adrián Baláž. Z toho vyplýva, že nakoľko predmetná žiadosť odsúdeného Molnára nebola prejednaná, tak táto lehota neplatí a môže kedykoľvek podať novú žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Je však veľmi otázne, či by takáto taktika mohla byť efektívna a či by súd pri opakovanom podaní žiadosti, povedzme o niekoľko týždňov, rozhodoval inak, ako dnes. Na to by sudca musel byť oboznámený s novými skutočnosťami, ktoré by situáciu, v porovnaní s dnešným dňom, zásadne zmenili. Možno týmto smerom uvažoval aj samotný Molnár, keď sudcovi priniesol písomnosti, aby si ich „pozrel“ a vedel, „čo vlastne sa v skutočnosti sa stalo“.

Ako uvádza TASR, obaja vrahovia počas procesu v deväťdesiatych rokoch usvedčovali jeden druhého. Teda v tom čase svedčil Molnár proti bývalému komplicovi, Masárovi.

Svet za bránami väzenia

Druhá možnosť je, že Molnár síce požiadal o svoje podmienečné prepustenie, v skutočnosti sa však podmienečného prepustenia do istej miery obáva. Recidivista vo veku 74 rokov nemá veľké šance na reštart, skôr je optimálny kandidát na bezdomovca. A prežiť zimu na ulici v takomto vysokom veku vôbec nie je jednoduché...

V čase, keď spáchal svoj skutok, na Slovensku nedobrovoľní bezdomovci takmer neexistovali, zdravotníctvo bolo bezplatné a financoval ho štát.


Od roku 1991, kedy bol právoplatne odsúdený, sa rozdelilo Československo, vstúpili sme do Európskej únie, menovej únie, aj schengenského priestoru a NATO.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Ešte viac sa zmenil spôsob života. Dnešní dôchodcovia bežne používajú v domácnosti internet či mobil, v obchodoch pribudli bankomaty či terminály na platbu kartou. Prakticky nič z toho pred 26 rokmi nebolo. A vo väznici s najvyšším stupňom stráženia sa k internetu či mobilu určite nedostal... Nehovoriac už o tom, ako sa zmenili samotné mestá. Pribudli veľké stavby, nákupné centrá, diaľnice, zmizli celé ulice starých domov a nahradili ich nové.


Ak sa Molnár nevedel zaradiť do spoločnosti pred 26 rokmi, keď bol v strednom veku a pohyboval sa v svete, ktorý poznal, aké by boli jeho vyhliadky dnes?

Havlovská dilema

Vražda a znásilnenie Holanďanky Gabrielly Widdershovenovej–Groenovej, ktorá sa odohrala v auguste 1990, bola brutálna až hnusná. Pre TASR to povedal bývalý vyšetrovateľ a v súčasnosti obhajca Peter Vačok.



"Pamätám si len toľko, že to bol mladý manželský pár z Holandska. Bola to hnusná vražda. Mal som informáciu, že už pred prepustením z väzenia v Leopoldove, na základe amnestie vtedajšieho prezidenta Václava Havla, Ján Molnár hovoril, že bude páchať trestnú činnosť naďalej. Prepúšťali sa vtedy na základe tejto amnestie aj ľudia, ktorí nemali byť prepustení, lebo boli pre spoločnosť nebezpeční a prezentovali to aj vo výkone trestu odňatia slobody. Mnohých z týchto prepustených sme po krátkom období museli opätovne stíhať za obzvlášť závažné trestné činy násilného charakteru,“ spomína Vačok.

Foto: TASR/Martin Baumann

Od začiatku bolo takmer jasné, že vraždu a znásilnenie Holanďanky Gabrielly Widdershovenovej–Groenovej, ktorá sa odohrala v auguste 1990, spáchal Ján Molnár, reagoval pre TASR bývalý mestský prokurátor a následne obhajca Juraj Trokan.

"Keď sa objavila tá vražda v Rakúsku, išiel som do rakúskeho Linzu, kde som si vyžiadal pitvu a povedal som vtedy, že s najväčšou pravdepodobnosťou bol páchateľom Ján Molnár, keďže presne takým spôsobom spáchal vraždu približne už desať rokov predtým. Z pitvy zavraždenej Holanďanky bolo jasné, že to bol ten istý modus operandi. Tak sme týmto spôsobom aj pátrali. Ja som ho žaloval ešte predtým za prvú vraždu, že to bola lúpežná vražda, ale to vtedy súd neuznal. Žiadal som pre neho výnimočný trest. Dostal sa na amnestiu vtedajšieho prezidenta Václava Havla na slobodu. Na Molnára si spomínam veľmi dobre, na to ako som ho vypočúval a ako sa priznal k prvej vražde vrátničky z internátu v Karlovej Vsi," dodal pre TASR Trokan.

Skutok vraždy a znásilnenia Holanďanky Gabrielly Widdershovenovej–Groenovej, ktorá sa odohrala v auguste 1990, bol mimoriadne závažný a spáchaný agresívne, uviedol pre TASR bývalý šéf slovenských vyšetrovateľov Jaroslav Ivor.

Foto: TASR - Michal Svítok

"Bol som vtedy šéfom úradu vyšetrovania. Obaja vrahovia - Molnár aj Masár - boli predtým na základe amnestie vtedajšieho prezidenta Václava Havla prepustení na slobodu. Molnár bol predtým odsúdený za inú vraždu na 15 rokov a Masár bol odsúdený za majetkové a násilné trestné činy. Začali si po prepustení užívať života tak, že cestovali po Európe a páchali rozličnú trestnú činnosť. Molnár Holanďanku znásilnil a zaškrtil a mŕtve telo vyhodili niekde na smetisku, jej ťažko zraneného manžela vyhodili niekde na odpočívadle," spomenul si Ivor.

"Ten skutok bol mimoriadne závažný a agresívny. Bol to veľmi ohavný čin spáchaný na holandských manželoch. Ukradli im aj cennosti a videokameru a zhodou okolností manžel zavraždenej natočil na túto kameru, ako prichádzajú vrahovia k ich karavanu. Potom sme mali veľmi dobrú spoluprácu s holandskými a francúzskymi orgánmi činnými v trestnom konaní. Mali sme dostatok dôkazov, aby oboch páchateľov Mestský súd v Bratislave odsúdil už v prvom kole," dodal exšéf slovenských vyšetrovateľov.

Ján Molnár, prvý vrah, ktorého po Nežnej revolúcii v roku 1989 odsúdili na doživotie, teda zatiaľ zostáva naďalej za mrežami väzenia v Leopoldove. Śanca, že sa odtiaľ niekedy dostane je však podstatne menšia, ako druhá možnosť. Že to bude v tomto prípade naozaj doživotný trest.