Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
So vznikom čarovnej vianočnej piesne sa spája zaujímavá príhoda.
Autor TASR
Bratislava 19. decembra (TASR) – Najznámejšia vianočná koleda je každoročne neodmysliteľnou súčasťou najkrajších sviatkov v roku. Prvýkrát zaznela na Vianoce v roku 1818 v kostole sv. Mikuláša v rakúskom Oberndorfe. Medzičasom ju preložili do 300 jazykov a spieva sa na všetkých kontinentoch.
So vznikom piesne súvisí zaujímavá príhoda. V kostole sv. Mikuláša v rakúskom mestečku Oberndorf, v blízkosti Salzburgu, prehrýzli myši mechy organu. Kaplán Joseph Mohr to zistil 23. decembra a na Štedrý deň mala byť sviatočná polnočná omša, ktorá sa nedala odslúžiť bez hudby. Mohrovi napadlo, že situáciu by mohla zachrániť slávnostná pieseň, ktorá by sa dala zaspievať bez hudobného sprievodu. Kaplán zložil niekoľko vhodných štvorverší, napísať hudbu však nevedel. Našťastie si spomenul na svojho priateľa, učiteľa a organistu Franza Grubera, ktorý k básni skomponoval vhodnú melódiu s dvoma sólovými hlasmi. Tradícia hovorí, že Gruber dojatý textom piesne a jeho posolstvom pokoja a lásky, skomponoval za necelú hodinu nesmrteľnú melódiu, ktorá sa rýchlo rozšírila aj do ďalších miest a obcí v Rakúsku a tiež v iných krajinách. Tichá noc sa onedlho spievala na viedenskom cisárskom dvore v Lipsku a Berlíne. V roku 1839 ju spievali v New Yorku, v roku 1863 v Londýne a v roku 1931 zaznela v Japonsku pod názvom Šizukeki majonka.
Mená Joseph Mohr a Franz Gruber by možno zostali navždy zabudnuté, keby nebolo pruského kráľa Friedricha Wilhelma IV. Tichú noc počul na Štedrý deň v roku 1853 a pretože ho veľmi očarila, nariadil dvornému koncertmajstrovi nájsť jej autorov. Úloha to však bola neľahká, Mohr a Gruber boli obyčajní, neznámi ľudia. Navyše, Joseph Mohr už v roku 1848 zomrel vo veku 56 rokov v úplnej chudobe. Skladateľa Grubera neúspešne hľadali celý rok a možno by ho ani nikdy nenašli, keby nepomohla náhoda. V roku 1854 Salzburský zbor pripravoval vianočný program, v ktorom nechýbala pieseň Tichá noc, svätá noc. Jeden z členov zboru, mladík Felix Gruber, ju však spieval nie celkom tak, ako to vyžadoval zbormajster. Keď mu udelil pokarhanie, Felix namietal, že pieseň spieva tak, ako ho to naučil jeho otec, ktorý vedel najlepšie ako správne spievať piesne, ktoré sám skomponoval. Zvyšok života prežil Franz Gruber ako slávny človek. V chráme sv. Mikuláša v Oberndorfe visí plaketa s nápisom: "Učiteľ Franz Gruber tu 24. decembra 1818 napísal melódiu piesne Tichá noc, svätá noc a vikár Joseph Mohr zložil jej slová".
Bez tradičnej Tichej noci, ktorej nežný nápev pripomína sneženie či zvonenie, si dnes mnohí z nás nevedia Vianoce ani predstaviť.
So vznikom piesne súvisí zaujímavá príhoda. V kostole sv. Mikuláša v rakúskom mestečku Oberndorf, v blízkosti Salzburgu, prehrýzli myši mechy organu. Kaplán Joseph Mohr to zistil 23. decembra a na Štedrý deň mala byť sviatočná polnočná omša, ktorá sa nedala odslúžiť bez hudby. Mohrovi napadlo, že situáciu by mohla zachrániť slávnostná pieseň, ktorá by sa dala zaspievať bez hudobného sprievodu. Kaplán zložil niekoľko vhodných štvorverší, napísať hudbu však nevedel. Našťastie si spomenul na svojho priateľa, učiteľa a organistu Franza Grubera, ktorý k básni skomponoval vhodnú melódiu s dvoma sólovými hlasmi. Tradícia hovorí, že Gruber dojatý textom piesne a jeho posolstvom pokoja a lásky, skomponoval za necelú hodinu nesmrteľnú melódiu, ktorá sa rýchlo rozšírila aj do ďalších miest a obcí v Rakúsku a tiež v iných krajinách. Tichá noc sa onedlho spievala na viedenskom cisárskom dvore v Lipsku a Berlíne. V roku 1839 ju spievali v New Yorku, v roku 1863 v Londýne a v roku 1931 zaznela v Japonsku pod názvom Šizukeki majonka.
Mená Joseph Mohr a Franz Gruber by možno zostali navždy zabudnuté, keby nebolo pruského kráľa Friedricha Wilhelma IV. Tichú noc počul na Štedrý deň v roku 1853 a pretože ho veľmi očarila, nariadil dvornému koncertmajstrovi nájsť jej autorov. Úloha to však bola neľahká, Mohr a Gruber boli obyčajní, neznámi ľudia. Navyše, Joseph Mohr už v roku 1848 zomrel vo veku 56 rokov v úplnej chudobe. Skladateľa Grubera neúspešne hľadali celý rok a možno by ho ani nikdy nenašli, keby nepomohla náhoda. V roku 1854 Salzburský zbor pripravoval vianočný program, v ktorom nechýbala pieseň Tichá noc, svätá noc. Jeden z členov zboru, mladík Felix Gruber, ju však spieval nie celkom tak, ako to vyžadoval zbormajster. Keď mu udelil pokarhanie, Felix namietal, že pieseň spieva tak, ako ho to naučil jeho otec, ktorý vedel najlepšie ako správne spievať piesne, ktoré sám skomponoval. Zvyšok života prežil Franz Gruber ako slávny človek. V chráme sv. Mikuláša v Oberndorfe visí plaketa s nápisom: "Učiteľ Franz Gruber tu 24. decembra 1818 napísal melódiu piesne Tichá noc, svätá noc a vikár Joseph Mohr zložil jej slová".
Bez tradičnej Tichej noci, ktorej nežný nápev pripomína sneženie či zvonenie, si dnes mnohí z nás nevedia Vianoce ani predstaviť.
