Realizácia akcie Turiec, teda likvidácia údajnej protištátnej skupiny, sa začala v novembri 1949. Ponúkame UNIKÁTNE FOTOGRAFIE portálu Vtedy.sk z vykonštruovaného procesu s V. Žingorom.
Autor Teraz.sk
Bratislava 21. októbra (Teraz.sk) - Viliam Žingor (30.7.1912 – 18.12.1950) bol počas Slovenského národného povstania významným organizátorom partizánskeho hnutia. Pôvodne bol kníhkupcom a bankovým úradníkom v Martine. V novembri 1949, práve pred 66 rokmi, sa začala akcia zameraná na likvidáciu údajne protištátnej skupiny na čele s V. Žingorom. Ponúkame UNIKÁTNE FOTOGRAFIE portálu Vtedy.sk z vykonštruovaného procesu, na ktorom ho odsúdili na smrť.
Počas prvej Slovenskej republiky sa Žingor vyhol nástupu do armády a odišiel do hôr. V Turci nad Bystričkou založil na jar 1944 partizánsku skupinu a v auguste 1944 lesný výcvikový tábor, v ktorom sústreďoval zbrane, potraviny a cvičil partizánov. Od 25. augusta 1944 po spojení so skupinou Petra Veličku v Sklabini sa stal veliteľom 2. československej partizánskej brigády M.R. Štefánika. Brigáda pôsobila v Rajeckej doline, podieľala sa na obrane povstaleckého územia. Po vojne bol vyznamenaný Radom SNP I. triedy.
Bývalý partizánsky veliteľ si svoj osud podpísal sám ešte pred komunistickým prevratom. V roku 1945 vstúpil do Komunistickej strany Slovenska, v Slovenskej národnej rade bol i jej poslancom a bol aj funkcionárom Zväzu slovenských partizánov. Nespokojný s politikou strany z jej radov v júli 1947 vystúpil, otvorene ju kritizoval. Upozorňoval aj na mnohých falošných partizánov, ktorí sa po vojne z rôznych príčin vydávali za partizánov, pritom v skutočnosti sa do boja proti fašizmu vôbec nezapojili.
Žingor neprijal politické zmeny po roku 1948, za čo ho perzekvovali a často musel meniť zamestnanie. Finančne vyčerpaný prijal ponuku spolubojovníka nasťahovať sa do jeho chaty v horách. Tento "odchod do hôr" sa v roku 1950 stal jedným z hlavných "previnení", ktorých sa mal dopustiť.
Realizácia akcie "Turiec", teda likvidácia údajnej protištátnej skupiny na čele so Žingorom, sa začala už v novembri 1949. Posilnená Štátna bezpečnosť v Martine a Žiline rozbehla veľké zatýkanie a domové prehliadky. Žingora chytili v horách, väznili a vyšetrovali ho v Čechách a na Slovensku v Leopoldove. Podľa žaloby Štátnej prokuratúry v Bratislave členovia skupiny zničili ideály Slovenského národného povstania, pokúsili sa zničiť ľudovodemokratické zriadenie, organizovali branné a pomocné sily, boli stíhaní za velezradu...
Vo vykonštruovanom procese, jednom z prvých politických monsterprocesov na Slovensku po Februári 1948, odsúdila slovenská a česká justícia za rozvratnú protištátnu činnosť Viliama Žingora na trest smrti. Spolu s ním aj Samuela Bibzu a Ladislava Nosáka, ďalších dvoch členov štábu partizánskej brigády. Justičnú vraždu nad Viliamom Žingorom vykonali 18. decembra 1950. Dožil sa iba 38 rokov.
Fotogaléria z procesu
Počas obrodného procesu v apríli 1968 bol v Banskej Bystrici rehabilitačný súd, ktorý dokázal nevinu odsúdených. Rehabilitácia však bola zabrzdená nástupom normalizácie. Tá zabránila, aby sa o veci hovorilo a písalo. Plnej rehabilitácie sa Žingor dočkal až po roku 1989. Najspravodlivejšie ocenenie pre Žingora vyslovil vlastne jeho krutý "kat", brutálny vyšetrovateľ, Bohumil Doubek, ktorý v čase vyšetrovania Žingora prirovnal k Milade Horákovej. Samého Doubeka ešte za socializmu uväznili na deväť rokov za jeho kruté vyšetrovacie metódy.
V roku 2009 vyšla na Slovensku publikácia Dokumenty k procesu s Viliamom Žingorom a spol., ktorej autorom je historik prof. Róbert Letz.
Počas prvej Slovenskej republiky sa Žingor vyhol nástupu do armády a odišiel do hôr. V Turci nad Bystričkou založil na jar 1944 partizánsku skupinu a v auguste 1944 lesný výcvikový tábor, v ktorom sústreďoval zbrane, potraviny a cvičil partizánov. Od 25. augusta 1944 po spojení so skupinou Petra Veličku v Sklabini sa stal veliteľom 2. československej partizánskej brigády M.R. Štefánika. Brigáda pôsobila v Rajeckej doline, podieľala sa na obrane povstaleckého územia. Po vojne bol vyznamenaný Radom SNP I. triedy.
Nesúhlas so zmenou politiky po Februári 1948
Bývalý partizánsky veliteľ si svoj osud podpísal sám ešte pred komunistickým prevratom. V roku 1945 vstúpil do Komunistickej strany Slovenska, v Slovenskej národnej rade bol i jej poslancom a bol aj funkcionárom Zväzu slovenských partizánov. Nespokojný s politikou strany z jej radov v júli 1947 vystúpil, otvorene ju kritizoval. Upozorňoval aj na mnohých falošných partizánov, ktorí sa po vojne z rôznych príčin vydávali za partizánov, pritom v skutočnosti sa do boja proti fašizmu vôbec nezapojili.
Žingor neprijal politické zmeny po roku 1948, za čo ho perzekvovali a často musel meniť zamestnanie. Finančne vyčerpaný prijal ponuku spolubojovníka nasťahovať sa do jeho chaty v horách. Tento "odchod do hôr" sa v roku 1950 stal jedným z hlavných "previnení", ktorých sa mal dopustiť.
Smrť za zničené ideály o SNP
Realizácia akcie "Turiec", teda likvidácia údajnej protištátnej skupiny na čele so Žingorom, sa začala už v novembri 1949. Posilnená Štátna bezpečnosť v Martine a Žiline rozbehla veľké zatýkanie a domové prehliadky. Žingora chytili v horách, väznili a vyšetrovali ho v Čechách a na Slovensku v Leopoldove. Podľa žaloby Štátnej prokuratúry v Bratislave členovia skupiny zničili ideály Slovenského národného povstania, pokúsili sa zničiť ľudovodemokratické zriadenie, organizovali branné a pomocné sily, boli stíhaní za velezradu...
Vo vykonštruovanom procese, jednom z prvých politických monsterprocesov na Slovensku po Februári 1948, odsúdila slovenská a česká justícia za rozvratnú protištátnu činnosť Viliama Žingora na trest smrti. Spolu s ním aj Samuela Bibzu a Ladislava Nosáka, ďalších dvoch členov štábu partizánskej brigády. Justičnú vraždu nad Viliamom Žingorom vykonali 18. decembra 1950. Dožil sa iba 38 rokov.
Fotogaléria z procesu
Rehabilitácia
Počas obrodného procesu v apríli 1968 bol v Banskej Bystrici rehabilitačný súd, ktorý dokázal nevinu odsúdených. Rehabilitácia však bola zabrzdená nástupom normalizácie. Tá zabránila, aby sa o veci hovorilo a písalo. Plnej rehabilitácie sa Žingor dočkal až po roku 1989. Najspravodlivejšie ocenenie pre Žingora vyslovil vlastne jeho krutý "kat", brutálny vyšetrovateľ, Bohumil Doubek, ktorý v čase vyšetrovania Žingora prirovnal k Milade Horákovej. Samého Doubeka ešte za socializmu uväznili na deväť rokov za jeho kruté vyšetrovacie metódy.
V roku 2009 vyšla na Slovensku publikácia Dokumenty k procesu s Viliamom Žingorom a spol., ktorej autorom je historik prof. Róbert Letz.