Bratislava 17. apríla (TASR) – V susednom Poľsku, Česku a v Maďarsku sú veľkonočné zvyky a tradície podobné tým slovenským. V Poľsku je veľkonočné obdobie časom, kedy sa stretáva rodina. "Na Bielu sobotu veľa ľudí prinesie kňazovi košík s jedlom (chlieb, klobásu, vajíčka a koreniny ako soľ a čierne korenie), aby ho požehnal svätenou vodou," uviedol pre TASR dvadsaťosemročný Lukasz, ktorý žije v poľskom meste Lodž.

Na Veľkonočnú nedeľu mávajú na raňajky väčšinou mäso a vajcia a potom nasleduje až rodinná večera. Na Veľkonočný pondelok má u severných susedov tradíciu oblievačka. "Ľudia sa oblievajú vodou pre šťastie, väčšinou to robí v dome ten, kto ako prvý ráno vstane," povedal.

Tridsaťosemročná Dagmara z Prahy vníma Veľkú noc už hlavne cez svoje deti. "Na Veľkonočný pondelok deti povedia nejakú riekanku, vyšibú korbáčmi všetky dievčatá a ženy v dome a tie im za to dajú maľované vajíčka, zvyčajne čokoládové sladkosti prípadne ovocie. Po obede je už po všetkom. Dospelí chlapi chodia tiež koledovať za štamperlíky," opisuje českú Veľkú noc.

Veľmi podobné zvyky majú na Veľkú noc i v Maďarsku. "V pondelok ráno máme hroznú tradíciu. Chlapci a muži navštevujú susedov a oblievajú dievčatá a ženy vodou. Robia to preto, aby boli zdravé a plodné. Na oplátku dostanú čokoládové vajíčka, pálenku alebo peniaze," uviedla pre TASR Réka z Budapešti.

Na raňajky jedia väčšinou chren so šunkou a varenými vajíčkami. Deti si dajú i mlieko, džem, kakao či horúcu čokoládu.