Peking 15. júla (TASR) - V portugalskom Lisabone dňa 7. júla 2007 vyhlásili Veľký čínsky múr za jeden zo siedmich nových divov sveta.

Veľký čínsky múr predstavuje jeden z najdôležitejších symbolov Číny. Starodávny systém na seba nadväzujúcich obranných opevnení, ktorý domáce obyvateľstvo nazýva aj "Dračí chrbát", sa tiahne naprieč severnou Čínou.

Najdlhšie dielo postavené ľuďmi začalo vznikať už okolo roku 221 pred n.l. za vlády prvého cisára Čchin Š'-chuang-tiho, zakladateľa epizodickej dynastie Čchin. Pôvodný múr bol vybudovaný pospájaním a obnovením jednotlivých už skôr postavených úsekov opevnení. Súčasnú podobu dostal za dynastie Ming v období od 15. storočia do začiatku 17. storočia.

Veľký čínsky múr budovali panovníci 13 čínskych dynastií v priebehu takmer dvoch tisícročí. Jeho účelom bolo chrániť Čínu pred mongolskými vpádmi. Múr pochopiteľne nemal odraziť masívny útok nepriateľského vojska, ktoré by hradby dokázalo preliezť, jeho úlohou bolo sťažiť polokočovným kmeňom ich lúpežné nájazdy do vnútra impéria. Podobné opevnenia proti vpádom kočovných kmeňov boli budované už v dávnejších dobách.

Na stavbu boli nasadené státisíce ľudí, predovšetkým zajatci a trestanci. Dynastia Ming vybudovala múr do veľkorysých rozmerov s použitím trvanlivých materiálov ako kameň a pálené tehly. Legendy však hovoria, že do malty sa primiešavala aj múka, ryža či dokonca mŕtve telá vysilených staviteľov.



Okrem obrannej funkcie bol Veľký čínsky múr aj dôležitým komunikačným systémom. Umožnil napríklad pohyb vojakov na koňoch, a to omnoho rýchlejšie ako po okolitom teréne. Okrem toho cez deň si vojaci odovzdávali posolstvá zástavkami a v noci pomocou ohňa. Z toho dôvodu sa aj v zázemí nachádzajú zrúcaniny signalizačných veží, ktoré udržiavali spojenie s pevnosťami ležiacimi ďalej vo vnútrozemí.

Od roku 1987 je Veľký čínsky múr zapísaný na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Napriek tomu je ochrana múru údajne nedostatočná. V odľahlejších miestach sa rozpadáva a dochádza k rozoberaniu na stavebný materiál. Zreštaurované a turisticky sprístupnené sú len niektoré menšie úseky.

Celé desaťročia čínska propaganda šírila nepravdivú správu o tom, že ich najslávnejší výtvor vidno z vesmíru. Už na základnej škole sa deti učili, že táto rozsiahla stavba je viditeľná, keď sa kozmonaut pozrie z obežnej dráhy voľným okom na Čínu. Mýtus, že Veľký čínsky múr je viditeľný z vesmíru, v roku 2003 oficiálne vyvrátil čínsky kozmonaut Jang Li-wej, ktorý sa vrátil z orbity.

Tím čínskych vedcov v rokoch 2007-2012 vykonával komplexné merania múru, do ktorého zahrnul všetky jeho dovtedy zachované aj zaniknuté úseky v 15 provinciách. Skutočnú dĺžku múru stanovili na 21.199 kilometrov. Dovtedy sa uvádzalo, že múr je dlhý zhruba 8850 kilometrov.

Mnoho Číňanov vníma Veľký čínsky múr ako symbol moci svojej civilizácie. Pre iných naopak môže symbolizovať izolovanosť a zábrany pred svetom.