Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vianoce sa slávia 24. a 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára, podľa juliánskeho kalendára sa vianočné sviatky oslavujú 6. a 7. januára.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 19. decembra (TASR) - Narodenie Ježiša Krista - sviatky jeho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky - oslávia 24. a 25. decembra vyše 2,2 miliardy kresťanov na celom svete.
Presný dátum Narodenia Pána asi pred dvetisíc rokmi známy nie je. Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené prvý raz v roku 336 v Ríme. Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov (čo je čas vývinu dieťaťa v tele matky) sa stanovil symbolický deň Narodenia Pána práve na 25. december.
Podľa inej hypotézy - dejinno-náboženskej, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka - Natalis Solis invicti, kresťania tento pohanský sviatok nanovo interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista ako Slnka na základe biblických citátov. Napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti - Sol Iustitiae, alebo Kristus - Svetlo sveta. Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Svätý Ján Zlatoústy (347-407) vo svojej kázni prednesenej v roku 386 v Antiochii argumentoval, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne a bolo potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celom kresťanskom svete, od Trácie po Cádiz.
Ježiš sa narodil v Betleheme (hebrejsky Dom chleba), v meste asi osem kilometrov južne od Jeruzalema, v rodisku kráľa Dávida. Sem prišiel kvôli sčítaniu obyvateľstva Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a tu (podľa tradície v jaskyni za mestom) sa narodil Ježiš.
Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v odlišných termínoch. Katolíci, evanjelici či iné protestantské cirkvi a časť pravoslávnych oslavuje Vianoce 24. a 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Iná časť pravoslávnych veriacich, vrátane Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, sa riadi podľa juliánskeho kalendára a oslavuje vianočné sviatky 6. a 7. januára.
Presný dátum Narodenia Pána asi pred dvetisíc rokmi známy nie je. Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené prvý raz v roku 336 v Ríme. Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov (čo je čas vývinu dieťaťa v tele matky) sa stanovil symbolický deň Narodenia Pána práve na 25. december.
Podľa inej hypotézy - dejinno-náboženskej, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka - Natalis Solis invicti, kresťania tento pohanský sviatok nanovo interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista ako Slnka na základe biblických citátov. Napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti - Sol Iustitiae, alebo Kristus - Svetlo sveta. Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Svätý Ján Zlatoústy (347-407) vo svojej kázni prednesenej v roku 386 v Antiochii argumentoval, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne a bolo potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celom kresťanskom svete, od Trácie po Cádiz.
Ježiš sa narodil v Betleheme (hebrejsky Dom chleba), v meste asi osem kilometrov južne od Jeruzalema, v rodisku kráľa Dávida. Sem prišiel kvôli sčítaniu obyvateľstva Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a tu (podľa tradície v jaskyni za mestom) sa narodil Ježiš.
Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v odlišných termínoch. Katolíci, evanjelici či iné protestantské cirkvi a časť pravoslávnych oslavuje Vianoce 24. a 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Iná časť pravoslávnych veriacich, vrátane Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, sa riadi podľa juliánskeho kalendára a oslavuje vianočné sviatky 6. a 7. januára.
