Washington 22. decembra (TASR) – Slovenské vianočné zvyky a tradície si ctia aj diplomati pracujúci na Veľvyslanectve Slovenskej republiky vo Washingtone. Na sviatky strávené v zahraničí sú zvyknutí, no nech sú kdekoľvek, Vianoce chcú mať slovenské. Pre TASR porozprávali o tom, ako slávia Vianoce v Spojených štátoch.

Zuzana Halamová bude tráviť v Spojených štátoch svoje prvé Vianoce, nie sú to však pre ňu prvé Vianoce v zahraničí. Domov je podľa nej tam, kde je rodina spolu a vzdialenosť od rodnej zeme dáva ich Vianociam viac emócií.

"A možno je to také viac citovejšie. Viac sa snažíme sedieť spolu pri tom stole a viac to prežívame a spomíname, ako by to bolo teraz doma, čo by povedali svokrovci, čo by povedali moji rodičia a tak."

Nech je Zuzana s rodinou kdekoľvek, dodržiavajú tradičné slovenské zvyky: "Začíname klasicky. Na začiatku môj manžel povie takú básničku 'Moje milé štyri rohy, nemám vás čím obdariť, len týmito orieškami a vy nám za to dajte šťastie, zdravie, lásku a hojnosť'. Potom urobí medíkom krížik každému na čelo, dostávame oblátky s cesnakom, aby sme boli celý rok zdraví, pripijeme si a potom prichádzajú rôzne druhy polievok. Z každého musíme trošku okoštovať, aby ten ďalší rok bol bohatý a hojný ako tá štedrovečerná večera."



Po rybacej a hubovej polievke a kapustnici prichádza na rad ryba a vyprážaný rezeň, podľa toho komu čo chutí, a zemiakový šalát. Ak sa niekomu máli, má na výber aj pečenú kačicu s knedľou a kapustou. Tou si Zuzana šetrí varenie na ďalšie dni.

Pokiaľ ide o vianočné koláče, nesmú chýbať medovníky: "Klasika. U nás sa hrozne jedia, teda deti majú veľmi rady medovníky, čo musí byť, lebo bez medovníkov si nevieme predstaviť Vianoce."

Variť a piecť slovenské jedlá a koláče v zahraničí nie je vždy jednoduché. Problém môže byť aj s takou základnou surovinou ako je polohrubá múka.

"Ale už sme si zvykli. Človek sa tu trošku nabehá, ale sem tam u tých Poliakov v poľských obchodoch si nájdeme aj tú polohrubú múku. Ale už som si aj našla ekvivalenty týchto surovín, z ktorých viem, že navarím dobre. A chýbal mi tu náš tuzemský rum, lebo zákusky bez rumu, to nám veľmi chýbalo, ale poradili sme si – kamaráti prídu, donesú."

Dagmar Timurová má na veľvyslanectve na starosti kultúru a za sebou má už niekoľko slovenských vianočných podujatí, ktoré naše zastupiteľstvo zorganizovalo pre verejnosť v uplynulých týždňoch. Doma má Vianoce tiež tradičné slovenské.



"Robím kapustnicu, robím zemiakový šalát, máme dokonca oblátky, všetko si to tu vieme kúpiť. A chodíme do kostola na polnočnú omšu, takže vôbec sa to nejako nelíši od slovenských Vianoc."

Dagmar priznala, že jej v Spojených štátoch chýbajú vianočné trhy: "Zo slovenských Vianoc mi chýbajú vianočné trhy, to je pravda – Bratislavské – a samozrejme rodina, kamarátky a to stretávanie sa počas Vianoc a počas celých tých sviatkov na trhoch. To mi chýba, na to sa teším."

Martina a Natáliu Sklenárovcov čakajú v Spojených štátoch tretie Vianoce. Stolujú a večerajú po slovensky, ale museli zaviesť aj niektoré americké zvyky.

"Naše Vianoce sú také slovenské aj americké. Čiastočne sa snažíme dodržiavať to, čo robíme aj doma, hlavne čo sa týka jedla, ale keďže syn chodí do škôlky a je ovplyvnený americkými zvykmi, tak veľakrát prinesie niečo, čo musíme zaviesť, lebo inak by mu bolo ľúto, že by sme to nemali. Takže máme aj Santa Clausa aj Ježiška, prichádzajú spolu. Ale inak večeriame a stolujeme po slovensky."

A čo im zo Slovenska najviac chýba? "Jedlo. Jedlo úplne najviac, jednoznačne jedlo. Klobása, kapor a taká tá možno menej komerčná atmosféra ako je tu. Tu sa Thanksgivingom začínajú veľké šialené nákupy, to nemusíme. Skôr nám chýba také to stretnutie s priateľmi na vianočných trhoch pri varenom vínku a pri nejakých lokšiach."

Martinovi tiež chýba 24. december ako deň voľna. V Spojených štátoch je sviatkom len 25. december. "Pre nás, keď my vlastne večeriame 24., tak to pre mnohých je ešte ako keby koniec pracovného celého toho predvianočného ošiaľu, takže to je trošku také iné, ale aj tým je to zaujímavé. A Washington je v tomto aj taký špecifický, že tu je veľmi multikultúrálne zloženie obyvateľstva, tak tie Vianoce majú taký trošku iný nádych. Každý to prežíva svojím spôsobom."

Natália je rada, že ich syn má možnosť vyrastať v takom prostredí: "Má v škôlke aj židovských spolužiakov, aj z africkej komunity, takže prinesie niektoré časti. Pýta sa nás na chanuku aj na africkú kvanzu, tú s učiteľkou minulý rok oslavovali, lebo to bola Afričanka z Ghany, takže majú také svoje všetko možné. Ale je to istým spôsobom obohatenie. Veľakrát som rada, že vyrastá v prostredí, kde sa toho veľa naučí aj niečo iné."

Intenzívne prežíva slovenské Vianoce v Spojených štátoch aj šéfkuchár nášho veľvyslanectva Juraj Bystriansky. Od novembra už navaril litre kapustnice. Podávala sa na vianočných trhoch, mikulášskej besiedke aj na predvianočnom stretnutí Slovákov žijúcich v USA, ktoré zorganizovalo veľvyslanectvo. Unavený však z nej nie je, navarí si ju aj doma na Štedrý deň. Vianoce oslavuje typicky slovensky.

"Kapustnica, kapor, zemiakový šalát a všetko to okolo – oblátka, oriešok, jabĺčko pre šťastie. A samozrejme v kruhu rodiny, samozrejme, keď sa dá."

A odkiaľ berie oblátky? "Oblátky mi privezie, našťastie mám tú možnosť, dcéra. Ale je možnosť zohnať (ich) aj tu v takých špecializovaných obchodoch, síce trošku drahšie, ale naozaj čerpám zo Slovenska, keď je možnosť, tak mi privezú. Vždy príde nejaká návšteva a privezú mi."