Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výtvarník Viliam Weisskopf pôsobil po druhej svetovej vojne ako výtvarný redaktor a prispievateľ niekoľkých slovenských periodík, venoval sa knižnej aj propagačnej grafike a politickej satire.
Autor TASR
Bratislava 6. decembra (TASR) - Grafik, ilustrátor a karikaturista Viliam Weisskopf inicioval ešte za čias Československa vznik humoristického časopisu Roháč. Zomrel pred 50 rokmi 7. decembra 1964 v Bratislave.
Výtvarník Viliam Weisskopf pôsobil po druhej svetovej vojne ako výtvarný redaktor a prispievateľ niekoľkých slovenských periodík, venoval sa knižnej aj propagačnej grafike a politickej satire.
Narodil sa v Červenom Kostelci v Čechách 1. apríla 1906. Po štúdiu na chemickej priemyslovke v českom Liberci sa dostal do nemeckého Lipska, kde na výtvarnej akadémii študoval grafické umenie a knižnú tvorbu. Popri štúdiu kreslil pre časopisy a dostal sa aj k javiskovej výprave drámy Žobrácka opera od nemeckého dramatika Bertolta Brechta.
Od roku 1929 pracoval ako reklamný grafik v Čechách, pred rasovým prenasledovaním unikol do ilegality na Slovensko. Keď ho internovali v koncentračnom tábore v Seredi, ušiel a našiel útočisko v Bratislave, kde tajne pracoval pre tlačiareň Slovenská grafia.
Po roku 1945 bol výtvarným redaktorom na slovenskom Povereníctve informácií a osvety, pracoval aj v časopise Domov a svět a vo vydavateľstve Tatran. V Tatrane sa zaslúžil o pozdvihnutie grafickej úrovne jeho knižnej produkcie a pre spoluprácu s vydavateľstvom získal elitu slovenskej grafiky Ľudovíta Fullu, Martina Benku, Vincenta Hložníka, Ladislava Gudernu, Ľubomíra Kellenbergera. Ťažiskom jeho práce sa v tomto období stali návrhy na prebaly kníh a ich väzieb.
Ešte v roku 1948 inicioval v Bratislave vznik satirického a humoristického časopisu Roháč, ktorý sa však nevyhol cenzúre. Tvoril pre časopis karikatúru a satiru. Kreslil aj pre časopisy Kultúrny život, Šibeničky, Let, Dikobraz, Slobodný rozhlas, Nové slovo, Pravda, Práca, Tvorba, Život a ďalšie.
Viliam Weisskopf bol v roku 1952 vyznamenaný I. cenou za kresbu a grafiku v Súťaži 29. augusta, v roku 1955 dostal za karikatúru Atómová energia diplom a mimoriadne uznanie na Medzinárodnej výstave karikatúry v rakúskej Viedni. Cenu Cypriána Majerníka dostal v roku 1962, v roku 1964 ho ocenili vyznamenaním Za vynikajúcu prácu.
Umelec zomrel 7. decembra 1964 v Bratislave vo veku 58 rokov.
Výtvarník Viliam Weisskopf pôsobil po druhej svetovej vojne ako výtvarný redaktor a prispievateľ niekoľkých slovenských periodík, venoval sa knižnej aj propagačnej grafike a politickej satire.
Narodil sa v Červenom Kostelci v Čechách 1. apríla 1906. Po štúdiu na chemickej priemyslovke v českom Liberci sa dostal do nemeckého Lipska, kde na výtvarnej akadémii študoval grafické umenie a knižnú tvorbu. Popri štúdiu kreslil pre časopisy a dostal sa aj k javiskovej výprave drámy Žobrácka opera od nemeckého dramatika Bertolta Brechta.
Od roku 1929 pracoval ako reklamný grafik v Čechách, pred rasovým prenasledovaním unikol do ilegality na Slovensko. Keď ho internovali v koncentračnom tábore v Seredi, ušiel a našiel útočisko v Bratislave, kde tajne pracoval pre tlačiareň Slovenská grafia.
Po roku 1945 bol výtvarným redaktorom na slovenskom Povereníctve informácií a osvety, pracoval aj v časopise Domov a svět a vo vydavateľstve Tatran. V Tatrane sa zaslúžil o pozdvihnutie grafickej úrovne jeho knižnej produkcie a pre spoluprácu s vydavateľstvom získal elitu slovenskej grafiky Ľudovíta Fullu, Martina Benku, Vincenta Hložníka, Ladislava Gudernu, Ľubomíra Kellenbergera. Ťažiskom jeho práce sa v tomto období stali návrhy na prebaly kníh a ich väzieb.
Ešte v roku 1948 inicioval v Bratislave vznik satirického a humoristického časopisu Roháč, ktorý sa však nevyhol cenzúre. Tvoril pre časopis karikatúru a satiru. Kreslil aj pre časopisy Kultúrny život, Šibeničky, Let, Dikobraz, Slobodný rozhlas, Nové slovo, Pravda, Práca, Tvorba, Život a ďalšie.
Viliam Weisskopf bol v roku 1952 vyznamenaný I. cenou za kresbu a grafiku v Súťaži 29. augusta, v roku 1955 dostal za karikatúru Atómová energia diplom a mimoriadne uznanie na Medzinárodnej výstave karikatúry v rakúskej Viedni. Cenu Cypriána Majerníka dostal v roku 1962, v roku 1964 ho ocenili vyznamenaním Za vynikajúcu prácu.
Umelec zomrel 7. decembra 1964 v Bratislave vo veku 58 rokov.
