Budapešť/Bratislava 13. júla (TASR) - Maďarský architekt, dizajnér a vynálezca hlavolamu nesúceho jeho meno "Rubikova kocka" sa v nedeľu 13. júla dožíva 70 rokov.
Deň jeho narodenia sa stal Medzinárodným dňom hlavolamov a rébusov. Ernö Rubik ako tridsaťročný vytvoril jednoduchú hračku, ktorá sa stala najpopulárnejším hlavolamom na svete a dodnes rozvíja myslenie a pamäť mnohých ľudí.
Ernö Rubik sa narodil 13. júla 1944 v maďarskej Budapešti. Otec, rodák zo slovenských Piešťan, bol strojný inžinier a významný uhorský letecký konštruktér. Matka bola spisovateľkou a veľkou milovníčkou poézie. Ernö Rubik bol šikovným študentom, ktorého zaujímal vesmír, technika a geometria. S výborným prospechom vyštudoval architektúru a interiérové dizajnérstvo. Začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia pôsobil Rubik ako lektor na Umelecko-priemyselnej akadémii v Budapešti, kde prednášal o konštrukcii a kombinatorike tvarov a častí. Svojich študentov učil vnímať geometriu priestorovo, pričom na vizualizáciu používal trojrozmerné modely zhotovené z papiera, lepenky alebo dreva. V tomto čase sa zrejme začal zamýšľať nad vytvorením kocky, ktorá neskôr dobyla celý svet.
Budovu budapeštianskeho Patentového úradu navštívil Ernö Rubik 30. januára 1975. V tento deň získal patent na "Magic Cube" - kocku zostavenú z farebných štvorcov, ktorú možno otáčať okolo troch osí, čím je možné dosiahnuť až štyridsaťtri miliárd farebných kombinácií. Cieľom je poskladať kocku tak, aby každá z jej šiestich strán mala jednu farbu. Existuje obrovské množstvo spôsobov jej skladania a kocka nikdy nemôže byť premiešaná tak, aby sa nedala poskladať.
Magická kocka
Po krátkom čase Ernö Rubik kocku premenoval z Magickej na Rubikovu a plastový farebný hlavolam sa začal predávať. Popularitu v Maďarsku a okolí si kocka získala rekordnou rýchlosťou, avšak kvôli železnej opone sa nedarilo rozšíriť predaj na západný trh. Prvé Rubikove kocky určené pre západné krajiny boli z Maďarska distribuované až v roku 1980, o dva roky neskôr však podľa odhadov vlastnila populárnu kocku každá tretia domácnosť na západe. Za 365 dní sa jej predalo viac než 350 miliónov kusov.
Aj v bývalom Československu vyvolala hračka začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia šialenstvo. Dopyt niekoľkonásobne prevyšoval ponuku a z umelohmotného mechanického hlavolamu sa stal podpultový tovar. Rubikova kocka vyvolala také nadšenie, že v roku 1981 sa konali prvé majstrovstvá sveta v jej skladaní organizované Guinnessovou knihou rekordov. Víťaz ju vtedy poskladal za 22,95 sekundy. Najaktuálnejší majster sveta z roku 2013 hlavolam zložil za neuveriteľných 5,55 sekundy. Istý "najpomalší skladateľ" riešil rébus celých 26 rokov. Šesť-farebná hračka hviezdila v mnohých hudobných videách, filmoch alebo dokumentoch.
Na snímke Rubikova kocka, ktorej skladanie predstavuje návštevníkovi možnosti využitia priemyselných manipulátorov. Ilustračné fotoFoto: TASR/František Iván
Rubikovo dielo sa stalo celosvetovým hračkárskym fenoménom, ktorý dodnes zamestnáva mysle obyčajných ľudí aj vedcov. "Som nesmierne rád, že hračka rozveselila a stále teší také množstvo ľudí. Je veľmi ťažké predstaviť si ju nejako inak. Podľa mňa by to bolo zbytočné", uviedol nedávno Ernö Rubik.
