Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Propagácia na sieťach patrí v súčasnosti k hlavným marketingovým stratégiám.
Autor TASR
Bratislava 1. apríla (TASR) – Každý deň trávia mladí ľudia so stredoškolským vzdelaním vo veku 18 až 25 rokov čas na sociálnych sieťach. Podľa správcu sociálnych sietí na Masarykovej univerzite (MU) v Brne Davida Humpolíka na nich fakulty môžu nalákať až 95 percent záujemcov. Okrem bežných webových stránok sa tak Facebook (FB), Twitter či Instagram jednotlivých fakúlt stávajú samozrejmosťou. „Ak myslí fakulta svoju propagáciu vážne a svedomito, sociálnym sieťam sa nevyhne,“ povedal pre TASR Humpolík.
Podľa neho patrí dnes propagácia na sieťach k hlavným marketingovým stratégiám. „Televízne reklamy a inzeráty v novinách, letáky a plagáty sú už dávno pasé,“ uviedol Humpolík. Školy sa tak prispôsobujú zahraničným trendom, kde je komercializácia vysokoškolského vzdelania bežnou praxou. „Univerzita predáva artikel, čiže vzdelanie, rovnako ako iné komerčné subjekty. V našom prostredí to doposiaľ nebolo zvykom, pretože univerzity nie sú spoplatnené, čo je vlastne reklama sama o sebe,“ konštatovala správkyňa sociálnych sietí jednej z katedier Masarykovej univerzity Patrycja Astrid Twardovska.
Trend neobchádza ani slovenské vysoké školy. „Sociálne siete vnímame ako najaktuálnejší, najpoužívanejší a najobľúbenejší komunikačný kanál našich študentov. O tom svedčí aj to, že naša univerzitná FB stránka má 12.000 priaznivcov a ich počet ustavične narastá,“ povedala pre TASR vedúca oddelenia vzťahov s verejnosťou Univerzity Komenského (UK) Andrea Földváryová.
Samotná stránka na Facebooku však nestačí, rozhodujúci je aj obsah. „Prostredníctvom Facebooku UK komunikujeme pozvánky na podujatia, informujeme o aktivitách pedagógov, študentov i absolventov, predstavujeme články z univerzitného časopisu a fotografie,“ uviedla Földváryová.
Dojem oficiality však môže študentov od sledovania týchto stránok odrádzať. „Informácie o fungovaní katedry sú samy o sebe nudné, takže ich kombinujeme so zaujímavým, zábavným, ale relevantným obsahom. Tak ostáva stránka dostatočne viditeľná a k študentom sa dostanú aj tie menej atraktívne informácie,“ dodala Twardovska.
Podľa Humpolíka je podstatné, aby sociálne siete udržiavali aj jednotlivé odbory, a to najmä humanitného zamerania, o ktorých sa študenti dozvedajú ťažšie. „Účinnosť sietí si monitorujeme. Napríklad na poslednom dni otvorených dverí osem z desiatich ľudí v dotazníku uviedlo, že sa o akcii dozvedeli cez Facebook,“ doplnil Humpolík.
Aj študenti si môžu na univerzite vyskúšať túto formu marketingu, ktorá ich nič nestojí. Pri mediálnych odboroch sa navyše stáva praktickou formou štúdia. „S naším projektom Obzory si navzájom zdieľame udalosti s inými lokálnymi akciami. Mediálny sponzoring napríklad zahrňuje aj vzájomné zdieľanie našich stránok, čím sa podporuje prílev fanúšikov,“ povedala pre TASR vedúca projektu študentského kina na MU Petra Fujdlová. Po mesiaci od založenia má ich projekt 400 fanúšikov. „Dnes môžeme predpokladať, že vysokej návštevnosti našich akcií vďačíme práve zdieľaním udalosti na Facebooku,“ uzavrela Fujdlová.
Podľa neho patrí dnes propagácia na sieťach k hlavným marketingovým stratégiám. „Televízne reklamy a inzeráty v novinách, letáky a plagáty sú už dávno pasé,“ uviedol Humpolík. Školy sa tak prispôsobujú zahraničným trendom, kde je komercializácia vysokoškolského vzdelania bežnou praxou. „Univerzita predáva artikel, čiže vzdelanie, rovnako ako iné komerčné subjekty. V našom prostredí to doposiaľ nebolo zvykom, pretože univerzity nie sú spoplatnené, čo je vlastne reklama sama o sebe,“ konštatovala správkyňa sociálnych sietí jednej z katedier Masarykovej univerzity Patrycja Astrid Twardovska.
Trend neobchádza ani slovenské vysoké školy. „Sociálne siete vnímame ako najaktuálnejší, najpoužívanejší a najobľúbenejší komunikačný kanál našich študentov. O tom svedčí aj to, že naša univerzitná FB stránka má 12.000 priaznivcov a ich počet ustavične narastá,“ povedala pre TASR vedúca oddelenia vzťahov s verejnosťou Univerzity Komenského (UK) Andrea Földváryová.
Samotná stránka na Facebooku však nestačí, rozhodujúci je aj obsah. „Prostredníctvom Facebooku UK komunikujeme pozvánky na podujatia, informujeme o aktivitách pedagógov, študentov i absolventov, predstavujeme články z univerzitného časopisu a fotografie,“ uviedla Földváryová.
Dojem oficiality však môže študentov od sledovania týchto stránok odrádzať. „Informácie o fungovaní katedry sú samy o sebe nudné, takže ich kombinujeme so zaujímavým, zábavným, ale relevantným obsahom. Tak ostáva stránka dostatočne viditeľná a k študentom sa dostanú aj tie menej atraktívne informácie,“ dodala Twardovska.
Podľa Humpolíka je podstatné, aby sociálne siete udržiavali aj jednotlivé odbory, a to najmä humanitného zamerania, o ktorých sa študenti dozvedajú ťažšie. „Účinnosť sietí si monitorujeme. Napríklad na poslednom dni otvorených dverí osem z desiatich ľudí v dotazníku uviedlo, že sa o akcii dozvedeli cez Facebook,“ doplnil Humpolík.
Aj študenti si môžu na univerzite vyskúšať túto formu marketingu, ktorá ich nič nestojí. Pri mediálnych odboroch sa navyše stáva praktickou formou štúdia. „S naším projektom Obzory si navzájom zdieľame udalosti s inými lokálnymi akciami. Mediálny sponzoring napríklad zahrňuje aj vzájomné zdieľanie našich stránok, čím sa podporuje prílev fanúšikov,“ povedala pre TASR vedúca projektu študentského kina na MU Petra Fujdlová. Po mesiaci od založenia má ich projekt 400 fanúšikov. „Dnes môžeme predpokladať, že vysokej návštevnosti našich akcií vďačíme práve zdieľaním udalosti na Facebooku,“ uzavrela Fujdlová.
