Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Čestný titul doctor honoris causa UMB mu bol udelený 7. septembra 2004.
Autor TASR
Banská Bystrica 30. marca (TASR) – Vo veku 92 rokov zomrel v stredu 29. marca významný slovenský literárny vedec, univerzitný profesor a doctor honoris causa Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici Zdenko Kasáč. TASR o tom dnes informoval Ivan Očenáš, prodekan pre pedagogickú činnosť Filozofickej fakulty UMB.
Profesor Kasáč sa narodil 15. augusta 1924 v Poltári. Študoval na gymnáziách v Lučenci a Tisovci (1935–43), na Právnickej fakulte (1943-44), neskôr študoval slovenčinu, filozofiu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (1945-49). Pôsobil ako učiteľ na meštianskej škole vo Fiľakove (1945) a počas štúdia aj ako tlačový referent a neskôr prednosta kabinetu Povereníctva zdravotníctva v Bratislave (1948-50). Ako profesor na gymnáziu v Lučenci pôsobil v roku 1950.
Po absolvovaní základnej vojenskej služby bol profesorom na Vyššej hospodárskej škole v Banskej Bystrici (1952-53) a tiež riaditeľom Jedenásťročnej strednej školy v Žarnovici (1953-55), krajským školským inšpektorom (1955-58) na Odbore školstva Krajského národného výboru v Banskej Bystrici.
Podľa Očenáša prednášal slovenskú literatúru 20. storočia na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici (1958-80, 1983-90), kde v rokoch 1960 až 1968 vykonával zároveň funkciu prodekana. Medzitým pôsobil ako lektor slovenského jazyka v Inštitúte slovanských štúdií na univerzite v Štrasburgu (1980-83). Vedeckú hodnosť kandidát vied o umení získal v roku 1966. V roku 1968 získal akademický titul doktor filozofie a v roku 1969 sa habilitoval na docenta teórie a dejín slovenskej literatúry. V roku 1980 získal hodnosť profesora teórie a dejín slovenskej literatúry. Čestný titul doctor honoris causa UMB mu bol udelený 7. septembra 2004.
"Literárne bol činný od roku 1941, publikoval stovky recenzií, kritík, statí a štúdií o vychádzajúcich knihách, najmä básnických. V 60. rokoch sa začal zaoberať poéziou protifašistického odboja publikovanou v čase druhej svetovej vojny a počas SNP. Výsledky výskumu zhrnul do monografie Slovenská poézia protifašistického odboja 1938-1945 (1974). Napísal Dejiny slovenskej literatúry 5 (1984). Spoločne s A. Baginom pripravil vysokoškolskú učebnicu Dejiny slovenskej literatúry 3, 1918-1945 (1986). Prehľad o disidentských a exilových spisovateľoch po roku 1945 podal v práci Dotvárame obraz národnej literatúry (1991). Bol autorom viacerých metodických príručiek pre stredoškolských profesorov slovenčiny, spoluautorom študijného materiálu Z kultúrnych dejín Slovenska (1998), zostavovateľom zborníka Anton Prídavok (1974) a viacerých antológií (V čase zbraní, 1964; Slnovraty, 1974; V zápasoch a premenách, 1977; Antológia slovenskej literatúry 20. storočia, 1985 a pod.). Zostavil a štúdiami doplnil výbery z básnickej tvorby Š. A. Brezányho, T. H. Florina, F. Kráľa, M. Krna, A. Pockodyho, J. Raka a slovenskej nadrealistickej poézie. Bol spoluautorom učebníc literatúry pre rozličné typy stredných škôl," uviedol prodekan pre pedagogickú činnosť Filozofickej fakulty UMB Ivan Očenáš.
Profesor Kasáč sa narodil 15. augusta 1924 v Poltári. Študoval na gymnáziách v Lučenci a Tisovci (1935–43), na Právnickej fakulte (1943-44), neskôr študoval slovenčinu, filozofiu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (1945-49). Pôsobil ako učiteľ na meštianskej škole vo Fiľakove (1945) a počas štúdia aj ako tlačový referent a neskôr prednosta kabinetu Povereníctva zdravotníctva v Bratislave (1948-50). Ako profesor na gymnáziu v Lučenci pôsobil v roku 1950.
Po absolvovaní základnej vojenskej služby bol profesorom na Vyššej hospodárskej škole v Banskej Bystrici (1952-53) a tiež riaditeľom Jedenásťročnej strednej školy v Žarnovici (1953-55), krajským školským inšpektorom (1955-58) na Odbore školstva Krajského národného výboru v Banskej Bystrici.
Podľa Očenáša prednášal slovenskú literatúru 20. storočia na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici (1958-80, 1983-90), kde v rokoch 1960 až 1968 vykonával zároveň funkciu prodekana. Medzitým pôsobil ako lektor slovenského jazyka v Inštitúte slovanských štúdií na univerzite v Štrasburgu (1980-83). Vedeckú hodnosť kandidát vied o umení získal v roku 1966. V roku 1968 získal akademický titul doktor filozofie a v roku 1969 sa habilitoval na docenta teórie a dejín slovenskej literatúry. V roku 1980 získal hodnosť profesora teórie a dejín slovenskej literatúry. Čestný titul doctor honoris causa UMB mu bol udelený 7. septembra 2004.
"Literárne bol činný od roku 1941, publikoval stovky recenzií, kritík, statí a štúdií o vychádzajúcich knihách, najmä básnických. V 60. rokoch sa začal zaoberať poéziou protifašistického odboja publikovanou v čase druhej svetovej vojny a počas SNP. Výsledky výskumu zhrnul do monografie Slovenská poézia protifašistického odboja 1938-1945 (1974). Napísal Dejiny slovenskej literatúry 5 (1984). Spoločne s A. Baginom pripravil vysokoškolskú učebnicu Dejiny slovenskej literatúry 3, 1918-1945 (1986). Prehľad o disidentských a exilových spisovateľoch po roku 1945 podal v práci Dotvárame obraz národnej literatúry (1991). Bol autorom viacerých metodických príručiek pre stredoškolských profesorov slovenčiny, spoluautorom študijného materiálu Z kultúrnych dejín Slovenska (1998), zostavovateľom zborníka Anton Prídavok (1974) a viacerých antológií (V čase zbraní, 1964; Slnovraty, 1974; V zápasoch a premenách, 1977; Antológia slovenskej literatúry 20. storočia, 1985 a pod.). Zostavil a štúdiami doplnil výbery z básnickej tvorby Š. A. Brezányho, T. H. Florina, F. Kráľa, M. Krna, A. Pockodyho, J. Raka a slovenskej nadrealistickej poézie. Bol spoluautorom učebníc literatúry pre rozličné typy stredných škôl," uviedol prodekan pre pedagogickú činnosť Filozofickej fakulty UMB Ivan Očenáš.
