Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 22. november 2024Meniny má Cecília
< sekcia

Tromfom bratislavských ME sú diváci, ďalšie možno v roku 2020

Na snímke predseda Oganizačného výboru ISU ME 2016 Martin Letenay. Foto: TASR - Pavel Neubauer

Spätná väzba organizátorom od ISU, samotných krasokorčuliarov i návštevníkov vystavila OV vysvedčenie na jednotku.

Bratislava 31. januára (TASR) - Ešte pred záverečnou gala exhibíciou bratislavských 79. majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní zbilancoval v nedeľu predseda organizačného výboru (OV) Martin Letenay celý šampionát. Keďže Medzinárodná korčuliarska únia (ISU) vystavila organizátorom výborné hodnotenie, bilancovalo sa na stretnutí s médiami v pozitívnom duchu.

Spätná väzba organizátorom od ISU, samotných krasokorčuliarov i návštevníkov vystavila OV vysvedčenie na jednotku. Výborná návštevnosť a úspešné organizačné zvládnutie náročnej logistiky šampionátu preto logicky priniesli aj otázku, či si Bratislava trúfne aj na usporiadanie svetového šampionátu. "Na otázku, či tu budú aj majstrovstvá sveta, záväzne ešte odpovedať neviem. Môžem povedať, že tá možnosť je otvorená. Včera (sobota-pozn.) sme mali poslednú formálnu schôdzku s funkcionármi ISU, ktorí nám poďakovali a pochválili nás. Povedali nám, že sme všetko zvládli na jednotku, a že to zanesú aj do oficiálnych reportov pre ISU. Tie bude výrazne ovplyvňovať ich rozhodovanie o akýchkoľvek našich prihláškach na ďalšie takéto veľké podujatie ISU. Jednoducho povedané, ak budeme mať záujem organizovať ďalšie veľké podujatie, ako napríklad majstrovstvá Európy či sveta, ISU nám dala zelenú," skonštatoval Letenay, podľa ktorého by sa tak najskôr mohlo stať už o päť rokov: "Otázna je reálnosť času. Treba nechať nejaký čas na zmenu cyklu, pretože nie sme jediný záujemca, aj ostatné krajiny a kontinenty budú mať samozrejme záujem. Keďže v roku 2019 sú na tomto štadióne opäť hokejové MS, veľmi pracovne môžeme uvažovať o rok dva potom, čiže na roky 2020 či 2021 nad majstrovstvami sveta. Svet bude naša ambícia, keďže rozdiel medzi ME a MS v zásade nie je veľký a celá infraštruktúra a organizácia sú podobné. Svet je možno o nejakých 20 až 25 percent väčšia operácia. Teraz sme ukázali, že to vieme zorganizovať, pri všetkej skromnosti, dobre. Spätná väzba bola mimoriadne pozitívna."

Jednoznačným tromfom šampionátu na ZŠ Ondreja Nepelu boli fantastickí diváci. "Veľmi pozitívne boli samozrejme reakcie na bratislavské a slovenské publikum, všetci hovorili, že to naposledy zažili v Kanade. Málokde na svete je takéto žičlivé publikum, ktoré nefandí iba svojim, ale krasokorčuľovaniu ako takému. Toto je dôležitá informácia pre ISU, že vidí, že je tu krasokorčuľovanie ako produkt, ktorý je predateľný, diváci o neho majú záujem a funguje aj športová stránka a televízny prenos. Ak všetky tieto tri veci fungujú, tak všetci sú spokojní a myslím si, že naše možnosti sú otvorené," povedal muž zodpovedný za hladký organizačný priebeh najvýznamnejšieho športového podujatia na Slovensku v roku 2016.

Na snímke zľava druhí Nemci Aľona Savčenková a Bruno Massot, víťazi Tatiana Volosožarová a Maxim Traňkov z Ruska a tretí reprezentanti Ruska Jevgenija Tarasovová, Vladimir Morozov v súťaži športových dvojíc na majstrovstvách Európy v krasokorčuľovaní v Bratislave 30. januára 2016
Foto: TASR - Michal Svítok


Jedným z najemotívnejších momentov celých ME bola rozlúčka s kariérou Francúza Florenta Amodia. Brazílsky rodák skončil štvrtý a pri ďakovačke mu celá hala pripravila "standing ovations". "Najsilnejší moment pre mňa boli diváci. Ten moment, keď Florent Amodio skončil voľné jazdy a po jeho poslednej súťažnej v kariére ďakoval publiku. Bol na kolenách a ja som zostal úplne meravý, keďže všetci stáli a bol obrovský potlesk pri standing ovations. To som naozaj na krasokorčuľovaní ešte nikdy nezažil," opísal Letenay, pre ktorého bol najnáročnejšou chvíľou zvládnutie prvého súťažného dňa v stredu 27. januára: "Ťažko povedať, kedy boli najťažšie chvíle. Celá operácia prebiehala hladko. Boli sme pripravení. Možno najťažší bol prvý súťažný deň. Vtedy sa už ide 'naostro' a na kamery. V našom prípade to bolo o to náročnejšie, že v stredu sme tu mali deti, dôchodcov a skupiny. Odhadom sa nám tu prestriedalo cez 6000 detí. Vtedy sme mali najmenšiu dušičku, ale správali sa mimoriadne disciplinovane a boli sme absolútne prekvapení, aké úžasné publikum boli aj malé deti, keďže sme tu mali aj materské školy. Nezaváhali sme a ďalšie dni sme už išli v rozbehnutej mašine."

Šampionát s najväčšou pravdepodobnosťou skončí aj finančným ziskom, najmä vďaka predaju vstupeniek. "Budeme potrebovať ešte pár dní až týždňov, aby sme spočítali všetky rozpočty. Ale príjem zo vstupeniek bude pravdepodobne veľmi dobrý, pretože sme halu vypredali na dva dni a predchádzajúce dni streda, štvrtok a piatok boli tiež veľmi dobré. Príjem zo vstupeniek je teda nad očakávanie dobrý. Ale je tu množstvo variabilných nákladov ako kúrenie či dĺžka osvetlenia. Predpokladáme však, že šampionát ziskový bude, otázka je nakoľko," vysvetlil Letenay.

Na snímke slovenská krasokorčuliarka Nicole Rajičová počas krátkeho programu žien na ME v krasokorčuľovaní 27. januára 2016 v Bratislave.
Foto: TASR - Pavel Neubauer


Zisk z ME by mal podporiť na Slovensku práve mládežnícku základňu tohto športu, ktorý pod Tatrami preslávili mená ako Karol Divín, Ondrej Nepela či Jozef Sabovčík. "Tie peniaze pôjdu na zväz, bude to príjem Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu. A chceme ich potom prioritne v ďalších rokoch využiť na rozvoj talentovanej mládeže a podporu reprezentácie, aby sme tie peniaze neprejedli nezmyselne jednorázovo. Skúsime urobiť rozvojové projekty, tréningové kempy, zavolať sem skúsených trénerov na komplexnejší program prípravy. Keď sa pozriete na našich reprezentantov, tak všetci trénujú v zahraničí. A ak budú nejaké zdroje, tak sa pokúsime, aby naše deti a mladí juniori nemuseli utekať trénovať do zahraničia, ale vytvoriť im podmienky na Slovensku," uzavrel.