Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Región slovenského hlavného mesta sa umiestnil na 6. mieste s hrubým domácim produktom (HDP) na obyvateľa vo výške 184 % priemeru Únie.
Autor TASR
Bratislava 6. marca (TASR) - Regionálne hospodárske rozdiely pretrvávajú nielen na Slovensku, ale aj v rámci Európskej únie (EÚ). Vyplýva to z aktuálnej analýzy Slovenskej sporiteľne, ktorú zostavila na základe údajov štatistického úradu Eurostat. Ten zverejnil, ako sa hospodársky darilo jednotlivým regiónom EÚ v roku 2016. Región slovenského hlavného mesta sa umiestnil na 6. mieste s hrubým domácim produktom (HDP) na obyvateľa vo výške 184 % priemeru Únie.
Eurostat pri porovnávaní jednotlivých krajín použil ukazovateľ HDP na obyvateľa meraný v parite kúpnej sily. "Celkovo boli aj v roku 2016 regionálne rozdiely v EÚ veľmi výrazné, podobne ako aj v predchádzajúcich rokoch," skonštatovala analytička sporiteľne Katarína Muchová. Zatiaľ čo bulharský región Severozapaden v roku 2016 dosahoval len 29 % priemeru EÚ, v centrálnom Londýne HDP na obyvateľa vzrástol na 611 % priemeru EÚ. "Rozdiel medzi produkčne najchudobnejším a najbohatším regiónom sa v roku 2016 ešte zvýraznil," doplnila Muchová.
Región Bratislavy sa umiestnil na 6. mieste a predbehol aj Prahu či Île de France - Paríž. Ostatné regióny Slovenska však na tom boli horšie. "Okrem Bratislavy zvyšné regióny na Slovensku boli pod priemerom EÚ a s výnimkou západného Slovenska si oproti roku 2015 nepolepšili," priblížila Muchová. Najhoršie dopadlo východné Slovensko s HDP na obyvateľa na úrovni iba 53 % priemeru EÚ.
Z analýzy sporiteľne však vyplýva, že od vstupu Slovenska do Únie sa HDP na obyvateľa zvýšil vo všetkých slovenských regiónoch. "Nedialo sa to rovnomerne a regionálne rozdiely pretrvali, dokonca sa rozšírili. Najmä rozdiel medzi Bratislavským krajom a východným Slovenskom sa od roku 2004 zväčšil," podotkla Muchová. Pri vstupe SR do Únie mal totiž Bratislavský kraj 3,1-násobne vyšší HDP oproti východu krajiny, avšak v roku 2016 bol tento rozdiel až 3,5-násobný.
V niektorých prípadoch však regióny EÚ môžu v skutočnosti dosiahnuť aj vyšší hospodársky rast. "HDP na obyvateľa nezohľadňuje, koľko ľudí v danom regióne reálne býva a koľko dochádza za prácou. Taktiež sídla medzinárodných spoločností, ktoré sa v regiónoch nachádzajú, nemusia svoju celú produkciu aj v danom regióne míňať. Tak je to aj v prípade Bratislavy a mnohých iných veľkých miest v Európe," upozornila Muchová. Zároveň dodala, že HDP na obyvateľa hovorí o ekonomickej produkcii, nevypovedá však o príjme pre domácnosti v danom regióne či v krajine.
Eurostat pri porovnávaní jednotlivých krajín použil ukazovateľ HDP na obyvateľa meraný v parite kúpnej sily. "Celkovo boli aj v roku 2016 regionálne rozdiely v EÚ veľmi výrazné, podobne ako aj v predchádzajúcich rokoch," skonštatovala analytička sporiteľne Katarína Muchová. Zatiaľ čo bulharský región Severozapaden v roku 2016 dosahoval len 29 % priemeru EÚ, v centrálnom Londýne HDP na obyvateľa vzrástol na 611 % priemeru EÚ. "Rozdiel medzi produkčne najchudobnejším a najbohatším regiónom sa v roku 2016 ešte zvýraznil," doplnila Muchová.
Región Bratislavy sa umiestnil na 6. mieste a predbehol aj Prahu či Île de France - Paríž. Ostatné regióny Slovenska však na tom boli horšie. "Okrem Bratislavy zvyšné regióny na Slovensku boli pod priemerom EÚ a s výnimkou západného Slovenska si oproti roku 2015 nepolepšili," priblížila Muchová. Najhoršie dopadlo východné Slovensko s HDP na obyvateľa na úrovni iba 53 % priemeru EÚ.
Z analýzy sporiteľne však vyplýva, že od vstupu Slovenska do Únie sa HDP na obyvateľa zvýšil vo všetkých slovenských regiónoch. "Nedialo sa to rovnomerne a regionálne rozdiely pretrvali, dokonca sa rozšírili. Najmä rozdiel medzi Bratislavským krajom a východným Slovenskom sa od roku 2004 zväčšil," podotkla Muchová. Pri vstupe SR do Únie mal totiž Bratislavský kraj 3,1-násobne vyšší HDP oproti východu krajiny, avšak v roku 2016 bol tento rozdiel až 3,5-násobný.
V niektorých prípadoch však regióny EÚ môžu v skutočnosti dosiahnuť aj vyšší hospodársky rast. "HDP na obyvateľa nezohľadňuje, koľko ľudí v danom regióne reálne býva a koľko dochádza za prácou. Taktiež sídla medzinárodných spoločností, ktoré sa v regiónoch nachádzajú, nemusia svoju celú produkciu aj v danom regióne míňať. Tak je to aj v prípade Bratislavy a mnohých iných veľkých miest v Európe," upozornila Muchová. Zároveň dodala, že HDP na obyvateľa hovorí o ekonomickej produkcii, nevypovedá však o príjme pre domácnosti v danom regióne či v krajine.
