V relácii Mesiac v Bratislave spravodajskej televízie Tablet.TV diskutovali o rozpočte mesta poslanci bratislavského mestského zastupiteľstva Monika Debnárová a Ján Buocik.
Autor Tablet.TV
Bratislava 4. apríla (TASR) – Dobré ekonomické časy a zvýšené daňové príjmy umožňujú hlavnému mestu v roku 2019 hospodáriť s historicky najvyšším rozpočtom, netreba však zabúdať na to, že väčšie zdroje budú pokrývať aj zvýšené náklady, ktoré Bratislava, podobne ako iné samosprávy, má v súvislosti s legislatívnymi opatreniami smerujúcimi k rastu platov.
V diskusii Mesiac v Bratislave spravodajskej televízie Tablet.TV na to upozornili poslanci bratislavského mestského zastupiteľstva (MsZ) Monika Debnárová a Ján Buocik, pôsobiaci i v mestskej finančnej komisii.
Podpredseda tejto komisie priznal, že zostavovať hospodárenie s očakávaným príjmom 489 miliónov eur je určite jednoduchšie, ako to bolo iba pár rokov dozadu, keď bola k dispozícii polovica tejto sumy. "Nemožno však za tým vidieť iba nárast peňazí pre rozvojové projekty, ale napríklad aj milióny, ktoré bude potrebné vynaložiť na zákonnú valorizáciu platov zamestnancov mesta, mestských firiem a príspevkových organizácií či školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti magistrátu," upozornil Buocik. Poukázal i na to, že mesto zvýšenými príjmami musí dobiehať deficity z minulých rokov. "Ak si napríklad vezmeme oblasť verejnej dopravy, kde o 13 miliónov narástol rozpočet pre Dopravný podnik Bratislava (DPB), musíme povedať, že polovica tejto sumy pôjde na valorizáciu platov a ďalšia na dofinancovanie straty z predchádzajúcich rokov, keď musel DPB pristúpiť k nárastu mzdových nákladov. Inú možnosť nemal, keďže musel riešiť akútny problém s nedostatočným počtom šoférov," ozrejmil.
Debnárová oceňuje, že rozpočet okrem zabezpečenia základných potrieb mesta reflektuje na požiadavku výraznejších investícií do oblastí, ktoré verejnosť vníma ako podfinancované – okrem dopravy sa to týka oblasti údržby verejných priestorov, starostlivosti o zeleň a najmä bezpečnosti. "O milión tristotisíc eur sa zvyšuje príspevok pre mestskú políciu, veľmi oceňujem aj investíciu do rozšírenia kamerového systému, ktorý pomáha zvyšovať bezpečnosť a prevenciu,“ zdôraznila.
Obaja pozitívne hodnotia i zostavenie rozpočtu z hľadiska súladu celomestských potrieb a požiadaviek, ktoré vychádzajú z konkrétnych podmienok v jednotlivých mestských častiach. Buocik verí, že postupom času systém investícií vo forme poslaneckých priorít nahradí koncepčný prístup mesta k systematickej obnove a údržbe. "Podľa môjho názoru bude mesto dobre fungovať vtedy, keď mestský poslanec nebude musieť bojovať za to, aby bol nejaký chodník opravený, ale bude vidieť, že sa na to pamätá v logicky zostavenom harmonograme opráv," povedal.
Debnárová pripomenula, že rozpočet ráta s pokračovaním rozbehnutých investičných projektov, vytvára i priestor na spustenie nových. Teší sa, že sa veľká pozornosť venuje i rozvoju cyklotrás, ale aj využitiu potenciálu koľajovej a električkovej dopravy. "Ráta sa i s možnosťou úveru, práve na tie projekty, ktoré je potrebné zrealizovať," dodala.
Výzvou pre Bratislavu podľa poslancov stále ostáva znižovanie zadlženosti. "Keďže sa zvyšujú príjmy, účtovnou optikou pomeru aktív a pasív zadlženie klesá, v nominálnom vyjadrení však stále stúpa," podotkol Buocik, upozorňujúc v tejto súvislosti opäť na príklade DPB a nevyhnutnej modernizácie vozového parku. "My len v tomto roku potrebujeme približne 12 miliónov eur na výmenu 35 autobusov, ktoré majú 25 rokov a viac a sú naozaj až za hranicou životnosti. Autobusy budeme potrebovať o to viac, že bude nutné zabezpečiť náhradnú dopravu počas plánovanej opravy karloveskej radiály," zvýraznil.
Konštatuje zároveň, že koncepčným riešením do budúcnosti ostáva celková zmena systému financovania hlavného mesta. Verí, že po budúcoročných parlamentných voľbách sa nezáväzné proklamácie o oprávnenosti tejto požiadavky zmenia na prijatie reálnych legislatívnych zmien.
V diskusii Mesiac v Bratislave spravodajskej televízie Tablet.TV na to upozornili poslanci bratislavského mestského zastupiteľstva (MsZ) Monika Debnárová a Ján Buocik, pôsobiaci i v mestskej finančnej komisii.
Podpredseda tejto komisie priznal, že zostavovať hospodárenie s očakávaným príjmom 489 miliónov eur je určite jednoduchšie, ako to bolo iba pár rokov dozadu, keď bola k dispozícii polovica tejto sumy. "Nemožno však za tým vidieť iba nárast peňazí pre rozvojové projekty, ale napríklad aj milióny, ktoré bude potrebné vynaložiť na zákonnú valorizáciu platov zamestnancov mesta, mestských firiem a príspevkových organizácií či školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti magistrátu," upozornil Buocik. Poukázal i na to, že mesto zvýšenými príjmami musí dobiehať deficity z minulých rokov. "Ak si napríklad vezmeme oblasť verejnej dopravy, kde o 13 miliónov narástol rozpočet pre Dopravný podnik Bratislava (DPB), musíme povedať, že polovica tejto sumy pôjde na valorizáciu platov a ďalšia na dofinancovanie straty z predchádzajúcich rokov, keď musel DPB pristúpiť k nárastu mzdových nákladov. Inú možnosť nemal, keďže musel riešiť akútny problém s nedostatočným počtom šoférov," ozrejmil.
Debnárová oceňuje, že rozpočet okrem zabezpečenia základných potrieb mesta reflektuje na požiadavku výraznejších investícií do oblastí, ktoré verejnosť vníma ako podfinancované – okrem dopravy sa to týka oblasti údržby verejných priestorov, starostlivosti o zeleň a najmä bezpečnosti. "O milión tristotisíc eur sa zvyšuje príspevok pre mestskú políciu, veľmi oceňujem aj investíciu do rozšírenia kamerového systému, ktorý pomáha zvyšovať bezpečnosť a prevenciu,“ zdôraznila.
Obaja pozitívne hodnotia i zostavenie rozpočtu z hľadiska súladu celomestských potrieb a požiadaviek, ktoré vychádzajú z konkrétnych podmienok v jednotlivých mestských častiach. Buocik verí, že postupom času systém investícií vo forme poslaneckých priorít nahradí koncepčný prístup mesta k systematickej obnove a údržbe. "Podľa môjho názoru bude mesto dobre fungovať vtedy, keď mestský poslanec nebude musieť bojovať za to, aby bol nejaký chodník opravený, ale bude vidieť, že sa na to pamätá v logicky zostavenom harmonograme opráv," povedal.
Debnárová pripomenula, že rozpočet ráta s pokračovaním rozbehnutých investičných projektov, vytvára i priestor na spustenie nových. Teší sa, že sa veľká pozornosť venuje i rozvoju cyklotrás, ale aj využitiu potenciálu koľajovej a električkovej dopravy. "Ráta sa i s možnosťou úveru, práve na tie projekty, ktoré je potrebné zrealizovať," dodala.
Výzvou pre Bratislavu podľa poslancov stále ostáva znižovanie zadlženosti. "Keďže sa zvyšujú príjmy, účtovnou optikou pomeru aktív a pasív zadlženie klesá, v nominálnom vyjadrení však stále stúpa," podotkol Buocik, upozorňujúc v tejto súvislosti opäť na príklade DPB a nevyhnutnej modernizácie vozového parku. "My len v tomto roku potrebujeme približne 12 miliónov eur na výmenu 35 autobusov, ktoré majú 25 rokov a viac a sú naozaj až za hranicou životnosti. Autobusy budeme potrebovať o to viac, že bude nutné zabezpečiť náhradnú dopravu počas plánovanej opravy karloveskej radiály," zvýraznil.
Konštatuje zároveň, že koncepčným riešením do budúcnosti ostáva celková zmena systému financovania hlavného mesta. Verí, že po budúcoročných parlamentných voľbách sa nezáväzné proklamácie o oprávnenosti tejto požiadavky zmenia na prijatie reálnych legislatívnych zmien.