Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Organizácie to uviedli vo vyhlásení, ktorým reagujú na prípravu zásadného dokumentu o komasácii pôdy, ktorá má zahŕňať tisícky katastrálnych území.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 20. februára (TASR) – Vykonávanie pozemkových úprav ako prioritu vlády aj transparentnú klasifikáciu a výber katastrálnych území, kde tieto úpravy budú, očakávajú Komora pozemkových úprav SR, Zamestnávateľský zväz geodézie a kartografie, Komora geodetov a kartografov a Slovenská spoločnosť geodetov a kartografov. V stredu o tom informovali médiá.
Organizácie to uviedli vo vyhlásení, ktorým reagujú na prípravu zásadného dokumentu o komasácii pôdy, ktorá má zahŕňať tisícky katastrálnych území. Avizovali to minulý štvrtok (14. 2.) premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) a šéfka agrorezortu Gabriela Matečná (SNS). Predstavitelia geodetov a kartografov ďalej očakávajú na personálne a organizačné zabezpečenie štátnej správy, ktorá plní funkciu správneho orgánu v pozemkových úpravách a legislatívne a technické nastavenie. Zároveň zdôraznili, že budú sledovať realizovanie deklarovaných krokov v praxi.
Podľa predsedu Komory pozemkových úprav SR Vladimíra Uhlíka treba urobiť úpravy v praxi a aby boli úspešné, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR musí pripraviť klasifikáciu území a vláda vyčleniť financie v rozpočte. Pripomenul, že na Slovensku sa pozemkové úpravy začali v roku 2003 a skončili sa v roku 2009. V decembri 2018 bolo zrušené verejné obstarávanie na 168 katastrálnych území zo strany Úradu pre verejné obstarávanie. „MPRV SR sa ako obstarávateľ odvolalo a proces pokračuje ďalej,“ priblížil Uhlík s tým, že treba aj určiť priority pozemkových úprav.
Člen predstavenstva Zamestnávateľského zväzu geodézie a kartografie Jozef Kožár zdôraznil, že pozemkové úpravy sú nadrezortnou témou a týkajú sa napríklad výstavby diaľnic, zadržiavania vody v krajine či vlastníctva pôdy. Odhadol, že tento proces by si vyžiadal 900 miliónov, čo by bolo asi 30 miliónov eur ročne a čas 30 rokov.
Bežný vlastník pozemkov by uvítal, keby sa pozemkové úpravy uskutočnili. Umožnilo by mu to plný výkon vlastníckeho práva, teda predať, kúpiť či prenajať pozemok, uviedla pre TASR podpredsedníčka Slovenskej spoločnosti geodetov a kartografov Ľubica Hudecová. „Ak má byť efekt pozemkových ústav plnohodnotný, pretože je to široký a celospoločenský problém, tak treba zmenu ďalších zákonov, napríklad zákon o nájme pozemkov,“ povedala.
„Úrad v danej veci vydal rozhodnutie na prvom stupni, no voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie. Vo veci tak rozhodne Rada úradu, dovtedy nie je možné sa k tejto veci vyjadrovať,“ reagovala hovorkyňa ÚVO Jana Zvončeková k téme odvolania sa MPRV SR voči rozhodnutiu úradu o verejnom obstaraní pozemkových úprav v regiónoch. Odvolacie konanie sa začalo v decembri 2018. Rozhodnutím úrad podľa zákona o verejnom obstarávaní nariadil zrušiť použitý postup zadávania zákazky, uvádza sa v informácii o začatí odvolacieho konania vo Vestníku úradu.
Organizácie to uviedli vo vyhlásení, ktorým reagujú na prípravu zásadného dokumentu o komasácii pôdy, ktorá má zahŕňať tisícky katastrálnych území. Avizovali to minulý štvrtok (14. 2.) premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) a šéfka agrorezortu Gabriela Matečná (SNS). Predstavitelia geodetov a kartografov ďalej očakávajú na personálne a organizačné zabezpečenie štátnej správy, ktorá plní funkciu správneho orgánu v pozemkových úpravách a legislatívne a technické nastavenie. Zároveň zdôraznili, že budú sledovať realizovanie deklarovaných krokov v praxi.
Podľa predsedu Komory pozemkových úprav SR Vladimíra Uhlíka treba urobiť úpravy v praxi a aby boli úspešné, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR musí pripraviť klasifikáciu území a vláda vyčleniť financie v rozpočte. Pripomenul, že na Slovensku sa pozemkové úpravy začali v roku 2003 a skončili sa v roku 2009. V decembri 2018 bolo zrušené verejné obstarávanie na 168 katastrálnych území zo strany Úradu pre verejné obstarávanie. „MPRV SR sa ako obstarávateľ odvolalo a proces pokračuje ďalej,“ priblížil Uhlík s tým, že treba aj určiť priority pozemkových úprav.
Člen predstavenstva Zamestnávateľského zväzu geodézie a kartografie Jozef Kožár zdôraznil, že pozemkové úpravy sú nadrezortnou témou a týkajú sa napríklad výstavby diaľnic, zadržiavania vody v krajine či vlastníctva pôdy. Odhadol, že tento proces by si vyžiadal 900 miliónov, čo by bolo asi 30 miliónov eur ročne a čas 30 rokov.
Bežný vlastník pozemkov by uvítal, keby sa pozemkové úpravy uskutočnili. Umožnilo by mu to plný výkon vlastníckeho práva, teda predať, kúpiť či prenajať pozemok, uviedla pre TASR podpredsedníčka Slovenskej spoločnosti geodetov a kartografov Ľubica Hudecová. „Ak má byť efekt pozemkových ústav plnohodnotný, pretože je to široký a celospoločenský problém, tak treba zmenu ďalších zákonov, napríklad zákon o nájme pozemkov,“ povedala.
„Úrad v danej veci vydal rozhodnutie na prvom stupni, no voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie. Vo veci tak rozhodne Rada úradu, dovtedy nie je možné sa k tejto veci vyjadrovať,“ reagovala hovorkyňa ÚVO Jana Zvončeková k téme odvolania sa MPRV SR voči rozhodnutiu úradu o verejnom obstaraní pozemkových úprav v regiónoch. Odvolacie konanie sa začalo v decembri 2018. Rozhodnutím úrad podľa zákona o verejnom obstarávaní nariadil zrušiť použitý postup zadávania zákazky, uvádza sa v informácii o začatí odvolacieho konania vo Vestníku úradu.
