Bratislava 22. októbra (TASR) - Dobré ekonomické časy, ktoré žijeme v súčasnosti, sa pomaly končia. Peniaze budú drahšie, rovnako ako úvery. Táto zmena by však nemala Európsku úniu (EÚ) bolieť, pretože bude postupná a nie náhla. V rozhovore pre TASR v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky to tvrdí rakúsky ekonóm a konzultant Nenad Pacek, ktorý si myslí, že Slovensko síce má na výber, no reálne skončí v jadre únie, či sa mu to páči alebo nie.

Žijeme dobré ekonomické časy, ktoré stimulujú aj lacné peniaze. Túto politiku podporuje Európska centrálna banka extrémne nízkymi úrokmi. Všetko dobré sa však raz končí. Kedy sa podľa vás začne meniť politika lacných peňazí?

Nastane to v priebehu najbližších týždňov, maximálne dvoch mesiacov, keď ECB ohlási postupné znižovanie programu kvantitatívneho uvoľňovania. Otázne bude len, ako rýchlo skončí s tlačením dodatočnej hotovosti. Predpokladám, že by k tomu malo dôjsť v lete 2018, aby mal trh dosť času pripraviť sa na postupné zvyšovanie úrokových sadzieb od konca budúceho roka. Tento scenár sa môže posunúť o pár mesiacov, no nemám žiadnu pochybnosť o tom, že úroky porastú najneskôr od roku 2019.

Ako to ovplyvní európsku ekonomiku?

Zvyšovanie úrokov bude mierne a postupné tak, aby negatívne neovplyvnilo súkromnú spotrebu a korporátne investície. Práve tie sú v súčasnosti najvyššie za posledných desať rokov.

Čaká nás teda skôr hladké pristátie po expanzii a súčasných dobrých časoch, alebo vidíte na obzore znaky možnej väčšej krízy?

To neviem povedať. Pokiaľ by mal problém opäť prísť z finančného sektora, tak nateraz ostáva skrytý.

-V pozadí ekonomického vzostupu posledných rokov sú aj nízke a stabilné ceny energonosičov, ropy a zemného plynu. Vydrží tento vývoj?-

Myslím si, že áno. Nízke ceny ropy a zemného plynu vydržia ešte minimálne dva až tri roky. Je to dobrá správa pre vývoj inflácie na Slovensku, ale aj v iných európskych krajinách.

Tento cenový vývoj je po chuti možno v Európe, ale nie u producentských krajín. Kto na ňom profituje a kto stráca?

Európu, USA, väčšinu Áziu teší tento vývoj. Exportéri ropy a zemného plynu prežívajú ťažšie obdobie. Nielen z dôvodu, že majú nižšie príjmy z predaja týchto surovín, ale aj preto, že ich výpadok významne prehĺbil ich rozpočtové deficity najmä v rokoch 2011-2014. Krajiny v okolí Perzského zálivu sa musia uskromniť a robia to, na čo neboli zvyknuté. Mohutne škrtajú svoje výdavky.

Vo svojich vystúpeniach často hovoríte, že USA prešli od politiky energetickej nezávislosti k politike energetickej dominancie. Čo to presne znamená?

Znamená to, že cieľom ich politiky je nielen nezávislosť od dovozov energetických surovín, ale aj snaha stať sa dôležitým exportérom ropy a zemného plynu. O to im ide.

USA hľadajú nové trhy, napríklad pre svoj skvapalnený zemný plyn. Jedným z cieľov je Európa, kde má silné postavenie ruský plyn. Môžu ho nahradiť dodávky zo zámoria?

Môžu, ale nedokážu ich zabezpečiť len USA. Ruský plyn môže nahradiť len kombinovaná ponuka viacerých producentov, kde okrem USA počítam aj Katar, Austráliu, Alžírsko, ako aj ďalšie africké štáty.

To znamená, že aj ekonomické sankcie proti Rusku môžu byť v prospech týchto nových konkurentov na európskom trhu?

Áno, je to tak. Očakávam, že ekonomické sankcie proti Rusku sa tak skoro nezrušia. Najmä, ak to Američania podmieňujú ukončením ruského vplyvu na Ukrajine, s čím prezident Vladimir Putin nebude nikdy súhlasiť.

V posledných mesiacoch vidno, že sa Rusko po dlhých desaťročiach opäť snaží nadviazať úzku spoluprácu s kartelom OPEC. Čo ho k tomu vedie?

Rusko spadlo do recesie po roku 2014, keď ceny ropy klesli pod úroveň 40 dolárov za barel. V súčasnosti sa jej cena pohybuje nad úrovňou 50 dolárov a ruská ekonomika začína mierne rásť. Je to stále pod jej potenciál, no vždy lepšie, ako by mala pokračovať recesia. V Rusku budú v roku 2018 prezidentské voľby, a preto je potrebné, aby cena ropy neklesla. Na to slúži aj dohoda s krajinami OPEC, aby obmedzovali ťažbu a držali tak ropu drahšiu.

-Pred viac ako desaťročím ste ako zástupca The Economist Group viedli okrúhle stoly so slovenskou vládou a diskutovali ste o reformách a smerovaní ekonomiky. Ako sa od tých čias Slovensko zmenilo?-

Slovensko je príklad úspešného príbehu. Dokonca sa mu darí postupne presúvať zo štádia montážnej dielne ku krajine, ktorá vyváža produkciu s vysokou pridanou hodnotou. Vnímam však aj pomerne veľkú závislosť od automobilového i elektrotechnického priemyslu.

Môže to byť riziko pre Slovensko?

Do istej miery áno. Skúsme si porovnať strednú Európu s juhovýchodnou Áziou, ktorá prešla podobnou ekonomickou transformáciou skôr. Do nášho regiónu prišli zahraničné investície, ktoré priniesli kapitál, know-how, využili kvalifikovanú pracovnú silu a exportovali produkciu. V ázijských krajinách k tomu pristúpili inak a v každom odvetví vybudoval štát silnú firmu, národného šampióna. Štát tam navyše úzko spolupracoval aj so súkromným sektorom pri koordinovaní ekonomických stratégií. A tak si kladiem otázku, koľko vlastných Samsungov máme v strednej Európe? Poznáte nejaký? Ja nie. Toto je niečo, čo chýba stredoeurópskym ekonomikám. Preto by mali malé a stredné podniky, aj zo Slovenska, premýšľať globálne a ak majú produkty s vysokou pridanou hodnotou, musia s nimi ísť na svetový trh. Tak sa môžu stať väčšie a väčšie.

Pomáha Slovensku euro, ktoré má zavedené ako jediná krajina z Vyšehradskej štvorky?

Ako exportne orientovanej krajine mu euro pomáha. Jeho súčasný kurz je pre krajinu priaznivý. Celkovo som však fanúšik skôr Európskej únie ako eurozóny. Tú považujem za umelý projekt. Pre členské krajiny únie je lepšie zachovanie národných mien.

Ak ste fanúšik EÚ, ako vnímate jej súčasnú diskusiu o budúcom nastavení, viacerých rýchlostiach a jadre únie? Má k nemu patriť aj Slovensko?

Európska únia je výborná myšlienka. No mnohé politické rozhodnutia jej lídrov neboli vôbec dobré. Napríklad zavedenie eura bolo predčasné, lebo ho nepodporila potrebná fiškálna a politická integrácia. Potom aj politická reakcia na finančnú krízu v roku 2009 bola katastrofálna. Európski lídri podporili morálny hazard mnohých finančných inštitúcií na úkor obyčajných ľudí. Potom sa čudujú, prečo nastal vzostup pravicových a ľavicových politických extrémistov. Aj to je dôvod, prečo sa francúzsky prezident Emanuelle Macron v spolupráci s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovu snaží o väčšiu integráciu v rámci únie a jej posun k nadnárodnej politickej entite. Slovensko si môže vybrať, či bude jej súčasťou, alebo ostane na periférii. Vzhľadom na to, ako bude politicky a ekonomicky mocné toto jadro, pre Slovensko nie je iná reálna možnosť, ako byť jeho súčasťou, či sa mu to páči alebo nie.