Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 27. december 2024Meniny má Filoména
< sekcia

Patakyová: Tretina porušení ľudských práv sa týka zbytočných prieťahov

Na archívnej snímke verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Foto: FOTO TASR - Pavel Neubauer

Vyplýva to z výročnej správy verejnej ochrankyne práv, ktorú predložila NR SR. Vlani bolo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené v 67 prípadoch.

Bratislava 21. mája (TASR) - Podľa verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej je právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov najčastejšie porušovaným právom. Ide približne až o tretinu z celkového počtu porušení ľudských práv v roku 2017. Vyplýva to z výročnej správy verejnej ochrankyne práv, ktorú predložila NR SR. Vlani bolo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené v 67 prípadoch.

"Z našich zistení vyplynulo, že zbytočné prieťahy v konaniach sú veľmi vypuklým problémom, na čo som upozorňovala nedávno v mimoriadnej správe k reštitučným konaniam. V niektorých prípadoch je situácia kritická a ak sa neprijmú opatrenia, konania sa môžu predĺžiť až o ďalších 40 rokov," povedala Patakyová, ktorá navrhla niekoľko systémových opatrení na odstránenie nedostatkov.

Viaceré podnety prichádzajúce do Kancelárie verejného ochrancu práv poukazujú na nedostatočnú činnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí v prípadoch, kedy doplácajú na konflikt rodičov. "Dieťa je často vnímané ako objekt a nie ako subjekt trestného konania. Nemalo by však byť v pozícii, v ktorej sa cíti len ako zdroj informácií," vysvetlila Patakyová.

Nevhodné používanie donucovacích prostriedkov, umiestňovanie zadržaných osôb do ponižujúcich priestorov namiesto ciel policajného zaistenia či neprimerané policajné zásahy nie sú prijateľnými policajnými postupmi. Aj vlani sa však v praxi používali. Na prevenciu pred takýmto zlým zaobchádzaním slúži Opčný protokol k Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý ombudsmanka dlhodobo odporúča prijať. V súčasnosti ho prijalo 83 štátov sveta, Slovensko spolu s Lotyšskom patrí medzi posledné štáty Európskej únie, ktoré tak doteraz neučinili.

Okrem prijatia opčného protokolu ombudsmanka upozorňuje aj na potrebu zabezpečenia nezávislého kontrolného orgánu. "V súvislosti s efektívnou kontrolou policajných postupov ešte stále nie je splnená požiadavka nezávislosti inšpekcie, ktorá spadá pod ministerstvo vnútra. Je potrebné zaoberať sa jej zabezpečením, aby bola kontrola účinnejšia," dodala Patakyová.

Ombudsmanka vo výročnej správe poukázala na to, že po zrušení jednej základnej školy v Žiline poskytovalo mesto možnosť deťom bezplatne využívať mestskú hromadnú dopravu, avšak len v prípade, ak nemajú voči mestu žiadny dlh. Podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa dlžníkmi môžu stať aj deti, ak rodičia tieto poplatky neplatia. Mnohé deti zo sociálne znevýhodneného prostredia preto nemohli dopravu zadarmo využívať a mali problém dostať sa do školy, keďže v niektorých prípadoch išlo o vzdialenosť aj päť kilometrov. "Najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí a trestanie detí za chyby ich rodičov je v priamom rozpore s týmto princípom," povedala verejná ochrankyňa práv.

V roku 2017 pracovala kancelária celkovo s 2831 podaniami, približne polovica z nich bola v pôsobnosti verejného ochrancu práv. Ombudsmanka konštatovala 177 porušení základných práv a slobôd. Okrem toho verejná ochrankyňa práv konštatovala 24 porušení ustanovení medzinárodných dohovorov.