Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na oslavu prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR sa niekoľko rokov stretávali občania pri vatrách, ktoré dostali názov Vatry zvrchovanosti.
Autor TASR
Bratislava 17. júla (TASR) - Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky si občania krajiny pripomenú 17. júla 2019 po 27. raz. Slovenská národná rada (SNR) ju schválila v roku 1992 v rámci bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vyhlásila ňou zvrchovanosť Slovenskej republiky (SR). Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR - 17. júl - je na základe zákona NR SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom SR.
Po júnových voľbách v roku 1992 sa najsilnejšie a víťazné politické subjekty v Čechách a na Slovensku Občianska demokratická strana (ODS) a Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) dohodli na vzájomných rokovaniach o riešení štátoprávnych problémov vtedajšej federácie. Deklaráciu prijal slovenský parlament po volebnom víťazstve Hnutia za demokratické Slovensko v súlade s jeho programom a s programom Slovenskej národnej strany (SNS). Podľa navrhovateľov to bolo v čase, keď sa už nepredpokladali významnejšie zvraty v rokovaní medzi lídrami ODS Václavom Klausom a HZDS Vladimírom Mečiarom o ďalšom štátoprávnom usporiadaní ČSFR.
Na Slovensku sa politické grémium SNR tvorené predsedami poslaneckých klubov a predsedom SNR 13. júla 1992 zaoberalo Deklaráciou o zvrchovanosti SR a oznámilo, že dokument sa bude schvaľovať nadpolovičnou väčšinou hlasov poslancov. O štyri dni neskôr - 17. júla 1992 - sa Deklarácia o zvrchovanosti SR prerokúvala v slovenskom parlamente. Na slávnostnom zasadnutí SNR, ktoré viedol jej vtedajší predseda Ivan Gašparovič, sa zúčastnili ústavní činitelia, predstavitelia Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR a vlády ČSFR, cirkevní hodnostári a zahraniční hostia - poslanci Európskeho parlamentu. V rozprave vtedajší slovenský premiér Vladimír Mečiar označil prijatie Deklarácie za kvalitatívny zlom, na ktorý Slováci čakali vyše 1000 rokov.
Vladimír Mečiar limitoval platnosť federálnej ústavy na Slovensku do dňa nadobudnutia účinnosti Ústavy SR. Obrátil sa aj na občanov ČR, ktorým oznámil, že cieľom Slovákov nie je a nikdy nebude prerušiť spolužitie s nimi. Vtedajší predseda FZ Michal Kováč prečítal posolstvo 56 poslancov zvolených v SR do FZ, ktorým sa pripojili k vyhláseniu Deklarácie. Na menovitom hlasovaní sa zo 150 poslancov SNR zúčastnilo 147. Z nich 113 hlasovalo za: 73 z HZDS, 15 zo SNS a 25 zo Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Proti bolo 24 poslancov: 17 z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a sedem z vtedajšieho Spolužitia. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov: šesť z bývalého Maďarského kresťanskodemokratického hnutia (MKDH), traja zo SDĽ a jeden zo Spolužitia. V ten istý deň prezident ČSFR Václav Havel oznámil, že odstúpi z funkcie.
Na oslavu prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR sa niekoľko rokov stretávali občania pri vatrách, ktoré dostali názov Vatry zvrchovanosti.
Po júnových voľbách v roku 1992 sa najsilnejšie a víťazné politické subjekty v Čechách a na Slovensku Občianska demokratická strana (ODS) a Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) dohodli na vzájomných rokovaniach o riešení štátoprávnych problémov vtedajšej federácie. Deklaráciu prijal slovenský parlament po volebnom víťazstve Hnutia za demokratické Slovensko v súlade s jeho programom a s programom Slovenskej národnej strany (SNS). Podľa navrhovateľov to bolo v čase, keď sa už nepredpokladali významnejšie zvraty v rokovaní medzi lídrami ODS Václavom Klausom a HZDS Vladimírom Mečiarom o ďalšom štátoprávnom usporiadaní ČSFR.
Na Slovensku sa politické grémium SNR tvorené predsedami poslaneckých klubov a predsedom SNR 13. júla 1992 zaoberalo Deklaráciou o zvrchovanosti SR a oznámilo, že dokument sa bude schvaľovať nadpolovičnou väčšinou hlasov poslancov. O štyri dni neskôr - 17. júla 1992 - sa Deklarácia o zvrchovanosti SR prerokúvala v slovenskom parlamente. Na slávnostnom zasadnutí SNR, ktoré viedol jej vtedajší predseda Ivan Gašparovič, sa zúčastnili ústavní činitelia, predstavitelia Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR a vlády ČSFR, cirkevní hodnostári a zahraniční hostia - poslanci Európskeho parlamentu. V rozprave vtedajší slovenský premiér Vladimír Mečiar označil prijatie Deklarácie za kvalitatívny zlom, na ktorý Slováci čakali vyše 1000 rokov.
Vladimír Mečiar limitoval platnosť federálnej ústavy na Slovensku do dňa nadobudnutia účinnosti Ústavy SR. Obrátil sa aj na občanov ČR, ktorým oznámil, že cieľom Slovákov nie je a nikdy nebude prerušiť spolužitie s nimi. Vtedajší predseda FZ Michal Kováč prečítal posolstvo 56 poslancov zvolených v SR do FZ, ktorým sa pripojili k vyhláseniu Deklarácie. Na menovitom hlasovaní sa zo 150 poslancov SNR zúčastnilo 147. Z nich 113 hlasovalo za: 73 z HZDS, 15 zo SNS a 25 zo Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Proti bolo 24 poslancov: 17 z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a sedem z vtedajšieho Spolužitia. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov: šesť z bývalého Maďarského kresťanskodemokratického hnutia (MKDH), traja zo SDĽ a jeden zo Spolužitia. V ten istý deň prezident ČSFR Václav Havel oznámil, že odstúpi z funkcie.
Na oslavu prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR sa niekoľko rokov stretávali občania pri vatrách, ktoré dostali názov Vatry zvrchovanosti.
