Bratislava, 9. august (Teraz.sk/TASR) - Slovensko získalo na olympijských hrách v Riu de Janeiro prvú medailu.





V utorok ju vybojoval singlkanoista Matej Beňuš, ktorý predviedol vo finále C1 životnú jazdu bez trestných sekúnd a svoju premiérovú účasť pod piatimi kruhmi okorenil striebrom. Z desiatky finalistov ho v Parku Deodoro zdolal len zlatý Francúz Denis Gargaud Chanut, tretí skončil Japonec Takuja Haneda. Pre Slovensko získal jubilejný 30. olympijský kov v ére samostatnosti.

V Riu si splnil hneď dva sny. Prvý v momente, keď sa prebojoval na vrcholné fórum a druhý - medailový. "Je to úžasný pocit, bol to môj sen mať medailu z olympiády. Bolo to veľmi ťažké, už v semifinále som videl, že všetci moji konkurenti išli veľmi dobre. Do finále som dal všetko, zlepšil som sa o päť sekúnd a vyšlo mi to, našťastie. Odkedy som videl Miša z Atlanty doniesť zlato, prial som si doniesť kov aj ja. Tento rok som nebol veľmi doma, veľa som cestoval a teším sa domov na rodinu," povedal v rozhovore pre RTVS Beňuš.

Pár dní po striebornom úspechu ešte strávi v Riu a podporí reprezentačných kolegov - Janu Dukátovú, Jakuba Grigara či bratrancov Ladislava a Petra Škantárovcov. "Určite pôjdem do Slovenského domu a v najbližších dňoch budem podporovať slovenských reprezentantov," dodal.

Zverenec trénera Juraja Minčíka už v kvalifikačných jazdách ukázal, že na kanáli v Riu bude mať medailové ambície. Tú semifinálovú zašiel na istotu, aby spoznal nástrahy novopostavenej trate, aj preto postúpil medzi desiatku najlepších až z ôsmeho miesta. Na nemeckého lídra Siderisa Tasiadisa stratil viac ako päť sekúnd, nič to však neznamenalo, keďže na štart finále sa všetci kanoisti postavili od nuly.



Už prvý Američan Casey Eichfeld predviedol mimoriadne odvážnu jazdu a nebyť štyroch trestných sekúnd, útočil by dokonca na medailové pozície. Beňuš, ako tretí v poradí, zvolil od začiatku mimoriadne dravý akcent, perfektnými otočkami na pádle zvládol všetky protiprúdne bránky a hoci mierne zastal vo valci pred tou dvadsiatou, do cieľa dopádloval v skvelom čase 95,02.



Z veľkých favoritov sa na neho nechytili Brit Florence, Japonec Haneda či Slovinec Savšek. Až Gargaud Chanut napodobnil Beňušov výkon a do cieľa dorazil s náskokom 85 stotín pred Slovákom. Elosegi "spanikáril" hneď na začiatku, na trati nabral štyri trestné sekundy a po dojazde do cieľa potvrdil prvú medailovú istotu pre Slovensko. Jej lesk napokon zariadil Nemec Tasiadis. Ani on sa nevyhol dotyku s bránkou, do cieľa prišiel až piaty, čo znamenalo zisk striebra pre Beňuša.

Obrovský úspech dosiahol Japonec Haneda. Na svojej tretej olympiáde konečne siahol po cennom kove - v Riu si vyjazdil vytúžený bronz. Po ukončení štúdia na strednej škole sa v roku 2006 rozhodol zdokonalovať v obľúbenom športe v krajine vodnoslalomárskej špičky. Na Slovensku nastúpil na vysokoškolské štúdium a začal spolupracovať s trénerom Milanom Kubáňom, ktorý ho naučil plynulo po slovensky a napokon doviedol aj k olympijskému kovu. "Som veľmi šťastný, veľmi, veľmi, jednoducho neviem, ako to mám vyjadriť. Som vďačný Slovensku, kde žijem dlhé roky ako aj trénerovi Milanovi Kubáňovi, ktorý ma vedie 16 rokov. Bez Slovákov by som nikdy nedokázal to, čo sa mi dnes podarilo," povedal šťastný Haneda.

Nadviazal na Martikána

Dvadsaťosemročný slovenský slalomár potvrdil v olympijskom kanáli skvelé načasovanie formy, ktorá mu v doterajšom prebiehajúcom kalendárnom roku trošku chýbala. Sezónu síce odštartoval prvým miestom na medzinárodných majstrovstvách oceánie v Penrithe, no na pretekoch SP v španielskom Seu skončil až dvadsiaty a vo francúzskom Pau ôsmy. Individuálnu medailu nezískal ani na domácom kontinentálnom šampionáte v Liptovskom Mikuláši, kde skončil piaty. Napriek tomu patril v Riu medzi favoritov na cenný kov, keďže od novembra minulého roka do júla odpádloval v olympijskom kanáli desiatky tréningových hodín.



Beňuš v Riu zároveň nadviazal na "kovovú" šnúru Michala Martikána, ktorý pod piatimi kruhmi žal úspechy od OH 1996 v Atlante. Slovenský vodný slalom tak dosiahol pódiové umiestnenie v C1 už na šiestych olympijských hrách za sebou, pričom medailovú zbierku v disciplíne za spomínané obdobie rozšíril na sedem kusov. Päť z nich (dve zlaté, dve strieborné a jednu bronzovú) vybojoval Martikán, ďalší bronz pridal v Sydney 2000 Beňušov súčasný tréner Juraj Minčík.

Jeho zverenec odštartoval súťažnú cestu za vysneným olympijským kovom v roku 2007. K úspechu pričuchol hneď na začiatku, keď ako člen hliadky C1 po boku Martikána a Alexandra Slafkovského pozbieral na medzinárodných podujatiach viacero zlatých ocenení. Majstrovstvá sveta ovládlo spomínané trio v rokoch 2009-2011 a následne nepretržite od pražského šampionátu 2013. Z ME má v zbierke ďalších šesť najjagavejších kovov. Okrem tímových úspechov Beňuš úspešne dokráčal aj za tými individuálnymi, a to najmä v Svetovom pohári. Z triumfu sa tešil na pretekoch v L’Argentiere-la-Bessée 2011 aj Krakove 2015 a v rokoch 2010, 2015 aj z celkového víťazstva v seriáli SP.



Beňuš túži po dovolenke doma, synov si príliš neužil

Prvý slovenský medailista na olympiáde v Riu na improvizovanej tlačovej konferencii v Slovenskom dome TASR priznal, že svoj mobil riadne prelustruje možno až na druhý deň. Darmo, strieborná medaila si žiada svoju štandardnú daň: "SMS-ky som ani nestihol všetky prečítať. Bola tlačovka v areáli, potom dopingová kontrola a ani som sa poriadne nestihol navečerať."

A to na vodnoslalomárskeho borca ešte čakali nejaké tie povinnosti v kruhu krajanov. Naveľa však pripustil, že aspoň s manželkou čosi pohovoril: "Bola u nás návšteva, kamaráti, všetci mali radosť. Teším sa domov, užijem si to. Možno vybehnem niekam na víkend, ale ináč len doma. Teším sa na deti, tento rok som bol s nimi veľmi málo. Menší má deväť mesiacov a bol som s ním menej ako polovicu jeho života."

Keď si Beňuš premietol s odstupom hodín svoje jazdy, cítil jemný rozdiel. V semifinálovej to bolo technicky o máličko menej náročné: "Ale finále sa ide ľahšie ako semifinále. V druhej jazde postavili brány trochu ťažšie, ale výhodu som cítil v tom, že boli vyššie a dalo sa tam pustiť. Keď sú nižšie, pretekár sa musí stále pozerať na tú prednú, aby ju neťukol. Teraz sme si nemuseli dávať taký pozor."



Kým Beňuš zažiaril na svojej prvej olympiáde, jeho tréner už túto atmosféru pozná. A tiež "kovovú", lebo v roku 2000 bol v C1-ke bronzový: "Ale zase je toto pre mňa nová skúsenosť, byť tréner na olympiáde. Som veľmi šťastný, že Maťo získal medailu. Odviedol veľký kus dobrej práce. V našom športe rozhoduje o úspechu veľa faktorov. Vedel som, že je dobre pripravený a zúročil to, čo sme natrénovali."

OBRAZOM: Eufória zo striebornej medaily, Beňušovi gratuloval aj prezident

Foto: TASR/Michal Svítok

Foto: TASR/Michal Svítok

Foto: TASR Michal Svítok

Foto: TASR Michal Svítok