Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 5. november 2024Meniny má Imrich
< sekcia Prešovský kraj

Ľubica má päť kostolov, poďte pozrieť jednu z najstarších obcí Spiša

Na snímke pohľad na centrum obce Ľubica s Vasokými Tatrami v pozadí v sobotu 1. novembra 2014. Foto: TASR/Oliver Andráš

Mestské práva dostala v roku 1271. Leží na severovýchode Slovenska pod Vysokými Tatrami v nadmorskej výške 630 metrov, v tesnej blízkosti okresného mesta Kežmarok.

Ľubica 1. novembra (TASR) – Obec Ľubica v kežmarskom okrese patrí medzi najstaršie na Spiši. Najstaršie zmienky o nej sú z roku 1251, najstaršie pamiatky, ktoré sa však v okolí dediny našli, sú z obdobia okolo 2400 rokov pred Kristom. „Veľmi pamätným je pre našu obec rok 1271, kedy jej uhorský kráľ Štefan V. udelil mestské práva. Ešte v 17. storočí patrila k najbohatším spišským mestám s obrovským chotárom,“ uviedla pre TASR Gabriela Ružbaská z tamojšieho Obecného úradu.



Meštianske, sedliacke aj remeselnícke domy

Na snímke rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie z polovice 13. storočia v centre obce Ľubica 1. novembra 2014.
Foto: TASR/Oliver Andráš
V Ľubici sa dodnes zachoval veľký rozsah stredovekého mesta s historickým jadrom a množstvom zaujímavých objektov. Ostali tu meštianske domy i niekoľko typov sedliackych a remeselníckych domov. Historicky najhodnotnejší je meštiansky dom, kde v súčasnosti sídli Obecný úrad. „Mariánsky stĺp so sochou Immaculaty, ktorý bol postavený v rokoch 1725 až 1726, je najvyšší, najbarokovejší a určite jeden z najkrajších stĺpov z tohto obdobia na Spiši,“ zdôraznila Ružbaská.






Tam pod Tatrami ...

Na snímke Ľubický potok v obci Ľubica 1. novembra 2014.
Foto: TASR/Oliver Andráš
Obec Ľubica leží na severovýchode Slovenska pod Vysokými Tatrami v nadmorskej výške 630 metrov, v tesnej blízkosti okresného mesta Kežmarok. Okolie dediny je charakterizované členitým, mierne svahovitým terénom. Do chotára Ľubice patria obrovské parcely ihličnatých lesov s množstvom zveriny. Jedným zo symbolov obce je erb, ktorý tvorí v modrom štíte na zlatej lavici sediaca, zlato korunovaná, strieborno odetá Panna Mária s Dieťaťom, sprevádzaná heraldicky vpravo tromi a vľavo štyrmi zlatými hviezdami. „Obsah erbu sa našiel v najstaršej ľubickej pečati zo 14. storočia, ktorá sa nachádza v Štátnom oblastnom archíve v Levoči,“ objasnila Ružbaská.

Galéria z Ľubice:





Kostoly, kam oko dovidí

Na snímke pravoslávny kostol v obci Ľubica 1. novembra 2014.
Foto: TASR/Oliver Andráš
Jednou zo zaujímavostí tejto obce je, že sa tu nachádza päť kostolov pre takmer všetky typy veriacich. Najvzácnejší z nich je farský kostol Nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia, ktorý je najväčší dvojloďový kostol na Spiši. V jeho interiéri sa nachádza oltár s gotickou sochou s plastikou Madony a svätíc z dielne Majstra Pavla z Levoče. „Okrem toho sa tu nachádza aj evanjelický kostol z konca 18. storočia, ďalší rímskokatolícky kostol Sv. ducha, pravoslávny kostol a gréckokatolícky kostol,“ doplnila Ružbaská.

Kostol Ducha Svätého

Kostol Ducha Svätého v obci Ľubica pri Kežmarku je po ničivej povodni z roku 2010 už takmer opravený. "Práve dnes sa v ňom koná po štyroch rokoch prvá pobožnosť, ktorá je poďakovaním všetkým ľuďom a firmám, ktoré sa pričinili o jeho obnovu," uviedla pre TASR Gabriela Ružbaská z Obecného úradu v Ľubici.

Na snímke po povodni zrekonštruovaný gotický Kostol svätého Ducha zo 14. storočia v obci Ľubica 1. novembra 2014.
Foto: TASR/Oliver Andráš
Povodeň poškodila celé vnútorné vybavenie kostola. Preto bolo nutné znížiť úroveň podlahy na pôvodnú gotickú. Urobil sa tu aj archeologický výskum, ktorý išiel do hĺbky kostola. "Našla sa tam napr. pieskovcová dlažba, ktorá sa obnovila, zreštaurovala sa a uložila do svätyne kostola. Na ostatný priestor sa dala zatiaľ provizórna dlažba, pričom nariadením pamiatkarov by tam mala byť nová pieskovcová dlažba. Na tú však zatiaľ nie sú peniaze," dodal správca rímskokatolíckej farnosti v Ľubici Martin Skladaný.

Okrem toho sa nanovo urobila celá elektroinštalácia kostola, nové schodisko na chórus a svätostánok sa aj vymaľoval. Teraz sa reštaurujú dva bočné oltáre a obnovou prejde aj hlavný barokový oltár. "Musí sa ešte znížiť úroveň terénu okolo kostola, ktorý je vyššie ako úroveň dlažby. Opäť sa bude robiť archeologický prieskum, musí sa to vyspádovať, potrebné je tiež urobiť novú drenáž okolo kostola i okolo celého pozemku, aby bol kostol na vyvýšenom mieste," doplnil Skladaný s tým, že súčasťou obnovy je aj nové oplotenie. S týmito prácami sa však začne až na jar. Po rekonštrukcii je ešte nutné kostol znovu požehnať.



Kostol Ducha Svätého postihli povodne už aj v minulosti, a to v rokoch 1713, 1735, 1813 a 1845. Povodeň v roku 1735 veľmi poškodila vnútorné zariadenie kostola. Obnova po poslednej povodni z roku 2010 si vyžiadala už minimálne 35.000 eur. Podieľali sa na nej aj miestni farníci. "Je to ich kostol a snažia sa, aby bol čo najskôr funkčný. Všetko, čo sa tu podarilo urobiť, je ich dielo. Dokonca aj finančné prostriedky sú z väčšej časti z darov veriacich. Ministerstvo kultúry nám prispelo sumou 5000 eur na reštaurovanie pieskovcovej dlažby, ktorá sa tam našla. Veľká vďaka teda patrí miestnym ľuďom, ktorí majú záujem o obnovu tohto kostolíka," konštatoval Skladaný.

Možno predpokladať, že kostol existoval už v 12. storočí. Poukazuje na to nielen starobylá románska klenba svätyne, ale aj patrocínium Ducha Svätého, ktoré patrí medzi najstaršie. Hlavný oltár je pomerne jednoduchý, uprostred je oltárny obraz Zoslania Ducha Svätého od levočského maliara Jozefa Czauczika, nad ním je holubica ako symbol Ducha Svätého. Oltár pochádza buď z roku 1738, alebo z roku 1758. "Na čelnej stene oltárneho stola je nádherné rokokové antipendium z pozlátenej a maľovanej kože. Na oltári je tiež zaujímavá baroková skupina Ukrižovania," doplnila Ružbaská. Vedľa oltára sa nachádza cenná baroková dvojmiestna patronátna lavica z polovice 18. storočia. Je čiastočne vyrezávaná a pomaľovaná. Zaujímavá je aj kazateľnica, pôvodne bola vo farskom kostole a vznikla ešte v 17. storočí, keď kostol bol evanjelický. Je to jednoduchšie neskoro renesančné dielo, zdá sa však, že nie je ani celá, chýba jej spodná časť, keďže malý kostol neposkytoval toľko priestoru ako farský. Kostol nemá vežu, len malý zvonový nástavec.


Cechy a trhy

V Ľubici v minulosti pracovalo do 20 cechov a mala dokonca právo troch výročných trhov. Situácia sa však zhoršila v časoch tzv. poľského zálohu z roku 1412. V roku 1878 sa Ľubica opäť stala obcou. S históriou tejto podtatranskej dedinky je späté aj využívanie liečebných sírnych prameňov známych už od roku 1714, pri ktorých vybudovali Ľubické Kúpele. Vznik vojenského výcvikového priestoru v 50. rokoch 20. storočia ich však odsúdil na zánik. „V roku 1974 bola obec pričlenená k mestu Kežmarok, už viac ako 20 rokov je však znovu samostatnou obcou,“ dodala Ružbaská. Momentálne tu žije asi 4200 obyvateľov.

O poldroch, ktoré majú zabrániť povodniam v obci, si prečítajte tento článok na portáli Teraz.sk
O obnove hasičskej stanice s bocianím hniezdom si prečítajte tento článok na portáli Teraz.sk.
O šikovnej obyvateľke Eve Kocánovej, ktorá vyšila už viac ako tisíc obrazov, si prečítajte tento článok na portáli Teraz.sk