Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 11. apríl 2025Meniny má Július
< sekcia Publicistika

DANKO: Z histórie roku 1968 sa máme poučiť, a nie sa kvôli nej hádať

Andrej Danko v TABLET.TV Foto: TABLET.TV

Bolo to ťažké obdobie a treba mať k nemu jasný postoj. Ale dnes sa za najväčších hrdinov toho obdobia vydávajú často ľudia, ktorí boli naozaj nápomocní normalizačnému režimu, povedal A. Danko.

Bratislava 21. augusta (Teraz.sk) – Tragický koniec Pražskej jari a vstup vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 na naše územie musí každý Slovák jasne a jednoznačne odsúdiť. Z histórie sa však máme poučiť, nie sa ňou umárať, alebo sa na jej základe snažiť ľudí polarizovať. V diskusii na TABLET.TV to uviedol predseda NR SR a SNS Andrej Danko.

„Bolo to ťažké obdobie a treba mať k nemu jasný postoj. Ale čo je pre nás typické, dnes sa za najväčších hrdinov toho obdobia vydávajú často ľudia, ktorí boli naozaj nápomocní (normalizačnému, pozn. Teraz.sk) režimu,“ povedal Danko.

Dodal, že Slovensko zažívalo ťažké časy niekoľko desaťročí po sebe, najprv druhú svetovú vojnu, potom nástup komunizmu v roku 1948 a politické procesy v päťdesiatych rokoch. „Potom prišlo obdobie uvoľnenia, došlo k prepúšťaniu ľudí, ktorí boli prenasledovaní, prišla vôľa po zmene v spoločnosti. Ale bola potlačená,“ povedal na margo augustových udalostí.



„Bola tu snaha o demokraciu, o zmenu systému, ktorý tu vládol. Na druhej strane, prišla vôľa iných štátov zasiahnuť do nášho vývoja,“ povedal Danko.

Do operácie Dunaj v roku 1968 vstúpili vojská Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky. Podľa Danka sa ešte aj dnes niekedy objaví politický názor obhajujúci inváziu, bývajú to však hlasy jednotlivcov. „Štáty bývalej Varšavskej zmluvy sa nám už historicky ospravedlnili prostredníctvom svojich predstaviteľov niekoľkokrát,“ povedal.

Napríklad Juhoslávia sa však do útoku nezapojila. „Ja som pri návšteve Srbska pri hrobe Josipa Tita napísal do pamätnej knihy, že ďakujeme za to, že stál pri nás a v roku 1968 nás nezradili,“ poznamenal Danko.


Päťdesiate výročie invázie


Dnešné 50. výročie roku 1968 si pripomenie viackrát. Doobeda položil veniec pri Právnickej fakulte Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí v Bratislave. „Nebude to prvý raz, čo som položil veniec na pamiatku mladých ľudí, ktorí tam zahynuli,“ poznamenal.

„Poobede ma čaká stretnutie s Petrom Bielikom, synom slávneho fotografa, autora známej fotografie práve zo Šafárikovho námestia. Večer ma čaká stretnutie s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom a našim diplomatickým zborom, hostím ich v zastúpení prezidenta republiky a chcem im poďakovať za prácu, ktorú pre Slovensko robia v zahraničí,“ zhrnul Danko.


Proslovenská politika


V tejto súvislosti poznamenal, že z jeho pohľadu je dôležité udržiavať na úrovni parlamentu dobré vzťahy tak so štátmi Európskej únie a NATO, ale aj ďalšími, napríklad s Ruskom, či Izraelom. „Ja nerobím politiku proruskú ani proamerickú ale proslovenskú. A v proslovenskej politike musíte mať dobré vzťahy s každým,“ povedal na margo svojho minuloročného vystúpenia v ruskej Štátnej Dume.

„Je pravda, že som historicky prvý predseda NR SR, ktorý vystúpil v inom ako slovenskom parlamente,“ povedal. „Obnovujem väzby s inými parlamentami. Je na zamyslenie, prečo s rakúskym parlamentom 15 rokov nebola spolupráca. Mám dvere otvorené, či je to Luxemburg, či je to Nemecko, mám pozvánku z francúzskeho parlamentu, bol som v Izraeli. Šéf izraelského parlamentu povedal, že som jeho osobný priateľ. Také isté vzťahy mám v Rusku. Máme veľmi dobré vzťahy so štátmi EÚ a myslím si, že sa pohneme aj vo vzťahoch s americkým Senátom,“ odhadol Danko.

„Problémom Slovákov je nielen to, že sme veľkí tragédi, ale aj to, že sa radi polarizujeme. Na základe polarizácie, či je niekto s Rusmi alebo Američanmi, s Izraelom alebo severskými štátmi, sa dokážeme hádať do krvi. Ale to nie je podstata. Podstata je, aby sme našli kompromis s každým z tých národov,“ uzavrel.

Poslanci začali rokovanie návrhom k zmene štatútu volebnej komisie

V piatok poslanci o prerokovaných bodoch hlasovať nebudú. Najbližšie hlasovanie ich tak čaká v utorok 15. apríla.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR začali piatkové rokovanie na 33. schôdzi prebratím návrhu k zmene štatútu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Obsahuje najmä technické zmeny.

- V niektorých okresoch Slovenska sa v piatok môže vyskytnúť silný vietor. Slovenský hydrometeorologický ústav preto vydal výstrahu prvého stupňa.

- Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo štvrtok vyzvala na vynaloženie väčšieho úsilia v boji s osýpkami, ktoré sa šíria v 58 krajinách vrátane Spojených štátov, kde už na ne zomreli dve deti.

- Britský princ Harry sa vo štvrtok na vopred neohlásenej návšteve Ukrajiny stretol s obeťami vojny. Podľa jeho hovorcu ide o súčasť jeho práce v prospech zranených veteránov.

- Hokejisti Washingtonu v zostave s Martinom Fehérvárym zvíťazili v noci na piatok v NHL nad Carolinou 5:4 po nájazdovom rozstrele. Slovenský obranca odohral 21:34 minút a zaznamenal dva plusové body.

- Najvyšší súd Spojených štátov vo štvrtok oznámil, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa musí uľahčiť návrat salvádorského občana, ktorý bol neoprávnene deportovaný do väzenia v jeho rodnej krajine.

- Medzi obeťami štvrtkového zrútenia vrtuľníka do rieky Hudson v New Yorku je aj Agustín Escobar, španielsky generálny riaditeľ pre železničnú infraštruktúru technologickej spoločnosti Siemens, jeho manželka a tri malé deti vo veku štyri až jedenásť rokov.

- Vo štvrtok sa v Argentíne začal 24-hodinový generálny štrajk na protest proti úsporným opatreniam, ktoré presadzuje vláda prezidenta Javiera Mileia.

- Slovenská hokejová reprezentácia viedla po úvodnej tretine štvrtkového prípravného zápasu vo švajčiarskom Herisau nad domácim výberom 1:0. Skóre stretnutia otvoril v štvrtej minúte útočník Matej Kašlík.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili vo štvrtok 11. rokovací deň aktuálnej 33. schôdze diskusiou o opozičnom návrhu na zmenu podmienok strategických investícií.

- V bytovom dome na Hagarovej ulici v Bratislave horí kotolňa. Polícia na mieste vykonáva potrebné úkony a evakuuje ľudí z budovy. Na mieste sú aj hasiči. TASR o tom informovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková.

- Ministri obrany európskych krajín sa vo štvrtok stretli v Bruseli na nových rozhovoroch o možnom nasadení vojakov na Ukrajine s cieľom dohliadať na budúce prímerie s Ruskom.

- Slovenskí futsalisti neuspeli vo štvrtkovom zápase 3. skupiny kvalifikácie o postup na ME 2026 v Litve a Lotyšsku, keď prehrali v Ciorescu s domácim Moldavskom 3:5. Stratili tak šancu prebojovať sa priamo na európsky šampionát.

- Chorvátska vláda vo štvrtok odsúdila postup Srbska, ktoré vyhostilo niekoľkých chorvátskych občanov pre zapojenie sa do protikorupčných študentských protestov.

- Pápež František vo štvrtok nečakane navštívil Baziliku svätého Petra vo Vatikáne s cieľom pozrieť sa na jej rekonštrukciu.

- Poľský veľvyslanec v Rusku vo štvrtok uviedol, že menšia skupina Rusov sa pokúsila narušiť spomienkové podujatie pri príležitosti 15. výročia leteckej tragédie, pri ktorej zahynul poľský prezident Lech Kaczyňski a 95 ďalších ľudí.

- Nórsko plánuje definovať znásilnenie na základe chýbajúceho súhlasu namiesto súčasného dôrazu na násilie, hrozby alebo zneužitie zraniteľnej osoby.

- Španielsky Najvyšší súd vo štvrtok zamietol odvolanie vodcu katalánskych separatistov Carlesa Puigdemonta proti jeho vylúčeniu zo zákona o amnestiách pre podozrenia zo sprenevery verejných financií.

- Európska armáda by nebola adekvátnou náhradou za NATO, uviedol vo štvrtok nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier na návšteve armádneho veliteľstva v západonemeckom meste Koblenz.

- Plénum Národnej rady (NR) SR vo štvrtok odmietlo opozičnú novelu zákona o Fonde na podporu umenia (FPU). Stála za ňou poslankyňa Zora Jaurová (PS). Navrhovala v nej okrem iného presunúť právomoc rozhodovať o poskytovaní dotácií z rady na riaditeľa.